Biblia Todo Logo
Bìoball air-loidhne

- Sanasan -

Maak 14 - ŊWÀʼ NYÙY


Á táŋ menàŋ me Jesus
( Matio 26.1‑5 ; Luk 22.1‑2 ; Joon 11.45‑53 )

1 Ghán sí nèn wìy ghèén, a vishiíy ví bér ne vibaà, é wír veé Israyi wáa yi ŋkàʼ wo á yoŋ ji *Ŋkǎʼ Yáʼayshaà, a dzə̀ ghán sin se áwune yii yí *kibán kee là nyaà. Vitú ve atàá cù wùn à wír ve vé‑eè duŋrì nsər Nyùyi nèn a shweʼ dzə́ə ye dzə̀ á nyàʼáy, e koò Jesus sho, e yùyrí,

2 bìʼ fo vé‑eè sí kfəynìn jii, aá màʼtì ji á wíy koo a dzə̀ é kishiíy ké kiŋkàʼ, a wíri sí nyornìn fo anín, aá keʼ á melaà.


Maria yóʼ Jesus e Betani
( Matio 26.6‑13 ; Joon 12.1‑8 )

3 Wáa dzə e ghan see shooy, a Jesus dzə̀ é ntèʼ yee Betani. Wù dù kiŋgàn e wìr wùmǒʼ lav, aá yoŋ ji Simon woo ŋgaà shìvnsay. Á lòo yikír, wiíy wùmòʼ nəə́, a wù kér kiyóʼóy ké bìʼ ye juujùŋ yímóʼó, aá fér e *nard, a yí lùm e kav e ŋàŋ. Wù dù fo Jesus wùn, e kòy kiyóʼóy, e bòr biʼ rə̀y e Jesus kitu.

4 Wír ámóʼó nèn a ŋeèy, a sə̀mnìn jii, wiíy və̀n sà jìvír biʼ rə̀n kisáŋ bèn ji ka á?

5 A dzə̀ réŋ, bo á kì fiìnè fíinen, e kòóy mbàm nyanyày, e shaà *danari ghii taár, a sə a vé ŋgeʼe shó. Á nèn lò, a saʼ wiíy və̀y sáʼán.

6 Jesus suúy jii, «Vèn maʼti wiíy woo shoon. Vèn sáʼ wun fo gha? Wù yiì a dzə̀ kinyo ke juŋ ki e mò féyì.

7 Vèn wíy a dzə vèn à vé ŋgeʼe ghán sidzə̀m, lóo kòŋ ji vèn sə́ áwune, aá sə́. A bó vèn yòʼ wíy a yen mo.

8 Wiíy və̀n yiì ne kinyo ke dzə̀ wù yiì. Wù nàŋsín ne wún wóm lèn, e yòʼ, é bo ghán sé dzəə̀mè si wìy a gheén.

9 Vèn wáa kiíy rú jii, virə́ʼ ve á wíy a fìʼtì sáʼka Nyùy wo juŋ sho kitú ke nsay kidzə̀m, á wíy a fìʼtì sa kinyo ke wiíy və̀n yiìn, a kuumé wun.»


Judar kávnin Jesus
( Matio 26.14‑16 ; Luk 22.3‑6 )

10 Judar Iskariyor wo yì‑iì dzəə̀n wír wùmòʼ fo wón lìm Jesus vee nshòv sibaà e ghvə̀me nèn dù, e yèn vitú ve atàá cù ji wùn áwune kúr menàŋ, e koò á Jesus.

11 Áwune yú, a sheʼrí, e kàʼ ji á yíi làʼ a wun. Judar nèn kèʼ, a shweʼ mo dzə̀ wù ghàn, e bóo way Jesus aáwuné wo.


