Remrí 1 - ŊWÀʼ NYÙYMooser súŋnín e wír veé Israyi é Moav ( Kintaŋ 35.9‑34 ; Joshua 20.1‑9 ) 1 Vinyo ve ví dzəə̀n é ŋwàʼ fèn vi kù dzə̀ jí se Mooser‑iì loòn, e sùŋnín e wír veé Israyi adzə̀m, aá dzə̀ é woʼ yeé ghaa ndzəv yee Jordan, e mbìv yee fo shùy yii tó. Vé‑eè dzə́ e mbuŋ Jordan foo fèy e ŋkìʼnìn Suv, aá dzə̀ é ntìntìn mvə̀m sé laʼ símóʼ sí. Mvə̀mlaʼ yee Paran‑eè dzə̀ é mbìv yìmòʼ, a see Tofel wùn à Laban, à Haserot, à Disahav si dzə̀ e yìmòʼ yee mbìv. 2 Móo lò fo Gwan Horev, e dù e Kadesh‑Barnea, e shaà dzə́ə fó Gwan Seir, dzə̀ ghán yee kishiíy nshòv mòʼón e ghvə̀m. 3 Mooser nèn lò, e sùŋnín jí sìn e wír veé Israyi, a kiyá ki meé ne ji mkweè mo áwune‑eè kèʼèn, a ghan, a kishiíy kí‑iì dzə̀ kishiíy ké mbìy ki fó ŋwee woo nshòv mòʼón e ghvə̀m. Wù wáa remrí kinyo kidzə̀m ke Nyùy Tàr‑iì yòŋèn ji wù suúy aáwune. 4 Ghán sin si‑iì dzə̀, a Mooser tón ne Sihon woo fon wìr veé Amor wo wù‑uù dzə́ e Heshbon, e kfə̀n tòn Og woo fon woó Bashan wo wù‑uù dzə́ e Ashtarot, kfə̀n dzə́ e Edrey. 5 Yì‑iì dzə̀ é wòŋ Moav, e mbìv Jordan yee fo shùy yii tó, fo Mooser‑iì liìn ghán, e bònén, a naàrì yéʼéy Nyùy rə̀n wùn à nsər si e wír veé Israyi. Wù‑uù yòŋ áwune, a suúy jii, 6 «Nyùy Tàr woo Nyùy wòsən‑eè sùŋnín e vèsən, a vèsən dzə̀ é Gwan Horev. Wù‑uù yòŋ jii, ‹Vèn dzə̀ʼə̀m ne e gwan fèn e ŋàŋ, kí gheén. 7 Vèn ŋáʼáy lèn, a dù e wír veé Amorí wòŋ, e mbìv seé agwan. Vèn wáa dù e wòŋ se sí kaarin fó sidzə̀m. A sí dzə̀ jii, mbuŋ Jordan, woŋ agwan, à woŋ seé mboʼ si, a dù e wòŋ woó tsən, a dù e ŋguùŋè Rìbà Ndzə̀v, a dù e wòŋ Kanan, e dù, e yàʼáy agwan veé Lebanon, e dù bèy, e bàʼ e ndzəv ye wiyí yee Yufret. 8 Vèn yén ri mbà, m fò ne nsay rə̀n e vèn. Vèn nəə́, e faàsì nsay rə̀n, e yòv. Dzə̀ nsay ye mo woo Nyùy Tàr‑iì kàʼàn atǎr ram vén vee Abraham wùn à Aysi, à Jakov sho, e lìʼ ji m wíy fo a aáwune wùn à rám sév sí.› » Mooser shóʼ atǎr saʼ ( Fəə 18.13‑27 ) 9 Mooser yòŋ bèy, e kuùmé e wíri jii, «Yì‑iì dzə̀ é ghan fóo fèy, m yòŋ e vèn jii, ‹A dzə̀ mo vèr mòʼón, la m yòʼ yù fó a saʼ ven. 10 Nyùy Tàr yiì ne, vèn wáa dzə wír nyanyày moo mejiy meé yuv. 11 Nyùy Tàr woo Nyùy atǎr ram sén ku yiì rì, é vèn kfən dzə̀sì akàŋ nsə̀kì, e shaà mo vèn dzəə̀n lèn, é wù ku səə̀vì ven mo wù‑uù kàʼàn ne. 12 Yii bèy, a jòʼsì mo, m wàa beʼ kibeʼèy kee ven kin, a sìysì vinyo vén, a jàvsìn kinyam kén vèr mòʼón e le? 13 Vèn shóʼtí wíri mo rám sén sí dzə̀kìn, é m lem áwune ji atǎr saʼ vén. Kú a dzə wír ve á kér vifií, aá kì vinyo, kfə̀n kér ghvə́m.