Matio 23 - ŊWÀʼ NYÙYJesus beemè wír ve á duŋrì nsər Nyùy ( Maak 12.38‑39 ; Luk 11.43 , 46 ; 20.45‑46 ) 1 Jesus nèn a suŋnín e wón və́ lìme wùn à màŋgòŋ wo wù‑uù dzəə̀n fó, a suúy jii, 2 «Vé‑eè lèm wír ve á duŋrì nsər wùn à veé mbìv *Farasii ji á wáa sanrí nsər se Mooser. 3 Kí nén a dzə jii, a dzə̀ vèn kù a yu kinyo ke wìr vee shooy, a yiì mo á suuyì. Yii bèy, lá vèn yòʼ a jumrì liì wov. Áwune yéʼey wíri kinyo ke sən kí, yii a dzə̀ ke sən kí. 4 Áwune báʼti vinyo nyanyày, nə́ʼəy wíri shó, a bó yòʼ dzə̀ áwune nàn wan kiwo ji á tóm shó. 5 Vinyo ve wír vìne yii vidzə̀m vi kù dzə̀ ji wíri fíʼ a yen áwune ji wír Nyùy ve tavkíné. Áwune lo, á nèn sàŋ jí se Nyùy, e kùtír, e sə̀ŋrí e koy, e bàrír símóʼ sí é yírvishi. A kù dzə̀ sá mo áwune li ndzə̀y sé bùnrì, á màʼ, a ghan, a kar sho. 6 Áwune du fo kiŋkàʼ ke kinyò, á kù a tàʼ a dzə̀ shúu kiy, nəə e ŋgày bùnrì, á yèʼém vitú ve ntaʼ. 7 Aá kfə̀n koŋ fó a ghan, a kar e virə̀ʼ vé way, é wíri wáa shàʼtì áwune, a shòŋrì jii, ‹Ŋgaà yèʼey, ŋgaà yèʼey.› 8 «Lá vèn yòʼ a yiì bèy. Lá wìr yòʼ wìy biìmé ji á wáa yòŋ wun ji ŋgaà yèʼey. Vèn tàtí ne adzə̀m ji afə́r, a ŋgaà yèʼey won kù jòʼsì e mòʼón. 9 A bó yòʼ dzə̀ sá vèn wàa yòŋ wír wùmòʼ é nsay fèn ji ‹Tàr›, bìʼ fo Tàr won kù jòʼsìn e mòʼón, a dzə̀ wo wù dzəə̀n é yuv. 10 Lá vèn yòʼ biìmé sa ji á wáa yòŋ wír fo vèn ji kitú. Kitú kén kí jòʼsì kimòʼón, a dzə̀ Mfə̀ə́r wo wù loòn fo Nyùy. 11 Wìr wo dzəə̀n rú ji wo kuʼùn e věn mvəm dzə̀ wo wù neèrìn kitú kfə́, a lìm fo wìr dzə̀m. 12 Vèn wáa kiíy jii, wìr lóo koʼór kitú kfə́, bo Nyùy yíi a sèn ŋgaàŋ. Wù lóo borkír, Nyùy wàa koʼór wun. Jesus beemè ataà Nyùy ( Maak 12.40 ; Luk 11.39‑42 , 44 , 53 ; 20.47 ) 13 «Yìiy, wír ve á duŋrì nsər Nyùy wùn à wír Farasi, abìnbìnteʼnsə́m, ŋgeʼ dzə̀ yéen. Vèn yoŋ sáʼ Nyùy ji yén, nèn sə́ti dzə́ə fo wír ámóʼó nəə́. A bó ven vitú vén yòʼ wíy nəə́ sho. Vèn yii bèy, téʼtin a dzə̀ dzə́ə fo wír ve á koŋ fó nəə́ shoo nəə́. [ 14 «Yìiy, wír ve á duŋrì nsər Nyùy wùn à wír Farasi, abìnbìnteʼnsə́m, ŋgeʼ dzə̀ yéen. Vèn lo, á rə̀sí, a rèr bunrì e wírí si, bin fo bàm, á wàa kùvrì vikǐy ŋkfə, a faàsì lav sév. A vèn yii bèy, dzəsì a dzə̀ ŋgeʼ ye tavín e věn kitu.] 15 «Yìiy, wír ve á duŋrì nsər Nyùy wùn à wír Farasi, abìnbìnteʼnsə́m, ŋgeʼ dzə̀ yéen. Vèn lo, á wàa ghan, a wùr woŋ wùn à ndzə́v sí ji á taʼ wír wóo bìnèr e věn mbìv. Vèn taʼ, yéné, vèn dàn é vinyò ve ví wáy wun a dzə̀ é və̀y, é kfə́ kí maysi, e joònè, e shaà kén. 16 «Yìiy, ŋgeʼ dzə̀ yéen. Vèn suuy ji vèn danèr wíri, a vèn dzə̀ amfìr. Vèn lo, á wàa suúy jii, ‹A wìr yiì kilìʼ, e kàn lav cù, bo bó yòʼ dzə̀ nsaʼ. A dzə̀ wìr kù lìʼ, e kàn a dzə̀ visha ve mbàm ve ví dzəə̀n é lav cù, bo kí wáa ker mvə́m.› 17 Vèn yùŋsí feyì, amfìr, a bó á yòʼ kì fo á dzəə̀n. Kùʼ ka? Kùʼ visha vee shooy mo kùʼ lav cù ye yì yii, bo visha vìn vi wáa dzə ji vé Nyùy a? 18 A kù dzə̀ mo vèn suuy jii, ‹A wìr yiì kilìʼ, e kàn kíy cù, bo bó yòʼ dzə̀ nsaʼ. A dzə̀ wìr kù lìʼ, e kàn a dzə̀ kifá ke wù ton e kiy cù foo fèy, bo kí wáa ker mvə́m.› 19 Amfìr, kùʼ kifá ke á ton e kiy cù, mo kùʼ kíy cù wo wú yii, bo Nyùy wáa sə cu yee shooy a? 20 Ke kí dzəə̀n kí dzə̀ jii, a wìr yii kilìʼ, kan kíy cù, bo wù kan sa wùn à vifá ve ví dzəə̀n shó vi vidzə̀m. 21 A kù dzə̀ sá mo wìr wo wù liʼ, kan lav cù, kan, táti Nyùy wo wù dzəə̀n é lav foo fèy. 22 Wìr wáa kàn sa yúv, bo ŋgaàŋ kan a dzə̀ kàvàʼ Nyùy, kfə̀n kan Nyùy wo wù dzə́ sho. 23 «Yìiy, wír ve á duŋrì nsər Nyùy wùn à wír Farasi, abìnbìnteʼnsə́m, ŋgeʼ dzə̀ yéen. Vèn lo, á lì mefarìn me á kéŋ, náŋsin nyóo shó, e kfə̀n ŋèvtì kirə́ʼ e ghvə̀m, e bóo fo kee kimòʼón ji ké Nyùy. Vèn yii bèy, nèn maʼày kinyo ke kí tíy e shií e Nyùy nsər ji á wáa yiì. A kí dzə̀ jii, bó vèn yòʼ yii kinyo kee réŋ e wìr, a bó yòʼ dzə̀ vèn shàm wír gheéy, a bó vèn yòʼ wáy sa shilív a dzə̀ e Nyùy wùn. Á vinyo vìn ve kì dzə̀ vèn wàa yiì, e bó a yiì sa menyorìn mèy. 24 Vèn suuy ji vèn danèr wíri, a vèn dzə̀ amfìr. Wìr lo, wù wàa baày shidzə fo melùʼ, a mèy *kamer. 25 «Yìiy, wír ve á duŋrì nsər Nyùy wùn à wír Farasi, abìnbìnteʼnsə́m, ŋgeʼ dzə̀ yéen. Vinyo vén ví dzə̀ moo ké wìr wo wù li bàr kìn kighín, wù sù ndzə ndzə, mvə̀m wàa koʼóy. A kù dzə̀ mo kimfaàsì wùn à bvə̀mkúʼ runen e věn meliv. 