Génesis 27 - Mixteco del suroeste de Tlaxiaco OaxacaSákuíꞌná Jacob tu̱ꞌun káꞌánꞌ ya̱chi̱ꞌ tááꞌ re̱ꞌ ya̱ ni̱ꞌi̱nꞌ re̱ꞌ ya̱ váꞌa ya̱ ku̱ꞌva Ndiosíꞌ ya̱ íyó ni̱ꞌi̱nꞌ Esaú 1 Jee sáá ya̱ nku̱ñáꞌnú víꞌí Isaac jee kúkuáá re̱ꞌ jee ntu túvi va̱ꞌa néꞌyá re̱ꞌ. Jee nkana re̱ꞌ Esaú se̱ꞌya yɨ́ɨ́ ñaꞌnu re̱ꞌ ka̱ꞌ jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑u: ―Se̱ꞌya yɨ́ɨ́ maáníꞌ ―nkachiꞌ re̱ꞌ. Jee nna̱xiníkó Esaú nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―Yaꞌá íñɨ́ ni̱ꞌ ―nkachiꞌ Esaú nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ. 2 Jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―Ya néꞌyá nú ya̱ ya nku̱ñáꞌnú víꞌí ni̱ꞌ, jee ntu jíníꞌ ni̱ꞌ na̱ ki̱vɨ̱ꞌ kuviꞌ ni̱ꞌ ―nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Esaú―, 3 saáva nakeꞌen rá nantíñú nú jiátíñú nú jíka nu̱sú nú, arco nú jín ñɨɨn nu̱u̱nꞌ ñúꞌún rá flecha nú, jee kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ nú nu̱u̱nꞌ kuꞌúꞌ jee tɨɨn nú kitɨ yúkú kajiꞌ ni̱ꞌ. 4 Jee kuíre saꞌá stákoo nú ɨɨn neyu nu̱ꞌú, sánikua̱ꞌ kútóó iniꞌ ni̱ꞌ kajiꞌ ni̱ꞌ, jee kiji nú jín‑i sáva kajiꞌ ni̱ꞌ maa, saájee taji ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nú tu̱ꞌun váꞌa kachiꞌ ya̱chi̱ꞌ ni̱ꞌ ya̱ saꞌá Ndiosíꞌ ya̱ netuꞌ kuvi nú ne̱ ntiáꞌan ka̱ꞌ kuviꞌ ni̱ꞌ ―nkachiꞌ Isaac nu̱u̱nꞌ se̱ꞌya yɨ́ɨ́ ñaꞌnu re̱ꞌ Esaú. 5 Soo Rebeca nteso̱ꞌo ña sáá nkaꞌanꞌ Isaac jín Esaú jee kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ kuꞌúꞌ kua̱nukú re̱ꞌ kitɨ yúkú jee nikó re̱ꞌ jín‑i. 6 Saájee Rebeca nkachiꞌ ña nu̱u̱nꞌ se̱ꞌya ña Jacob: ―¡Kune̱ꞌyá! Nteso̱ꞌo ni̱ꞌ tátáꞌ nú nkaꞌanꞌ jín ñaniꞌ nú Esaú, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑u: 7 “Kua̱nukú nú kitɨ yúkú jee kiji nú jín‑i, jee saꞌá stákoo nú ɨɨn neyu nu̱ꞌú sáva kajiꞌ ni maa, jee taji ni̱ꞌ tu̱ꞌun váꞌa kachiꞌ ya̱chi̱ꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nú ichinúúnꞌ I̱toꞌoꞌ ne̱ ntiáꞌan ka̱ꞌ kuviꞌ ni̱ꞌ”, nkachiꞌ tátáꞌ nú nu̱u̱nꞌ ñaniꞌ nú Esaú. 8 Jee saáva teso̱ꞌo va̱ꞌa ya̱ tatúníꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nú se̱ꞌya yɨ́ɨ́ ni̱ꞌ jee saꞌá maa: 9 Kuáꞌán ntañúꞌún nu̱u̱nꞌ íñɨ́ rá sa̱na̱ꞌ, jee ne̱ yukuán nakeꞌen u̱vi̱ꞌ rá