Joon 1 - ŊWÀʼ NYÙYKinyo ke Jesus wo dzəə̀n Jínyùy 1 Yì‑iì dzə̀, é bo ndzə wìy a kèʼ, a Jínyùy‑iì sì. Wù‑uù dzə̀ wùn Nyùy, a wù dzə̀ sá ji Nyùy. 2 Wù wáa dzə wùn Nyùy, é bo ndzə wìy a kèʼ bèy, 3 a Nyùy‑iì wày vitaáví a dzə̀ e wùn kiwo, wù yiì, vifá vidzə̀m vi wáa dzə. A bó kifá kímóʼ kí yòʼ dzə̀ shó ke kí dzəə̀n, a bó yòʼ‑oò yiì wun, é bo kí keʼ, a dzə. 4 Dzə̀ wun wo wù‑uù foon dzəʼə̀m yee dzəʼə̀m e wíri, á nèn a ker sa rán ye dzə̀ á kìíy Nyùy. 5 Rán yee shooyi ku nèn a ban, a kàʼày ndzə vitsə̀ʼ, a bó ndzə vitsə̀ʼ yòʼ‑oò lo ndzə̀mér gheéy. 6 Nyùy nèn wìy tùm wír wùmòʼ, aá yoŋ ji Joon. 7 Wù wìy ji wun fiʼti Ŋgaà Ran woo shooy e wíri, aá kiíy, e fíʼ way shilív é wùn wó. 8 A bó wun woo Joon yòʼ‑oò dzə̀ Ŋgaà Ran woo shooy. Wù‑uù wìy kfə́ cáʼ ji wun fiʼti Ŋgaà Ran və̀n e wíri. 9 A dzə̀ ŋgaàŋ wo wù fó rán yee rán e wìr dzə̀m, a wù‑uù sí wiy e ndzə fèn. 10 Wun woo Jínyùy wáa dzə e ndzə fèn, la wír veé ndzəə yòʼ fə̀m kìíy wun, a kù dzə̀ wun wo wù‑uù fèrìn ndzə rə̀n. 11 Wù‑uù wìy, e dù a dzə̀ e wír ve wù‑uù shoʼon ji vəə́ wòŋ, la áwune yòʼ a yen wun gheéy. 12 Yii bèy, a wír ámóʼó‑oò ló a yen wun feyì, a way shilív é wùn wó. Wù nèn lì vee shooy adzə̀m, e bùʼ ji wáa dzə wón Nyùy. 13 A bó á yòʼ dzə̀ wón Nyùy ji vé‑eè dzə̀ə́ áwune bey mo wíri yii lóo dzə, á dzə̀ə́ wán. A bó yòʼ dzə̀ sá ji yì‑iì sìysì wír. Á dzə̀, bìʼ fo wúnwun woo Nyùy siìn Tàr wov. 14 Á mo Jínyùy‑iì wìyìn, e lì mbom wìr, a dzə wùn à wíri, a kòŋ áwune féyì, a dìn rú mo Nyùy dzəə̀n, vèr wáa yen vikuʼùy və́. A kù dzə̀ vikuʼùy vé Tàr wov, bìʼ fo kù jòʼsìn wun wo dzəə̀n Wan Nyùy. 15 A Joon‑eè ló a fìʼtì wír və̀n e wíri. Wù‑uù sùúy jii, «Dzə̀ wun woo shó wo mò‑oò suuy jii, ‹Wìr wùmòʼ wíy wìy fo mǒ bàm, a wù kùʼ, e shaà mo, bìʼ fo vé‑eè dzəə mo, a ŋgaàŋ‑eè sì.› » 16 Mo ŋgaàŋ wìyìn, vèsən adzə̀m nén a yu vijuŋ, bìʼ fo wù kòŋèn vèsən, e bùʼ e vijuŋ vi, e tòm e mbùʼmé. 17 Kinyo ke vé‑eè jumrì fo mbìy ki kù mày nsər se Nyùy‑iì foon e Mooser. Jesus Kristu nèn wìy kfə́, a kòŋ wíri, e yiì, á kiíy rúrú mo Nyùy dzəə̀n. 18 A bó wìr yòʼ‑oò yiì ne yèn sí Nyùy. Kù jòʼsì màyshó Wàn Nyùy və̀n wo wù dzə́ e Tàr wóv ghaŋ, wo wù dìnèn e wíri mo Nyùy dzəə̀n. Ntum Joon woo Ŋgaà Wáyndzəv ( Matio 3.1‑12 ; Maak 1.1‑8 ; Luk 3.1‑18 ) 19 A Joon‑eè lo fìʼtì wír wo dzəə̀n Jesus Kristu və̀n. Yì‑iì dzə̀ é ghan símóʼ sí, atǎr wòŋ veé Judàa túm atàá cù ámóʼó fó Jerusalem wùn à wír veé ram Levìi ji á du, e yèn Joon, e dzə̀r shó a jii, sà dzə̀ wun la á? 20 Joon dù, e làa yòʼ mèʼmèʼ lám. Wù ku nèn bàʼ fo shuù jii, «Bó m yòʼ dzə̀ *Mfə̀ə́r wo Nyùy‑iì kàʼàn.» 