26 Amfìr vee wír Farasi vìn, vèn kì yíi kèʼ, e sù kifá a dzə̀ fó mvəm, é fó ndzəə nèn a ran sa. 27 «Yìiy, wír ve á duŋrì nsər Nyùy wùn à wír Farasi, abìnbìnteʼnsə́m, ŋgeʼ dzə̀ yéen. Vèn dzə̀ moo say ye á bomen, e nàŋsín, e yòʼ e fém si, yí wáa yensín e juŋ fo ndzə, a néŋ vighvə́r vé kimfòy ke wìr fo mvəm. 28 A kù dzə̀ mo vèn yénsin fo ndzə ji wír Nyùy, a melív mè tíy a dzə̀ é vinyò ve joònè ví. Vèn dzə̀ abìnbìnteʼnsə́m. 29 «Yìiy, wír ve á duŋrì nsər Nyùy wùn à wír Farasi, abìnbìnteʼnsə́m, ŋgeʼ dzə̀ yéen. Vèn fii say se *aŋgàa ntum Nyùy ve vé‑eè yuyrin fó ŋgùʼ wùn à sé wìr Nyùy ámóʼó, náŋsin, bómé. 30 A vèn náŋsin bèy, suuy jii, a wír Nyùy vee shooyi‑iì dzə̀ e věn ghan, bo bó vèn yòʼ‑oò lo yùyrí mo atàr véné‑eè yuyrin. 31 Vèn suuy bèy, a vèn bínsi a dzə̀ vitú vén ji vèn dzə̀ wón wìr ve vé‑eè yúyri aŋgàa ntum Nyùy. 32 Vèn ku shaà rì fo mbìy, e màysì kibér ke kinyò ke atàr vén vee shooyi‑iì kèʼèn. 33 Vèn dzə̀ yó se bi sí, rám abúv. Vèn kwaʼ ji a Nyùy tìnén nsaʼ yen, vèn bòy fó və̀y a? 34 «Vèn yuúrí, m wíy tum wír ve á wáa yu kinyo fo Nyùy, a fìʼtì e vèn, e kfə̀n tum ve dzə̀ á dùŋrì kijuŋ, e tum sa wír ve Nyùy foon vifií aáwune. Aá wíy wìy, é vèn wáa ta ámóʼó é vintam, a yuyrí ámóʼó yuyrín, a koo ámóʼó é ŋgày se bùnrì, a buʼ, a ròn wuú wìr vìn ntèʼ sidzə̀m. 35 Vèn yii bèy, é Nyùy nèn dzə̀r mensə́ me wìr və́ ve vé‑eè yuyrin é nsay fèn adzə̀m a dzə̀ e vèn. A wù wíy kèʼ dzə́r a dzə̀ fo me Abel wo vé‑eè yuyrin là njò, e dù, e meé e me Sekariya woo wan Barakia wo vé‑eè yuyrin é shùu lav cù, e bǎm kiy wo á cu Nyùy sho, e bó a nəə́ e lav cù. 36 A m suuy kinyo ke ru kí e vèn jii, lǒn vinyò vee shoone wíy koo a dzə̀ ŋgwàʼ yee lèn.» Jesus rə́r mendzən fo Jerusalem ( Luk 13.34‑35 ) 37 Jesus nèn lò, e yòŋ jii, «Éè Jerusalem, éè Jerusalem, à yúyri aŋgàa ntum Nyùy, tsə́mri wír ve Nyùy túm fo wò adzə̀m e tíyí, aá kpúkirì. M mùm ne akàŋ anín ji m báʼtí wón vé mo yeè ŋgvəv kùʼtí wón é sar vàv, la à yòʼ a biimé. 38 M nén a tiisí fú jii, láʼ yéné sí tíy kisáŋ, a sì á vifə̀m. 39 A m suuy e vèn jii, bó vèn yòʼ dzəə́ wìy yen mo, e dù, e meé e ghan se vèn wíy a ndzəʼ jii, ‹Nyùy Tàr ku səə̀vì wír wo wù wiy e wùn yir.› » |
© 2022 CABTAL