lítú kuáchí máá va̱ꞌa jee kiji nú jín‑i nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ sáva saꞌá stákoo ni̱ꞌ rátíꞌ ɨɨn neyu nu̱ꞌú kajiꞌ tátáꞌ nú sánikua̱ꞌ kútóó iniꞌ re̱ꞌ kajiꞌ re̱ꞌ. 10 Jee kɨ̱na̱ka maa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ sáva kajiꞌ re̱ꞌ maa, sáva taji re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nú tu̱ꞌun váꞌa kachiꞌ ya̱chi̱ꞌ re̱ꞌ ya̱ saꞌá Ndiosíꞌ ya̱ netuꞌ kuvi nú ne̱ ntiáꞌan ka̱ꞌ kuviꞌ re̱ꞌ ―nkachiꞌ Rebeca nu̱u̱nꞌ se̱ꞌya yɨ́ɨ́ ña Jacob. 11 Soo nkachiꞌ Jacob nu̱u̱nꞌ nánáꞌ re̱ꞌ Rebeca: ―Soo ñaniꞌ ni̱ꞌ Esaú ixi víꞌí kua̱íyó ñunéꞌyúꞌ re̱ꞌ, jee nuꞌuꞌ chi lɨɨꞌ ñɨɨn ni̱ꞌ. 12 Jee sa̱naanꞌ jee kɨnaꞌá tátáꞌ ni̱ꞌ nuꞌuꞌ jee kukaꞌvi iniꞌ re̱ꞌ ya̱ sáꞌá xéenꞌ ni̱ꞌ re̱ꞌ, saájee saꞌá ni̱ꞌ ya̱ chisónínu re̱ꞌ nuꞌuꞌ nsú káꞌ ya̱ taji re̱ꞌ ya̱ váꞌa kachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ ―nkachiꞌ Jacob nu̱u̱nꞌ nánáꞌ re̱ꞌ. 13 Soo nna̱xiníkó nánáꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―Se̱ꞌya yɨ́ɨ́ maáníꞌ, kiji tu̱ꞌun chisónínu vá si̱kɨ̱ꞌ nuꞌuꞌ. Kua̱chi teso̱ꞌo va̱ꞌa ya̱ káchíꞌ ni̱ꞌ jee kua̱keꞌen rátíꞌ kinaka maa nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ. 14 Saájee ña̱keꞌen re̱ꞌ rátíꞌ nki̱naka re̱ꞌ maa nu̱u̱nꞌ nánáꞌ re̱ꞌ. Jee nsa̱ꞌá stákoo nánáꞌ re̱ꞌ neyu nu̱ꞌú sánikua̱ꞌ kútóó iniꞌ tátáꞌ re̱ꞌ kajiꞌ‑i. 15 Jee nna̱keꞌen Rebeca ɨɨn máá saꞌma váꞌa se̱ꞌya yɨ́ɨ́ ñáꞌnú ña ka̱ꞌ Esaú, ya̱ ñúꞌún váꞌa iniꞌ veꞌi, jee nchuꞌun ña saꞌma vá Jacob, ya̱ kúvi se̱ꞌya yɨ́ɨ́ súchí ña ka̱ꞌ. 16 Jee jín ñɨɨn rá lítú lúlí vá ñasɨꞌ ña nu̱u̱nꞌ yɨkɨ náꞌá Jacob jín nu̱u̱nꞌ ñɨɨn lɨɨꞌ súkún re̱ꞌ. 17 Jee kuíre njia̱ꞌa ña neyu nu̱ꞌú jín i̱xta̱tíláꞌ ya̱ nsa̱ꞌá ña nu̱u̱nꞌ Jacob. 18 Saájee nki̱vɨ Jacob nu̱u̱nꞌ káá tátáꞌ re̱ꞌ, jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―Tátáꞌ maáníꞌ ―nkachiꞌ Jacob. Jee nna̱xiníkó Isaac: ―Yaꞌá íyó ni̱ꞌ, se̱ꞌya yɨ́ɨ́. ¿Né ɨɨn ví nú? ―nkachiꞌ Isaac. 19 Jee nkachiꞌ Jacob nu̱u̱nꞌ tátáꞌ re̱ꞌ: ―Maáníꞌ ví Esaú, se̱ꞌya yɨ́ɨ́ nú ya̱ nkaku xíꞌnañúꞌún. Jee nsa̱ꞌá ni̱ꞌ sánikua̱ꞌ nkachiꞌ nú nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ. Kova̱ꞌa xá iniꞌ nú nako̱o, jee nakuneeꞌ nú jee kajiꞌ nú kitɨ yúkú ni̱ꞌ, jee taji nú ya̱ váꞌa kachiꞌ ya̱chi̱ꞌ nú nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ ―nkachiꞌ Jacob. 