21 Á nèn dzə̀r jii, «Bo dzə̀ wò la lèn? À dzə̀ Elija à?» Wù sháʼnín. Á kfən dzə̀r jii, «À dzə̀ *Ŋgaà Ntum Nyùy wo á shiy və̀y à?» Wù nèn kfə̀n shàʼnín. 22 Á nèn sùúy sho jii, «Suúy ri wír wo dzəə̀n wò, é vèr fíʼ a ker kinyo ke dzə̀ vèr dù, e bìnèr e wír ve á kì tumen verí. Naàrì ri mo kinyo ké ki dzəə̀n.» 23 Wù bìnèr jii, «M dzə̀ wír wo Aysaya woo ŋgaà ntum Nyùy‑iì saŋen jii, ‹Jì wìr fúŋ fo kwaʼ jii, á naari dzə́ə Tàr, é bo wù wáa wìy.› » 24 Wù bìnèr bèy, a vé ntum vìy ámóʼó kì dzə̀ wír veé mbìv *Farasi, 25 á nèn kfə̀n dzə̀r jii, «Mo à buŋen fó Mfə̀ə́r, e bùŋ fó Elija, e kfə̀n bùŋ fó Ŋgaà Ntum Nyùy wo á shiyì, yiì ka, bo à wáa way wíri é ndzəv?» 26 Wù bìnèr jii, «M wáy kém wíri lèn e ndzəv, a kù dzə̀ ji mendzə́v cáʼcáʼ. A wìr wùmòʼ sì e věn mvəm lèn, a bó vèn yóʼ ne kìíy. 27 Wù wíy kèʼ kfə́ kee kinyo fo mǒ bàm, a bó m yoʼ fə̀m mèé e wìr wo dzə̀ wù bvə̀tì akfəə̀ və́ lábáʼ.» 28 Á wáa dzətí e Joon bey, aá dzə̀ é ntèʼ yee Betani ye yì dzəə̀n é ndzə̀n ndzə̀v yee Jordan, a dzə̀ fó, fo Joon‑eè wáy wíri é ndzəv. Joon dín Jesus e wíri 29 Yì rán kibvəə́shí, Joon yén Jesus, a wù wiyì, e nèn a dìn e wíri jii, «Vèn yén wír wo wù mán vinyo ve wír veé ndzə adzə̀me jáyí. Wù dzə̀ moo wan njiì wo Nyùy seé, e taŋrí wíri shó. 30 Dzə̀ wun woo shó wo mò‑oò suuy jii, ‹Wìr wùmòʼ wíy wìy fo mǒ bàm, a wù kùʼ, e shaà mo, bìʼ fo vé‑eè dzəə mo, a wù‑uù sì.› 31 Mò‑oò fiʼtì bèy, a bó m yóʼ ne kìíy sa ŋgaàŋ. A mò‑oò wìy, a fìʼtì ntum yem, a way wíri é ndzəv cáʼ ji wír veé Isray adzə̀me kiíy wír woo shooy.» 32 Joon kfən dìn kímóʼ kí e Jesus kitu jii, «Mò‑oò yèn, a Kiyoy ke Nyùy ki sə́ʼə́y fó yuv é njà kibìŋ, e dzə̀ʼə̀m e wìr və̀n kitu. 33 Mómò, m yòʼ‑oò ló ne kìíy sa mo ŋgaàŋ dzəə̀n, a Nyùy wo wù tumen mo, bo m wáa way wíri é ndzəv‑iì sùúy ne e mò jii, m wíy yén, a Kiyoy kfə́ kí sə́ʼə́y, e dzə̀ʼə̀m e wìr kitu, bo dzə̀ á wír wo wù wíy a way kfə́ wíri a dzə̀ e Kiyoy ke Ranén kí kiwo. 34 Mo m yenen, m nén a fìʼtì wír və̀n ji dzə̀ á wùwun wo dzəə̀n Wan Nyùy.» Wír ámóʼó tátí, a ghan wùn à Jesus 35 Kfən wìy lòo dzə kibvəə́shí kímóʼ kí, a Joon tíy e kirə̀ʼ wùn à wón və́ lìme abaà, 36 Jesus nèn a shaà, wù kfən sùúy jii, «Vèn yén wír wo wù dzəə̀n moo wan njiì wo Nyùy seé, e taŋrí wíri shó.» 37 Wón lìm Joon víyi yú bey, e nèn a dù e Jesus bàm. 38 Jesus bìnkìr, e yèn, aáwune wiy e wùn bàm, wù dzə́r jii, «Vèn du fèé e mǒ bàm?» Á yòŋ jii, «Rabbi, vèr taʼ, e yen fo à shiiyì.» Á wáa yòŋ bèy, a Rabbi dzə̀ ji Ŋgaà Yèʼéy. 39 Jesus bìnèr jii, «Vèn wiy ri, e yèn fó.» Á nèn dù fo, a sì shúy sikweè e ŋkuùr. Wùn áwune màysì kishiíy, e jìír. 40 A wìr wùmòʼ fo vee abaà ve vé‑eè yuun kinyo ke Joon‑eè suuyin, a jùmrì Jesus vìne‑eè dzə̀ Andru woo wan yìy à Simon Pita. 41 Mo Andru yenen Jesus, e kù nèn dù, e tàʼ fə́r və woo Simon və̀y, e sùúy sho jii, «Vèr yèn ne *Mfə̀ə́r wo Nyùy‑iì kàʼàn.» Wù wáa yòŋ yír yee Mfə̀ə́r, a dzə̀ sá ji Kristu. 42 Andru nèn lì fə́r və, wùn wun dù, e yèn Jesus. Jesus leéy, e sùúy sho jii, «Kí yír yée dzə̀ Simon, aà dzə̀ wan wìr wo á yoŋ ji Joon. Yii bèy, aá sí wìy a yòŋ wò ji Sefar.» Jesus wáa yòŋ bèy, a Sefar dzə̀ sá ji Pita. 43 Ndzə kfən bvəə̀shí, e ràn é kishiíy kímóʼ kí, Jesus nèn wày ji wun du a e mbìv wòŋ yee Galeli. Wù lòo dù, e yèn wír wùmòʼ, aá yoŋ ji Filiv, e sùúy sho jii, «Wìyi, é wòsò wáa ghan.» 44 A Filiv və̀n‑eè dzə̀ wír woó mvə̀mlaʼ yee Besayda, a dzə̀ fo láʼ Andru wùn Pitàa‑aà dzəə̀n. 45 Filiv nèn dù, e yèn wír wo á yoŋ ji Nataniar, e sùúy sho jii, «Vèr yèn ne wír wo Mooser‑iì saŋen e wùn Ŋwàʼ Nsər, *aŋgàa ntum Nyùy ámóʼó kfən sàŋ sá ji wù wíy wìy. Ŋgaàŋ dzə̀ Jesus, a dzə̀ wír woó Naasarer, aá yoŋ tàr wov ji Joosev.» 46 Nataniar yú, e nèn sèʼér seʼerín jii, «A dzə̀ lùŋfófo wùmòʼ fəə̀ fó Naasarer à?» Filiv bìnèr jii, «Wìy ri, e dù yèn.» 47 Jesus yén Nataniar, a wù wiyì, e sàsìn jii, «Á wír woó Isray woo rú. Bó wù yòʼ yii lem kinyo e bvə̀m.» 48 Nataniar dzə́r jii, «À ghàn é le, e bóo kiíy mo m dzəə̀n?» Jesus bìnèr jii, «Kú a kiíy jii, bo Filiv wiy, a jàŋ wò fo sar kici ké *fig, a m kì kì ji à dzə̀ á fo.» 49 Nataniar nèn yòŋ ji «Ŋgaà Yèʼey, à dzə̀ rú Wan Nyùy. À dzə̀ Fon woó Isray.» 50 Jesus bìnèr jii, «À biìmé lèn bìʼ fo m toʼon cáʼcáʼ ji m kì kì ji à dzə́ é sar kici a? À wíy yen vinyo ve ghaʼán ví, e shaà kin.» 51 Wù nèn kfə̀n sùúy sho jii, «Vèn wáa kiíy rúrú ji vèn wíy yen, a yúví mvə́ʼə́m, a nshèelav se Nyùy si sə́y, kfə̀n kóʼó, aá wiy, e yen a dzə̀ ŋgaà wo yírí dzəə̀n Wanwìr.» |
© 2022 CABTAL