Jesus wùn à wón və́ lìme yíkir, e jòʼsì
( Matio 26.17‑25 ; Luk 22.7‑14 , 21‑23 ; Joon 13.21‑30 )

12 Ghán sé Ŋkǎʼ Yáʼayshaà sìy si nèn wìy ghèén, a dzə̀ kishiíy ké mbìy ke vé‑eè yíi yi *kibán kee là nyaà, e kfə̀n see wan njiì. Wón lìm Jesuse dzə́r shó jii, «À taʼ ji vèr du, e nàŋsín njiì woo shooy fèé, é bo à yiì yì?»

13 Wù nèn tùm wón və́ lìm ámóʼó abaà, e sùúy jii, «Vèn du é mvə̀mlaʼ, lóo dù, yén wír, a wù béʼ mbǐʼ mendzə̀v, vèn wàa jùmrì ŋgaàŋ.

14 Wù nəə e lav ye wù nəən shó, vèn dù, e sùúy e ŋgaà lav jii, Ŋgaà Yèʼéy tùm ven ji vèn wiy, e dzə̀r á ji wùn à wón vəə́ sà yíi beè fèé, e bóo yi njiì woó kishiíy ké kiŋkàʼ fèn a?

15 Vèn dzə́r bèy, é wù nèn dìn ven lav ye kuʼùn yìmòʼ, aá bóm fó yuv. Vèn yíi yen, a vifá vidzə̀m vi sì shó vibáʼtín, é vèn nèn a fèr vifá ve yi vee shooy a dzə̀ fó.»

16 Áwune nèn lò, e dù e mvə̀mlaʼ fèy, e yèn vifá vidzə̀m mo Jesus kì suuyin, e nèn a fèr vifá ve yi ve kiŋkàʼ kìy fo.

17 Yiì lòo dzə e ŋkuùr, Jesus wùn à wón və́ lìm vee nshòv sibaà e ghvə̀me tár fó adzə̀m.

18 Wùn áwune lòo yikír, Jesus suúy jii, «M suuy e vèn rú ji wìr wùmòʼ dzə̀ e věn mvəm wo vèsən áwune yíkir lèn, a wù yíi fo mo áàŋgaà vém vibàné.»

19 Wón və́ lìme yú bey, e nèn a sòv kitú, a dzətí amòʼón amòʼón jii, «A dzə̀ wáa dzə rú mo á?»

20 Wù bìnèr jii, «Kù dzə̀ wír fo vèn vee nshòv sibaà e ghvə̀mé mvəm, a dzə̀ wír wo vèr wun səʼ nshèv láŋ e mòʼón.

21 Ŋgaà wo yírí dzəə̀n Wanwìr və̀n sí yìi dù mo Ŋwàʼ Nyùyi‑iì suuyì. Yii bèy, a lòné dzə̀ wó wìr woo shó wo wù yíi fo wun aàŋgaà və́ vibàné ji á yúyrí. Kí bòŋ ji bo bó á yòʼ‑oò lo dzə̀ə́ ŋgaàŋ.»


Jesus fó ntò se vifa və́ vé yi
( Matio 26.26‑30 ; Luk 22.14‑20 ; 1 Korin 11.23‑25 )

22 Wùn áwune ku nèn a yikír. Jesus yiì lò, e lì ntuʼ kiban, e beèrì Nyùy, e bèʼtí, e jàv e wón və́ lìme, e sùúy jii, «Vèn ko, dzə̀ wún wóm.»

23 Wù kfən lì sa bàr, e beèrì Nyùy, e fò aáwune, á nó fó fo adzə̀m.

24 Wù suúy aáwune jii, «Kin ki dzə̀ mensə́ mem me Nyùy gwar *mensaŋ sho, a mè leem fo wíri anín.

25 Vèn wáa kiíy rú ji bó m yòʼ dzəə́ wìy no meluʼ me *vayin mèn, e meé e ghan se Nyùy wíy a saʼ vifon və́, é bo m nó meé ndzə ye fíy.»