20 Saájee ni̱ka̱tu̱ꞌún Isaac nu̱u̱nꞌ se̱ꞌya yɨ́ɨ́ re̱ꞌ: ―¿Na̱sa nkuvi nni̱ꞌi̱nꞌ ya̱chi̱ꞌ nú maa, ká se̱ꞌya yɨ́ɨ́ maáníꞌ? ―nkachiꞌ Isaac. Jee nna̱xiníkó Jacob: ―I̱toꞌoꞌ ya̱ kúvi Ndiosíꞌ nú nsa̱ꞌá re̱ꞌ ya̱ nkenta ti̱ꞌ ichinúúnꞌ ni̱ꞌ. 21 Soo nkachiꞌ Isaac nu̱u̱nꞌ Jacob: ―Kova̱ꞌa iniꞌ nú kikuyatin nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ sáva kuvi tɨɨn ni̱ꞌ nó, se̱ꞌya yɨ́ɨ́, sáva kuni ni̱ꞌ retú se̱ꞌya nijia ni̱ꞌ Esaú ví nú áxí ntu̱ví ―nkachiꞌ Isaac. 22 Saájee ña̱kuyatin Jacob nu̱u̱nꞌ tátáꞌ re̱ꞌ Isaac jee ntɨɨn tátáꞌ re̱ꞌ maáréꞌ, jee nkachiꞌ Isaac: ―Ta̱chi̱ꞌ káꞌánꞌ Jacob ví‑i, soo rá yɨkɨ náꞌá Esaú ví‑i. 23 Jee ntu̱ví nna̱kuniꞌ re̱ꞌ maa, chi ixi víꞌí rá yɨkɨ náꞌá‑a kuéntáꞌ ixi rá yɨkɨ náꞌá ñaniꞌ‑i Esaú. Jee njia̱ꞌa re̱ꞌ ya̱ váꞌa nkachiꞌ ya̱chi̱ꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑u, 24 Jee tukuni nni̱kó re̱ꞌ ni̱ka̱tu̱ꞌún re̱ꞌ maa: ―¿Á na̱a̱ꞌ nijia ya̱ se̱ꞌya yɨ́ɨ́ ni̱ꞌ Esaú ví nú? ―nkachiꞌ Isaac. Jee nkachiꞌ Jacob: ―Maáníꞌ ―nkachiꞌ Jacob. 25 Saájee nkachiꞌ tátáꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―Sikúyatin ya̱ kajiꞌ ni̱ꞌ, se̱ꞌya yɨ́ɨ́, sáva kajiꞌ ni̱ꞌ kitɨ yúkú ya̱ nni̱ꞌi̱nꞌ nú, jee saájee taji ni̱ꞌ ya̱ váꞌa kachiꞌ ya̱chi̱ꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nú ―nkachiꞌ Isaac. Saájee nsi̱kúyatin Jacob maa nu̱u̱nꞌ tátáꞌ re̱ꞌ jee nyajiꞌ‑i vá. Jee suni njia̱ꞌa re̱ꞌ nixiꞌ nu̱xi uva jee niꞌi‑i vá. 26 Jee kuíre nkachiꞌ tátáꞌ re̱ꞌ Isaac nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―Kikuyatin, se̱ꞌya yɨ́ɨ́, jee kova̱ꞌa iniꞌ teyuꞌú nuꞌuꞌ ―nkachiꞌ Isaac. 27 Jee sáá ña̱kuyatin Jacob jee nte̱yuꞌú re̱ꞌ tátáꞌ re̱ꞌ jee ntaꞌni Isaac xikoꞌ saꞌma ñúꞌún Jacob. Saájee njia̱ꞌa Isaac rá tu̱ꞌun váꞌa íyó kachiꞌ ya̱chi̱ꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Jacob ya̱ saꞌá Ndiosíꞌ netuꞌ kuvi‑i jee nkachiꞌ re̱ꞌ: “Saá nijia, xikoꞌ se̱ꞌya yɨ́ɨ́ ni̱ꞌ Esaú jiáꞌánꞌ kuéntáꞌ xikoꞌ ku̱ꞌu̱ꞌ ya̱ nsa̱ꞌá I̱toꞌoꞌ ya̱ váꞌa. 28 Jee jíkánꞌ táꞌvíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ ya̱ taji