Maak 9 - ŊWÀʼ NYÙYJesus din vitaáví ve wù kér e yuv ( Matio 17.1‑13 ; Luk 9.28‑36 ) 1 Jesus kfə́n a suúy e wón və́ lìme jii, «Vèn wáa kiíy rú ji wír ámóʼó dzə̀ fen lèn, a bó á yòʼ wíy kpukír, a bó á yén, a sí sáʼ Nyùy ndzə e vitaáví ve dzəə̀n və́ ví.» 2 Wù suúy bey, kishiíy kí shaà ntuùfú, wù lì Pita wùn à Jeem, à Joon, wùn áwune bàr wún, e kòʼ é kitu ke gwan wo da wùmòʼ. Á meé fó, e lòo yen, a Jesus kúvsín ne, a kìʼ jeéy. 3 Ndzə̀y sə́ sí wáa tokír, a fər ji páv, e shaà mo dzə̀ wìr sù ndzə̀y é ndzə fèn. 4 Áwune lòo sìn, e yèn, Elija wùn Mooser, aá tíy, súŋnin wùn à Jesus. 5 Pita nèn tùʼtìn, e sùúy e Jesus jii, «Tàr, kí bòŋ feyì mo vèsən áwune dzəə̀n fen. Ku sùúy, é vèr baʼri táv fen e taár, wúmóʼó ji wó, wúmóʼó wó Mooser, wúmóʼó wó Elija.» 6 Pita wáa tùʼtìn a suúy bèy, a dzə̀ bìʼ fo áwune‑eè fan e ŋàŋ, wù ku nèn a tàʼ ji wun baʼ kinyo fo shuù. 7 Kù mo wù suuy bèy, mbàʼ yìmòʼ nèn wìy, e tìím aáwuné kitu. Áwune yú, a jì wìr súŋnín fó mvə̀m mbàʼ foo fèy jii, «Və̀n dzə̀ Wán wom, m koŋ wun feyì. Vèn wáa yuurí kinyo a dzə̀ kfə́.» 8 Áwune ku lò ji á leeyì, e làa yòʼ dzə́ə yen wír aáwuné ghaŋ, ku jòʼsì Jesus. 9 Wùn áwune yiì lòo səy fo gwan foo fèy, wù kàntì jii, á wáa yen a fó wìy suúy kinyo ke á yenen e wìr, e meé e ghan se ŋgaà wo yírí dzəə̀n *Wanwìr və̀n wíy fəə fo kpu. 10 Áwune yú bey, e kù nèn lèm aáwuné bvə̀m, e bóo kfə̀n a ghaynín jii, wù sà suuy ji wun wíy fəə fo kpu, a fəə́ yee fó kpu rə̀ne dzə̀ rəné á? 11 Á nèn lò, e dzə̀r shó jii, «Wír ve á duŋrì nsər Nyùyi yii yéʼey ji ŋkfə Elija kér fó tòmbìy kfən, é bo *Mfə̀ə́r wìy a wìy. Á suuy bèy bìʼ ka?» 12 Jesus bìnèr jii, «Dzə̀ rú, Elija kér fó wìy fo mbìy ŋkuŋ, e naŋsín vinyo vidzə̀m, é ví kfə́n vifíy. Yii bèy, mo vé‑eè saŋen sá e Ŋwàʼ Nyùy ji ŋgaà wo yírí dzəə̀n Wanwìr kér fó wìy yen ŋgeʼ sinín, aá káy wun, vé‑eè sàŋ bey bìʼ ka? 13 Ke m suuy e vèn kí dzə̀ jii, Elija‑aà wìy ne, á lóvtí shó mo vé‑eè koŋè réŋréŋ mo Ŋwàʼ Nyùyi súŋnin kùm wun.» Jesus fér wán wo nyùy wùmòʼ jívir, a wù gbu kimgbù ( Matio 17.14‑21 ; Luk 9.37‑43 ) 14 Wùn à Jesus kaày, e lòo meé fo wón və́ lìm ámóʼó kì siiyin, a dzə, e yèn, a màŋgòŋ kaárí áwune, e tàr, a wùn à wír ve á yii duŋrì nsər Nyùy ámóʼó biʼ vinyo. 