26 Wùn à Jesus nèn yòv luŋ, e sùyrì Nyùy sho, e fəə̀, a koʼ e Gwan Vicì vé Oliv.


Jesus tóʼ ji Pita yíi meŋ a wun
( Matio 26.31‑35 ; Luk 22.31‑34 ; Joon 13.36‑38 )

27 Á lòo dù, Jesus wáa suúy aáwune jii, «Vèn yíi bìn ndzə̀m e mò adzə̀m mo vé‑eè saŋen ji Nyùy suuy a jii, ‹M wíy yuy nshìy, é njiì táʼrí.›

28 Yii bèy, Nyùy wíy fəər mo fó kpu, é m du fó mbìy, é vèsən tár é mbìv wòŋ yee Galeli.»

29 Pita yú vinyo vìn, e sùúy sho jii, «A wìr dzə̀m fə̀m bìn ndzə̀m e wò, bo bó yòʼ dzə̀ m bìn gheéy.»

30 Jesus nèn sùúy e Pita jii, «Kú a kiíy rú jii, kù yíi a dzə vitsə́ʼ vé lán vi, é bo kiyuú ki wáa toŋ ji akàŋ abaà, aà méŋ ne mo akàŋ ataár.»

31 A Pita kù tíy kfə́ féyì jii, «A fə̀m dzə̀ ji m kpú wòsò, la m yòʼ mèŋ wò gheéy.» Wón lìm Jesuse ku nèn bìnsí sa bèy adzə̀m.


Jesus bunrì e kày yeé Gesemane
( Matio 26.36‑46 ; Luk 22.39‑46 )

32 Wùn áwune dù, e nə̀ə́ e kày ye á yoŋ ji Gesemane, Jesus suúy jii, vèn dzəʼəm fen, é m du, e bùnrì.

33 Wù lì Pita wùn à Jeem à Joon, wùn áwune bàr wún. Wù nèn kèʼ a rə̀m ndzə, shilív sə́ shí wáa buʼ, wù wáa yàʼ.

34 Wù suúy aáwune jii, «Kindzə́m ke kí dzəə̀n e mǒ shiliv kí dzə̀ ke dzə̀ kí yùyrí mo. Vèn kú a dzə fèn e mǒ ghaŋ, a kìʼ, a bùnrì.»

35 Wù nèn kòʼtí fo mbìy shishàr, e gbù fo nsay, a bùnrì, a lon ji a fèn dzə̀ ji dzə̀ Nyùy tèér ŋgeʼ rə̀n fo wun wùn, wù kù waà tèér.

36 Wù wáa bùnrì jii, «Éè Tàr wor, a dzə̀ kù yiì wò vinyo vidzə̀m. Ku yiì, é la m yòʼ nò fó bàr ŋgeʼ fèn. Yii bèy, ku yiì a dzə̀ ke koŋ wò ki, lá à yòʼ yiì ke koŋ mo.»

37 Jesus bùnrì bèy, e lòo kfən fo wón və́ lìm vee ataár vìyi, e yèn, aá sí buúne. Wù yòŋ Pita jii, «Simon, à buúne ji ka? Bó yòʼ dzə̀ à wàa kìʼ shishàr à?

38 Vèn wáa kìʼ, a bùnrì fo vinyo ve ví mum ven ví gháʼ ven. Vèn wáa kiíy ji mo shilív shí fə̀m koŋ fó yiì kinyo, wúné waà sháʼninè.»

39 Wù nèn kfə̀n dù, a bùnrì réŋréŋ mo wù kì bunrì.

40 Wù lòo kfən, e yèn, aá kù dzəə́ buúne, bìʼ fo mbuùné sí‑iì dzəə̀n aáwuné si ŋkóŋkóŋ. Áwune yìmèn, e mèŋ kinyo kée suúy.

41 Wù kfən lòo kfən fo akàŋ vee ataár, e dzə̀r aáwune jii, «Vèn kù sìíy, a buuné ji á meemè à? Kí ghèén ne. Sì ghán se á sí wáy ŋgaà wo yírí dzəə̀n Wanwìr və̀n e wír ve bií wo.