re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nú yúyú kiji súkún, jín rá tataꞌ váꞌa kéne nu̱u̱nꞌ ñuꞌún, jín kue̱ꞌe̱ꞌ víꞌí tataꞌ sáꞌá kajiꞌ nú jín kue̱ꞌe̱ꞌ víꞌí nixiꞌ nu̱xi uva jiáá koꞌo nú. 29 Jee kue̱ꞌe̱ꞌ víꞌí ñɨvɨ kɨtíñú ráa nu̱u̱nꞌ nú, jee nakui̱ñɨ̱ꞌ ítɨ́ kue̱ꞌe̱ꞌ ñɨvɨ nu̱u̱nꞌ noꞌó, jee kuvi nú i̱toꞌoꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñaniꞌ maánú, jee nakui̱ñɨ̱ꞌ ítɨ́ rá se̱ꞌya nááꞌ nú nu̱u̱nꞌ noꞌó. Jee rá ñɨvɨ ya̱ chisónínu noꞌó jee suviráa vá kosoni̱nu ráa, jee rá ñɨvɨ saꞌá ya̱ váꞌa jín nú jee suviráa vá ni̱ꞌi̱nꞌ ya̱ saꞌá Ndiosíꞌ ya̱ netuꞌ kuvi ráa”, nkachiꞌ ya̱chi̱ꞌ Isaac nu̱u̱nꞌ Jacob ya̱ koo ichinúúnꞌ jín re̱ꞌ. 30 Jee sáá nnɨꞌɨ Isaac nkachiꞌ ya̱chi̱ꞌ re̱ꞌ tu̱ꞌun jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ váꞌa ya̱ saꞌá Ndiosíꞌ jín Jacob, jee sukuáni nkene kíí Jacob nu̱u̱nꞌ nééꞌ tátáꞌ re̱ꞌ Isaac sáá nni̱kó ñaniꞌ re̱ꞌ Esaú ya̱ ña̱nukú‑u kitɨ yúkú. 31 Jee suni nsa̱ꞌá stákoo Esaú ɨɨn neyu nu̱ꞌú, jee kua̱na̱ka re̱ꞌ maa nu̱u̱nꞌ tátáꞌ re̱ꞌ, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ tátáꞌ re̱ꞌ: ―Tááꞌ, nako̱o jee kajiꞌ nú neyu kitɨ yúkú ña̱nukú ni̱ꞌ, jee taji nú tu̱ꞌun váꞌa kachiꞌ ya̱chi̱ꞌ nú nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ ―nkachiꞌ Esaú nu̱u̱nꞌ tátáꞌ re̱ꞌ. 32 Saájee ni̱ka̱tu̱ꞌún Isaac re̱ꞌ: ―¿Né ɨɨn kuvi nú? ―nkachiꞌ Isaac. Jee nkachiꞌ Esaú: ―Maáníꞌ ví Esaú, se̱ꞌya yɨ́ɨ́ nú ya̱ nkaku xíꞌnañúꞌún ―nkachiꞌ Esaú. 33 Saájee ne̱ ntántúníꞌ nasɨ́kuitɨꞌ nkisɨ Isaac, jee nkachiꞌ re̱ꞌ: ―Saájee, ¿né ɨɨn ví re̱ꞌ ya̱ ña̱nukú kitɨ yúkú jee nki̱naka re̱ꞌ maa nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ?, jee nyajiꞌ ni̱ꞌ nɨꞌɨ ne̱ ntiáꞌan ka̱ꞌ tiaaꞌ nú, jee njia̱ꞌa ni̱ꞌ rá tu̱ꞌun váꞌa nkachiꞌ ya̱chi̱ꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ saꞌá va̱ꞌa Ndiosíꞌ jín re̱ꞌ. Jee kino̱o rá tu̱ꞌun váꞌa jín re̱ꞌ ya̱ nkachiꞌ ya̱chi̱ꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ ―nkachiꞌ Isaac. 