15 Màŋgòŋ və̀y lòo sìn, Jesus bvə́y, á nèn tumnín ji á du, e shàʼtì a wun. 16 Wùn áwune shàʼnìn, wù dù, e dzə̀r e wón və́ lìme jii, «Vèn à wír vìne kì biʼ a dzə̀ ka?» 17 Wìr wùmòʼ nèn bìnèr fo màŋgòŋ mvəm jii, «Tàr, m kì wìy e wan wom ji m yén wò sho, bìʼ fo nyùy wùmòʼ yiìn ne, wù dú é kindzə̀mer. 18 A nyùy woo shooy lo ŋáʼayì, wù kfə̀n màʼ wán, wù wàa buʼ, a cu vifə́yfə́y, a kfər sóŋ, a tavtí. M lón ji wón vé lìme jum, á múm ntéŋ.» 19 Jesus nèn sùúy e wón vəə́ jii, «Vèn dzə̀ ben, a bó vèn yòʼ lo, vèn wày shilív e Nyùy wùn gheéy. M wíy tsəmrí vinyo vén vin e meé e le? Vèn taʼ ji m wìy dzə̀ʼə̀m vèsən e mèé e le? Vèn wiy e wan woo shooy, e fò shan.» 20 Á wìy sho, e fò shó. Nyùy və̀y yén Jesus, e màʼ wán é njà kimgbù, wù gbù fo nsay, a buʼ, a cu vifə́yfə́y. 21 Jesus dzə́r e tàr à wàn jii, «Lèn dzə̀ é le mo kí‑iì kèʼèn?» Wù bìnèr jii, «Kí‑iì kèʼ fó meterí. 22 A kí‑iì sí maʼrì wán é və̀y, maʼrì e ndzəv, taʼ ké yuyrí. A dzə̀ ji dzə̀ à yiì kinyo, à kù rə̀r mendzən mer wàn, e sə̀ ver.» 23 Jesus fìʼtì fìʼtìn jii, «A dzə̀ ji dzə̀ à yiì kinyo, dzə̀ ka? A dzə̀ wír wo wù wáy shilív e Nyùy wùn, wù yiì vinyo vidzə̀m.» 24 Tàr à wàn ku nèn njàʼàm jii, m wáy shilív e Nyùy wùn. Ku sə̀ mo, é m wáy, e shaà bèy. 25 Jesus lòo yen, a màŋgòŋ keémé ne, a wìy fo, wù nèn wàm nyùy və̀y jii, «Wò woo nyùy wo à jívir fo wan və̀n wáa suŋnín, e kfə̀n a yu vinyo, màʼtì wun, e làa yòʼ dzə́ə wìy kùm.» 26 Nyùy və̀y rəə́mé, e kfə̀n màʼ wán və̀y e kimgbù, e bóo màʼtì. Wàn nèn sə̀sín, e wèvrì, a neŋ moo kimkpú ke kifa. Kùʼùn wìr wáa suúy ji wù kpù á ne. 27 Jesus dù, e ghàr kiwó ke wan, wù nànèn. 28 Wùn à wón və́ lìme yiì kfə̀n fó laʼ, á wáa dzər sho bámbám jii, «Kì yiì ka, bo vèr mum ntéŋ fó jùm nyùy woo shooy?» 29 Wù bìnèr jii, «A dzə̀ wìr kù lòn fo Nyùy kitávín, e bóo jùm kfə́ə nyùy və̀n. Kifá kímóʼ kí yòʼ kfə̀n dzə̀ shó ke dzə̀ kí jùm.» Jesus kfə̀n naarì kfə́ə kpu ye yí wíy lì wun ( Matio 17.22‑23 ; Luk 9.43‑45 ) 30 Wùn à Jesus lò fo fo, a shaà dzə́ə dzə́ə fó mvə̀m wòŋ Galeli, la wù yòʼ a tàʼ ji wíri wàá kiíy, 31 bìʼ fo wù‑uù ghán, yéʼey wón və́ lìm. A wù‑uù yéʼey jii, «Á wíy way ŋgaà wo yírí dzəə̀n *Wanwìr e wírí wo, aá yúyrí, vishiíy ví mee vitaár, é wù fəə́ fó kpu.» 32 Wù suúy bey, la wón və́ lìme yòʼ kìíy, e nèn kfə̀n a fàn fó dzər sho. Dzə̀ la wír wo kuʼùn? ( Matio 18.1‑5 ; Luk 9.46‑48 ) 33 Jesus wùn à wón və́ lìme meé é ntèʼ yee Kapeenahum, e nə̀ə́, e lòo dzə e lav, Jesus dzə́r aáwune jii, «Vèn kì ghán, kfəynìn ka é dzəə?» 34 Á nèn gòʼ kisə́sə, bìʼ fo vé‑eè kfəynìn ji sà dzə̀ la wír wo kuʼùn aáwuné mvəm á? 35 Jesus dzə̀ʼə̀m, e lò, e yòŋ áwune vee nshòv sibaà viy, e sùúy jii, «Wìr wo wù taʼ ji wun wáa dzə fo mbìy kér fó lì kitú kfə́ kitérí, a lìm fo wìr dzə̀m.» 36 Wù nèn lì wán wo terí wùmòʼ, e tìír aáwuné si, e kòytí, e sùúy jii, 37 «A wìr yén wán woo moo və̀n bèn ji wír bìʼ mo, bo ŋgaàŋ yén a dzə̀ mo. Wìr wáa yen mo, bo wù yén a dzə̀ ŋgaà wo wù‑uù tumen mo.» Ŋgaà tòmrí dzə̀ wír woó le? ( Luk 9.49‑50 ) 38 Joon nèn lò, e yòŋ Jesus ji Ŋgaà Yèʼey, a bi sho jii, «Vèr‑iì yèn wír wùmòʼ, a bó wù yòʼ dzə̀ e vèsə́n ŋgoo, a wù yoŋ yír yé, e bó a jùm anyùy ve á jívir wíri, vèr nèn a shèm.» 39 Jesus bìnèr jii, «Lá vèn yòʼ wìy a shèm wír woo bey. Vèn wáa kiíy jii, a wìr yoŋ yír yém, e bó a yiì kiŋgaʼnìn ke kinyò, bo bó yòʼ dzə̀ ŋgaàŋ kfə̀n tàv lòr mo. 40 A dzə̀ wír, a bó wù yòʼ kinèn kinyo késən, bo wù tómri tòmrín. 41 Vèn wáa kiíy rú jii, a wìr fə̀m fò ven a dzə̀ bàr mendzə̀v ji bìʼ fo vèn dzəə̀n vém vee wír, bo ŋgaàŋ kù wíy a ker vilaámé.» Kinyo ke dzə̀ kí jàvsìn wír wùn Nyùy ( Matio 18.6‑9 ; Luk 17.1‑2 ) 42 Jesus kfən sùúy jii, «A sì ji wìr yii, é wìr fo ve á wáy shilív e mǒ wùn moo wón ve terí víne jáy dzə́ə, bo kí bòŋ ji á səə́y lúm tíy kiban e ŋgaàŋ kilòŋ, e dòm e ndzəv. 43 Kí kfə́n a dzə jii, a kiwó ke wìr kì lò, a levtí wír ji wù jáy dzə́ə, ŋgaàŋ tìn. Kí bòŋ ji wù wáa ker kiwó kimòʼón, e nə̀ə́ e dzə̀ʼə̀m yee là may, e shaà fo wù wáa ker viwó vibaà, e dù e kirə̀ʼ ké və̀y wo wú bo ghán sidzə̀m, a bó yòʼ dzə̀ wú ndzə̀mén. [ 44 Kirə́ʼ ke dzə́r si wáa kfər wun fo ghán sidzə̀m, a bó yòʼ dzə̀ sí kpù, a bó yòʼ dzə̀ sá və́y wo wú bo fo, wú ndzə̀mén.] 45 Kìn lò kiwuú ké wìr, a levtí wír ji wù jáy dzə́ə, ŋgaàŋ tìn. Kí bòŋ ji wù teesi, e nə̀ə́ e dzə̀ʼə̀m yee là may, e shaà fo wù wáa ker shwín e baà, aá maʼ wun e kirə̀ʼ ké və̀y. [ 46 Kirə́ʼ ke dzə́r si wáa kfər wun fo ghán sidzə̀m, a bó yòʼ dzə̀ sí kpù, a bó yòʼ dzə̀ sá və́y wo wú bo fo, wú ndzə̀mén.] 47 A fə̀m lò sí wìr, a levtí wun ji wù jáy dzə́ə, ŋgaàŋ mèn. Kí bòŋ ji wù nəə́ e Nyùy mvə̀m saʼ, a wù kér sí e mòʼón, e shaà fo wù wáa ker sí e baà, aá maʼ wun e kirə̀ʼ ké və̀y. 48 Kirə́ʼ ke dzə́r si wáa kfər wun fo ghán sidzə̀m, a bó yòʼ dzə̀ sí kpù, a bó yòʼ dzə̀ sá və́y wo wú bo fo, wú ndzə̀mén. 49 «Və́yí kér fó wìy naŋsín wir dzə̀m réŋréŋ mo á yii náŋsin nyam cù e shiŋgwáŋ shi ji ye Nyùy. 50 Shiŋgwáŋ shi dzə̀ kifá ke juŋ ki. Yii bèy, a shí lò, e səə̀rí, á yeè shó, bo shí kfən nyòm. Vèn wáa dzə moo shiŋgwáŋ she nyomèn shí, a dzə e wírí mvəm, a yiì, é vèn à wíri wáa dzə ji nyaáŋ.» |
© 2022 CABTAL