42 Vèn nanen, é vèsən wáa dù, ŋgaà wom menàŋ sí wiyì.»


Á koó Jesus
( Matio 26.47‑56 ; Luk 22.47‑53 ; Joon 18.3‑12 )

43 Kù mo Jesus suuy bèy, Judar woo wír wùmòʼ fo vee nshòv sibaà e ghvə̀me nèn bvə̀y. A wù wiy wùn à ŋgoo wìr ye vitú ve atàá cù wùn à wír ve vé‑eè duŋrì nsər Nyùy, à vé wòŋe tumen, aá kér nyùy sí wùn à vibur vi.

44 A ŋgaà menàŋ və̀y kì sìysì ne wùn à wír vìyi jii, «M yií wiy, shaʼtì wír, baáme, bo dzə̀ ŋgaàŋ. Vèn ghàr kijuŋ, a dù sho, a yen fo wù nyéŋ.»

45 Mo wù wìyìn, e shaà, e dù fo Jesus wùn, e baàmé, e yòŋ jii, «Tàr.»

46 Á nèn bàm Jesus, e suù ben kitávín.

47 Wìr wo wù kì dzəə̀n e Jesus ŋgoo wùmòʼ, dzə̀n nyùy ji wun gwar wír sho, e shaà, e shòʼ a dzə̀ kituʼùr ké wìr, a ŋgaàŋ dzə̀ kwǎn taà cù wo kuʼùn.

48 Jesus nèn lò, e dzə̀r e wír vìyi jii, «Vèn kì wiy ji á koó mo, kér nyùy sí wùn à vibur vi mo m dzə̀ shóŋ ji ka?

49 Mò‑oò rə́si dzə́ vèsən é lav cù, yéʼey wíri vishiíy vidzə̀m, la vèn yòʼ a koo mo ji ka? Yii bèy, kinyo kìn ki kooy bèn ji kinyo ke vé‑eè saŋen é Ŋwàʼ Nyùy ki fíʼ gheén.»

50 Mo á gharin Jesus, wón və́ lìme nèn shwèy wun adzə̀m, e nyèŋkír.

51 Yii bèy, wánlè nsùm wùmòʼ kú a dù e Jesus bàm, a wù tám ndzə̀y támén.

52 Á lòo bam sa wun, ndzə̀y sí shóʼóm, wù màʼtì, e nyèŋ kinshóʼ.


Vé wòŋe wáy nsaʼ Jesus
( Matio 26.57‑68 ; Luk 22.54‑55 , 63‑71 ; Joon 18.13‑14 , 19‑24 )

53 Á nèn a tsəəné Jesus, a dù sho e taà cù wo kuʼǔn laʼ. Á wáa dù, vitú ve atàá cù wùn à vé wòŋe, à wír ve á yii duŋrì nsəri kì bàʼtí ne fo adzə̀m.

54 Á lòo dù, Pita wáa jùmrì fo bàm kwaʼda. Wù dù, e mèé e taà cù wo kuʼùn və̀y maàndzə, e nèn dzə̀ʼə̀m, a yor və́y wùn à nshèelav si.

55 Mo wùn à Jesus nəən, vitú ve atàá cù wùn à vé saʼ adzə̀me nèn a tàʼ kinyo ke dzə̀ á lòr Jesus sho, aá fíʼ tinén ji á yúy, e tàʼ kinyo ntéŋ.

56 Aá kì jàŋrì ne wír anín, á wìy, a toy vinyo e Jesus bàm, la ké wìr ki yòʼ a shemsín wùn à ké wìr ki gheéy.

57 Wír ámóʼó nèn lò ji á tóy kév kee kinyo, a suúy jii,

58 vé‑eè yù, a wù suuy a ji wun wíy kèr lav cù ye yì‑iì bomen wíri rə̀n, vishiíy ví lóo meé vitaár, é wun siir ye sən, a bó yòʼ dzə̀ á ye bomen wír.