34 Jee sáá nteso̱ꞌo Esaú rá tu̱ꞌun nkachiꞌ tátáꞌ re̱ꞌ, jee nka̱najíín ni̱ꞌin re̱ꞌ ne̱ jiáku uúꞌ iniꞌ re̱ꞌ jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ tátáꞌ re̱ꞌ: ―¡Suni taji tu̱ꞌun váꞌa kachiꞌ nú nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ ya̱ netuꞌ kuvi ni̱ꞌ ranika̱ꞌ, tááꞌ maáníꞌ! ―nkachiꞌ Esaú. 35 Soo nkachiꞌ Isaac nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―Ya nkiji ñaniꞌ nú, jee nxi̱náꞌví re̱ꞌ nuꞌuꞌ, jee kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ jín rá tu̱ꞌun váꞌa ya̱ nkachiꞌ ya̱chi̱ꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ ya̱ íyó kachiꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nú ya̱ netuꞌ kuvi nú nékúvi ―nkachiꞌ Isaac. 36 Saájee nkachiꞌ Esaú: ―¡Va̱tu̱ni vá nsi̱kúnání ráa súví re̱ꞌ Jacob, chi ya̱ kua̱ꞌa̱nꞌ u̱vi̱ꞌ íchí ya̱ nna̱koso re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nuꞌuꞌ!, chi xíꞌna nka̱neeꞌ re̱ꞌ ya̱ kuvi ta̱ꞌvi̱ꞌ ni̱ꞌ ya̱ kúvi ni̱ꞌ te̱e ya̱ nkaku xíꞌnañúꞌún ka̱ꞌ, jee vitan ¡nka̱neeꞌ re̱ꞌ rá tu̱ꞌun váꞌa ya̱ íyó ni̱ꞌi̱nꞌ ni̱ꞌ ya̱ netuꞌ kuvi ni̱ꞌ nékúvi! ―jee ni̱ka̱tu̱ꞌún re̱ꞌ―, ¿á ni ntu̱ví nchúváꞌa nú inka ka̱ꞌ tu̱ꞌun váꞌa ya̱ kuvi ni̱ꞌ ya̱ kachiꞌ nú nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ ya̱ netuꞌ kuvi ni̱ꞌ? ―nkachiꞌ Esaú nu̱u̱nꞌ tátáꞌ re̱ꞌ. 37 Saájee nna̱xiníkó Isaac nu̱u̱nꞌ Esaú: ―Ñani ni̱ꞌ Jacob ya kuvi re̱ꞌ i̱toꞌoꞌ nú, jee njia̱ꞌa ni̱ꞌ ntáká rá táꞌán re̱ꞌ ya̱ kuvi ráa musúꞌ re̱ꞌ ya̱ kɨtíñú ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, jee nkachiꞌ ya̱chi̱ꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ ya̱ koo kue̱ꞌe̱ꞌ víꞌí nixiꞌ nu̱xi uva jiáá koꞌo re̱ꞌ jín kue̱ꞌe̱ꞌ víꞌí tataꞌ sáꞌá kajiꞌ re̱ꞌ sáva kutekuꞌ re̱ꞌ. Saájee maánú chi, ¿ná kúvi ya̱ saꞌá ni̱ꞌ jín noꞌó, se̱ꞌya yɨ́ɨ́ maáníꞌ? ―nkachiꞌ Isaac. 38 Soo jíkánꞌ táꞌvíꞌ Esaú nu̱u̱nꞌ tátáꞌ re̱ꞌ: ―¿Á métúꞌún ni tu̱ꞌun váꞌa íyó ya̱ kachiꞌ nú, tááꞌ maáníꞌ? ¡Suni taji nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ rá tu̱ꞌun váꞌa ya̱ kachiꞌ nú ya̱ netuꞌ kuvi ni̱ꞌ, tátáꞌ maáníꞌ! ―nkachiꞌ Esaú, jee nki̱jéꞌé re̱ꞌ náꞌyúꞌ re̱ꞌ. 39 Saájee nna̱xiníkó tátáꞌ re̱ꞌ Isaac jee nkachiꞌ‑i nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: “Maá nááꞌ nijia, kuneeꞌ íká nú nu̱u̱nꞌ rá tataꞌ váꞌa kéne nu̱u̱nꞌ ñuꞌún, jee kuneeꞌ íká nú nu̱u̱nꞌ yúyú kiji súkún. 