› 14 Mò‑oò shù bey, vèn bínsí ji kinyo ke m shuùn kí dzə̀ á kinyo ke juŋ ki kée yiì. 15 Á bèy, m nèn yiì lò, e lì wír vee shooy fo věn ram sí, a kù‑uù dzə̀ wír ve á kér vifií, aá kfə̀n kì vinyo, e lèm ji á wáa saʼ ven. Aàtǎr saʼ ámóʼó sáʼ wír nsə̀kì nsə̀kì, ámóʼó wií wií, ámóʼó mtàn mtàn, ámóʼó wáa saʼ wír ghvə̀m ghvə̀m. M kfən lèm sa ntom se saʼ rám sén sidzə̀m. 16 «Kú a dzə e ghan fóo fèy, m yòŋ áwune ve vé‑eè yíi a tinén nsaʼ sén, e sùúy aáwune ji á wáa yuurí a nsaʼ sén, a tinén là kiloʼ, kìn dzə̀ se sí kùmèn a dzə̀ ven, kìn dzə̀ se sí kum viŋgwìy ve ví dzə́ vèn áwune. 17 Aá kú a tinén nsaʼ si là kiloʼ, a lì ghéʼncey wùn wìr wo kuʼùn réŋréŋ, e làa yòʼ a fàn sí wìr, bìʼ fo kinyo ke áwune tínen ki dzə̀ ji tínen a Nyùy. Nsaʼ tiŋè, á lì, e wìy, e beè mo shó, é m bin fó fo. 18 E ghan fóo fèy, mò‑oò yòŋ kinyo kidzə̀m ke vèn wáa yiì. Á tsə́nsí vé ŋkiyi é Kanan ( Kintaŋ 13.1‑33 ) 19 «Nyùy Tàr wìy lò, e yòŋ, vèsən ŋáʼáy fó Gwan Horev, e ghàn, e tòsín kirə́ʼ ké woʼ kí, a kí dzə̀ kiwíy, kfə̀n beéme. Vèsən‑eè tòsín, e dù e wír veé Amorí wòŋ, a fóo dzə̀ agwan agwan, e dù bèy, e bàʼ e Kadesh‑Barnea. 20 Vèsən meé fó, m nèn sùúy e vèn jii, vèsən nə̀ə́ ne e wòŋ wo Nyùy Tàr woo Nyùy wòsən fó e vèn, a dzə̀ woŋ wìr veé Amor, a wú dzə̀ agwan agwan. 21 Vèn leéy ri, Nyùy Tàr fò ne ven nsay. Vèn nəə́ shó, e faàsì, e yòv, kù mo Nyùy Tàr woo Nyùy atàr vén‑eè kàʼàn. Lá vèn yòʼ fàn, lá vèn yòʼ weèy. 22 «Vèn‑eè lò, e wìy wír adzə̀m, e yèn mo, e bà ntaŋ ji vèsən tsə́nsí á wíri, aá du, e shwèʼ woŋ woo shooy, e nèn kfə̀n é bàm, e naàrì a e vèsən mo ŋkà se laʼ see fó si dzəə̀n, e naàrì dzə́ə ye dzə̀ á shaà shó, e bóo nəə́ fo, e faàsì woŋ. 23 Ntaŋ woo shooy‑iì ghèén mo féyì, m nèn shòʼtí wír nshòv sibaà e ghvə̀m fo věn mvəm, wír e mòʼón mòʼón fo ram yee shó. 24 Áwune kóʼ é wòŋ agwan, e dù, e bàʼ e Kiwoóy ké Eshkol, e shwèʼ fó. 25 Á dù bèy, e lòo kfən e bàm, e lì vifá ve dzəə̀n kéŋ yeé nsay foo fèy, e wìy, e yèn vèsən shó. Á kfə́n bey, e sùúy jii, nsay ye Nyùy Tàr woo Nyùy wòsən fó e vèsən rə̀n dzə̀, a yì dzə̀ á e juŋ feyì. 26 «Yii bèy, vèn táv kitú, e tèn fóo yunín kinyo ke Nyùy Tàr woo Nyùy won yòŋèn e vèn, e nèn tèn ji bó vèn yòʼ du a fo. 27 Vèn góʼ e věn tàv sí, a ghvə̀vrì, a suúy jii, ‹Nyùy Tàr‑iì ban ver, e bóo fəə́r fo Ejiv, e wìy, e way e wír veé Amor vìné wo ji á laar. 28 A dzə̀ vèr wàa dù ka fó? Afə́r vérí wày ne kindzə́m e věr shiliv. Áwune yoŋ ji wír vee fóo dzə̀ á viŋgáʼ viŋgáʼ, aá waà kfə̀n tàvkír, e shaà a ver, a ŋkà se laʼ sév sí dzə̀ á vikum, a virə́v vév vé kày vi kóʼ, kum a yúv. Kífoy wáa dzə ké rám Anak ye áwune‑eè yenen á fo.