59 Yii bèy, mo vin vee wíri wìyìn e kin ki, la jí sév sí yòʼ fə̀m shèmsín gheéy.

60 Taà cù wo kuʼùn nèn nànèn, e kòʼtí fo mbìy, e dzə̀r e Jesus jii, «À kù yòʼ yú vinyo ve á suuy e wò bàm vin a? À yòʼ kér kinyo kée bìnèr à?»

61 Jesus ku nèn a tiy, e làa yòʼ a ghay. Wù nèn kfə̀n dzə̀r jii, «Dzə̀ wò *Mfə̀ə́r woo Wan Ŋgaà wo á suyrì à?»

62 Jesus bìnèr jii, «Dzə̀ mo woo shó. A ghán sí wíy gheén, é vèn yén ŋgaà wo yírí dzəə̀n *Wanwìr və̀n, a wù sí dzə́ e Nyùy woo Ŋgaà Vitaàví koy yìyí. Aá kfə̀n wíy yen, a wù wiy e mvə̀m mbàʼ.»

63 Taà cù wo kuʼùn və̀y yú kee shooy, kí nyár wun, wù sàr ndzə̀y fó wùn, e sùúy jii, «Bó shií wo á kfə́n a tàʼ wír ji wù suúy kinyo yòʼ kfə̀n dzə̀.

64 Vèn yù ne mo wù tsə́y kóy wùn Nyùy. Vèn tìnén kén ji ka?» Wìr dzə̀m ku nèn bìnèr jii, «Wù gbù ne nsaʼ, á yúy yuyín.»

65 Wír ámóʼó nèn kèʼ, a cu mentíy e Jesus si, e kùr sí rə́, a fùn, a te lám jii, wò woo njen, suúy ri wír wo wù fun wò. Vé rərí yiì lò, e shàʼàr Jesus fo fo, a dù, a dzə̀v.


Pita méŋ Jesus
( Matio 26.69‑75 ; Luk 22.56‑62 ; Joon 18.15‑18 , 25‑27 )

66 Pita kú a dzə e maàndzə fèy. Wánlè wiíy wùmòʼ wo wù‑uù lim fo taà cù wo kuʼùn wìy,

67 e yèn wun fo, a wù yór və́y, e tùy sí e wùn wó, e sùúy jii, «À dzə́ bèn, a wò‑oò dzə̀ sá vèn à wìr woó Naasarer woo Jesus və̀y.»

68 Pita nèn shàʼnín jii, «Bó m yoʼ kìíy kinyo ke à táŋri kìn.» Wù suúy bey, e nèn kòʼtí fo fo, e dù, a tiy e shùu kishem. Mo wù kù tiim fo, kiyuú ki nèn tòŋ.

69 Wánlè wiíy və̀y yiì lòo shaà, e kfə̀n yèn wun fo, e sùúy e wír ve vé‑eè tíy foo jii, «Dzə̀ wùmòʼ woo wír», réŋréŋ mo wù kì suuyin fó mbìy.

70 Pita kfən kìnèn. Shintàm shi lòo dàtìr, wír ve vé‑eè tíy fo vìyi kfən sùúy sa e Pita jii, «À dzə̀ rú é ŋgoo fo, bìʼ fo à dzəə̀n sá wír woó Galeli.»

71 Pita nèn a kàn kitú kfə́, a lìʼtì feyì jii, m yòʼ kì wír wo vèn yoŋ və̀n.

72 Kù mo wù suuy bèy, kiyuú ki nèn tòŋ ji akàŋ abaà. Wù yú, e kuùmé kinyo ke Jesus kì suuyin jii, «Kiyuú ki yíi lòo toŋ ji akàŋ abaà, aà méŋ ne mo akàŋ ataár.» Wù nèn tsə̀m wó e si, a dìy.

© 2022 CABTAL

Lean sinn:



Sanasan