40 Jee kantáꞌán nú jín yuchiꞌ espada nú jín ñɨvɨ sáva ni̱ꞌi̱nꞌ nú ya̱ kutekuꞌ nú. Jee kɨꞌɨ nú xi̱ntíín ñaniꞌ nú kɨtíñú nú nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ. Soo sáá kunakui iniꞌ nú ka̱ꞌ, jee nakani núne nú maánú xi̱ntíín re̱ꞌ”, nkachiꞌ ya̱chi̱ꞌ Isaac nu̱u̱nꞌ se̱ꞌya yɨ́ɨ́ re̱ꞌ Esaú jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ kunoꞌo rá ichiyúkúnꞌ váji nu̱u̱nꞌ‑u. Jínu Jacob nu̱u̱nꞌ Esaú 41 Jee ntaꞌvi iniꞌ Esaú nne̱ꞌyá re̱ꞌ Jacob jie̱ꞌe̱ꞌ nka̱neeꞌ Jacob ya̱ váꞌa ya̱ nkachiꞌ ya̱chi̱ꞌ tátáꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Jacob, jee ñani iniꞌ re̱ꞌ: “Va̱kuyatin ki̱vɨ̱ꞌ ya̱ kuviꞌ tátáꞌ ni̱ꞌ jee koo tu̱kuéká iniꞌ ráníꞌ rá ki̱vɨ̱ꞌ vá, jee sáá jia̱ꞌa tiempúꞌ yukuán jee kaꞌniꞌ ni̱ꞌ ñaniꞌ ni̱ꞌ Jacob”, ñani iniꞌ Esaú. 42 Jee nkachiꞌ ñɨvɨ nu̱u̱nꞌ Rebeca rá tu̱ꞌun káchíꞌ se̱ꞌya yɨ́ɨ́ ñáꞌnú ña Esaú jee nkana ña se̱ꞌya yɨ́ɨ́ súchí ña ká Jacob jee nkachiꞌ ña nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ: ―Kune̱ꞌyá chi ñaniꞌ nú Esaú násaváꞌa re̱ꞌ iniꞌ maáréꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ jiáni iniꞌ re̱ꞌ ya̱ kaꞌniꞌ re̱ꞌ noꞌó. 43 Saáva teso̱ꞌo ya̱ káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nú se̱ꞌya yɨ́ɨ́, kunu kene kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ nú nu̱u̱nꞌ veꞌi ku̱ꞌva ni̱ꞌ Labán ya̱ nééꞌ re̱ꞌ ñuunꞌ Harán. 44 Jee kino̱o nú kuneeꞌ nú jín re̱ꞌ kéꞌín ki̱vɨ̱ꞌ, nekuaꞌ jia̱ꞌa ya̱ kítíꞌ iniꞌ ñaniꞌ nú si̱kɨ̱ꞌ nú, 45 Jee sáá jia̱ꞌa ya̱ kítíꞌ iniꞌ ñaniꞌ nú si̱kɨ̱ꞌ nú jee naanꞌ iniꞌ re̱ꞌ ya̱ nsa̱ꞌá nú nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, saájee taji ni̱ꞌ tu̱ꞌun nu̱u̱nꞌ nú sáva nikó nú, chi, ¿na̱ kuvi chi sukuíta ni̱ꞌ ni núvíꞌ rá se̱ꞌya ni̱ꞌ métúꞌún ki̱vɨ̱ꞌ résa? ―nkachiꞌ Rebeca nu̱u̱nꞌ se̱ꞌya yɨ́ɨ́ ña Jacob. 46 Jee nkachiꞌ Rebeca nu̱u̱nꞌ yɨɨ́ ña Isaac: ―Ya ntu káꞌ jiéꞌnéꞌ iniꞌ ni̱ꞌ ya̱ tékúꞌ ni̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ rá ñaꞌan yaꞌá ya̱ kúvi se̱ꞌya ichiyúkúnꞌ nkene nu̱u̱nꞌ Het rá kúvi ñasɨ́ꞌɨ́ Esaú. Jee retú tana̱ꞌá Jacob jín ɨɨn rá ñaꞌan ya̱ kúvi se̱ꞌya ichiyúkúnꞌ Het kuéntáꞌ rá ñaꞌan nééꞌ ñuunꞌ yaꞌá, jee, ¿na̱kui chi kutekuꞌ ni̱ꞌ ka̱ꞌ rúsa? ―nkachiꞌ ña. |
© 2022, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.
Wycliffe Bible Translators, Inc.