› 29 «M nèn yòŋ e vèn jii, lá áwune yòʼ a beemé ven. Lá vèn yòʼ a fàn áwune. 30 Nyùy Tàr woo Nyùy won wo wù danèr ven, wúnwun yíi fùnèn, e màʼ rə́r sén réŋréŋ mo wù‑uù fùnèn é Ejiv, a vèn yéné. 31 Wù kfə̀n‑eè leey fo vèn é kirə̀ʼ ké woʼ kí, a vèn‑eè yèn mo wù koytin ven mo kitàr kí kòytí wán. Wù kóytí bey, e ghàn shó, e wìy, e mèé e kirə̀ʼ fen. 32 Fə̀m mo mò‑oò yòŋèn bey, vèn ku tèn fóo way shilív e Nyùy Tàr woo Nyùy wón wùn. 33 Dzə̀ wun wo wù‑uù danèr ven, ghán sho, kfə̀n taʼ virə́ʼ ve dzə̀ vèn tùúy táv sí shó. Lo, wù wàa dànèr ven vitsə́ʼ e və́yí, a dànèr e shùy e mbàʼ, a dìn dzə́ə ye vèn wáa dù sho. Nyùy Tàr máʼ ŋgeʼ e wír veé Israyí kitu ( Kintaŋ 14.20‑45 ) 34 «Nyùy Tàr yú mo vèn ndzə́kirì, dòʼshwíiy və kóʼ. Wù yòŋ ven, e shìvtì jii, 35 ‹Feyì feyì, bó wìr fo vèn vee rám ye bi rəne yòʼ wíy shov woŋ wo juŋ wo mò‑oò kàʼàn ji m wíy fo aàtàr véné. 36 Kù jòʼsì Kalev woo wan Jefunne wo wù wíy yen. M wíy fo woŋ wo wù‑uù ghanen shó e wùn à wón vəə́, a dzə̀ bìʼ fo wù kù‑uù yúnin mo woo Nyùy Tàr shilív sə́ shidzə̀m.› 37 Nyùy Tàr‑iì shwìíy sá kilòŋ vèr wun bìʼ ven, e yòŋ jii, à wò woo Mooser sho, bó à yòʼ wíy nəə́ e wòŋ foo fèy. 38 Kù wíy nəə́ Joshua woo wan Nun, wun woo ŋgaà wò ntom. Ku tàvír wun, bìʼ fo wíy tsəəné wun wír veé Isray, aá du, e yòv fó. 39 «Nyùy Tàr kfə̀n‑eè yòŋ e vèsən jii, ‹Ké won vén ve vèn‑eè yoŋ ji á wíy kfən ji kiyínsam, wón vén ve á yóʼ ne kìíy jeéyjeéy fó kinyò ke juŋ ki, kìn ke bi kí, e wìy to lán, vee shooyi wíy nəə́ fo. M wíy fo fó aáwune, aá yov. 40 Yii bèy, fo kén kí, vèn binkir, a kfən e woʼ, a dù e dzəə̀ Rìbà Ndzə̀v wo Baar.› 41 «Nyùy‑iì yòŋ bey, vèn bìnèr e mò jii, ‹Vèr jày ne e Nyùy Tàr, a vèr‑íì du, e màʼ rə́r, kù mo Nyùy Tàr woo Nyùy wor yòŋèn e vèr.› Vèn nèn a baʼ vifá vén vé rər, báʼ bèy, kwaʼtì ji dzə̀ á kilélé móo koʼ, e faàsì woŋ agwan woo shooy. 42 «Nyùy Tàr nèn yòŋ e mò jii, ‹Kàntì áwune ji á wáa yen a fóo dù, e taamé wír vee fó e rə́r sí. Aá mùm, bo aŋgaà vév vibàné du, e tòn a áwune, bìʼ fo bó m yòʼ yíi a dzə aáwuné mvəm.› 43 Á bèy, m nèn sùúy e vèn, la vèn yòʼ kwè. Vèn tén fó yunín sáʼ Nyùy Tàr, e ŋwày ŋwáyín, e kù kòʼ é wòŋ agwan fèy. 44 Wír veé Amor ve vé‑eè dzə́ e wòŋ agwan foo fèyi fəə́, e shòʼ e věn bàm, a jùm moo yúu. Á jùm bèy, e sə̀y é nsay Seir, e nèn a laàr ven, e laàr bèy, e dù, e bàʼ e ŋkàlaʼ yee Horma. 45 Vèn‑eè kfə̀n é bàm, e tòŋ e Nyùy Tàr, la wù yòʼ yù tóŋ yén, wù ŋwáy ven ŋwáyín. 46 Kee shooy ki nèn yiì, vèn bónén, e dzə̀ʼə̀m e Kadesh ntàmda, e dzə̀ʼə̀m fo bèn viyá viyá.» |
© 2022 CABTAL