Biblia Todo Logo
Bìoball air-loidhne

- Sanasan -

KƆ́L̃E HESENDAA GƆLƆÍ 7 - Kɛ́lɛ Niinaí


Mɔɔningáitii kɔwɔ́ato kɛmbɛheí wa

1 Bɛlɛ́ náa ngí yɛ́pɛ sí wá wú kɔlɔ vɔ́nɛngɔ kɔwɔ́ato mba ngéle. Ná siỹɛ ngɛ́i ɣɛ́ nyah̃a héini, ná lɔ ngáá faa vánda.

2 Kɛ́ sífaa, kɔlɔsiyá fáá í su, kule lɔ siỹɛ́ fíli má í bɔwɔ́ ỹáh̃a yeɣé í ɣɛ́ ngeyá. Nyah̃ái fíli í wála bɔwɔ́ h̃íỹɛ ngeyá.

3 Faalɔ, ná taayaa bɛ́ndɛ ỹɔw̃ɔ́ ỹɔ́w̃ɔ w̃á nyii pɛ́lɛ wú hááw̃a nuu álaa léle ngi mbála yɛ.

4 Nyah̃ái lehé áá bɔwɔ́ busái w̃a, kɛ́ ngi h̃íỹɛngi lɔ ndehé í ma. Ngimɔ́ɔ́ nɔ́ɔ siỹɛ́ngi bɛ́lɛ nɔ́ ndehé áá bɔwɔ búsai w̃a, kɛ́ ngi ỹáh̃ai lɔ ndehé í ma.

5 Waá béteve ỹɔ́w̃ɔ wa nyii pɛlɛ́ wú hááw̃a, kɛ náa hɔ́ɔ́ í ɣɛ́ ngáá wú lúw̃ama h̃ú haa kɛinɔɔ́ wú kuí ná h̃uuhíya Ngala fɛ́lindaa h̃u. Kɛ́ ná ná áá gúla su, a yáima bɔwɔ́ w̃a nyii pɛ́lɛ wú hááw̃a kɛinɔɔ́ Setána ɔ́ɔ́ vá wú h̃úúgɔvɔ wɔ́ɔ́ faa ỹɔ́u ɣɛ́ ngáá sífaa wɔ́i ɣɛ́ hómboi wɔ́ɔ́ bɔ́wɔ h̃úúhou w̃a.

6 Ngáá sí léma ngáá sava w̃áá véle w̃a, kɛ́ túw̃ama h̃u.

7 Ngáá ɣɛ́ gíte loí nuu kpɛ́lɛɛ kɛ́ kíli í ɣɛ́ kíya ngí na. Kɛ́ nuí fíli Ngalá ngí ngi ndá hómbondaa haí héngɔ ngeyá. Nuí ta ndái aa ɣɛ gba, pekaí ndái í gba.

8 Nyá lɔ́ɔ sí le náa sítii mbɛ taá nɛ́ɛ́ kɛmbɛhéi h̃u ɛ́ɣɛ ponyah̃áitii. Aá lɔ́ ngáá faa vánda ná wáá ló h̃íí ná. Ná wáá ngáá, ná wɔ́i ɣɛ́ kɛmbɛhéi háá h̃uubátɛni kíya ngí na.

9 Kɛ́ ná wɔ́i ɣɛ́ hómboni wɔ́ɔ́ bɔwɔ́ h̃úúhou, kɛ a kɛmbɛhéi háá h̃uubátɛ. Maa áá ɣɛ́ nɛɛni wú ná ɣɛ́, í lɔ́ve sí wá wááyaa w̃ɔ́ su.

10 Wɛ́i wú kɛmbɛhéi h̃u, wá lɔ ngáá savaí sí la wú yáá. Kɛ́ ngáá ndamá wú yáá ngáá wu maá, kɛ́ Ndemɔí Jísu le áa nda wú yáa ngáá sava. Nyah̃á álaa bééle ngi h̃íỹɛngi wa.

11 Kɛ́ ná wɔ́lii áá ɣɛ́ béélei ngi h̃íỹɛngi wa, kɛ álaa wála siỹɛ péka yaa. Ná láá le, í yangáima ngi h̃íỹɛngi w̃a. Siỹɛ pa álaa bééle ngi ỹáh̃ai wa.

12 Wɛ́i va wú ngáá naa volú yélaitii, nyá lɔɔ ngáá sí le wú w̃á, Ndemɔí Jísu laa le. Ná wɔ́lii Ngala fɛ́li mɔ́ɔ fíli áá ɣɛ́ na nyah̃á áá ɣɛ́ ngeyá, kɛ́ nyah̃ái ɛi ɣɛ́ ngáá Ngala fɛ́li mɔ́ɔ, kɛ́ maa ỹáh̃ai í lúw̃a ma ngáá ti ló séi ná h̃u, álaa bééle maa ỹáh̃ai ná wa.

13 Nyah̃ái va áá ɣɛ́ ngáá Ngala fɛ́li mɔ́ɔ siỹɛ́ ngí ngeyá, kɛ́ siỹɛ́ngi ná ɛi ɣɛ ngáá Ngala fɛ́li mɔ́ɔ, kɛ́ siỹɛ́ ngi ná í lúw̃a ma ngáá ti ló séi ná h̃u, álaa bééle maa h̃íỹɛngi ná wa.

14 Siỹɛ́ngi áá ngáá Ngala fɛ́li mɔ́ɔ, Ngalá ngáá lókohei mbu ngáá tɔmbema w̃áá fíli aa mba ngi ỹáh̃ai w̃áá véle w̃a. Nyah̃ái va áá ngáá Ngala fɛ́li mɔ́ɔ, Ngalá ngáá lókohei mbu ngáá tɔmbema w̃áá fíli aa mba ngi h̃íỹɛngi w̃aa véle w̃á. Kɛ bele aa ɣɛi h̃íí ná, ti léngai tɔ́ɔ́ ɣɛ́ ngáá nungáá tɔmbema w̃aa i ti wa Ngala ngááh̃u, aáva Ngalá ngɛ́i belé lokohéi ti wú. Kɛ́ aa h̃íí, faale, Ngalá ngáá lokohéi ti wu ngáá tɔmbema w̃áá fíli aa ti wa.

15 Kɛ́ ná fíli sú, ti félengɔ h̃u, núi áá ngáá Ngala fɛ́li mɔ́ɔ ná áá ɣɛ́ lói í bééle Ngala fɛ́li mɔ́i wa, ná í ɣɛ́ h̃íí. Ná ná áá ɣɛ́, kɛ Ngala fɛ́li mɔ́i va i ɣɛi ngáá siỹɛ́ ɔɔ nyah̃áa, faa fíli ɛi ɣɛ́ mbá ngáá kpama kúle. Kɛ́ ná fíli su, ná áá ɣɛ́ ngáá solowo fáá, bɛ́lɛ tiyɛ́i tí séi ná h̃u tí ndí ngu ma ná Ngalá ngí lókolonga mú wa mu ɣɛ́ ndiihéi h̃u.

16 Ná wáá ɣɛ́ séi ná h̃u, yɛ́i yí ngáá Ngala fɛ́li mɔ́i, tɛingáá h̃u yáá kɛ ngáá háwu Ngála ngí i héi w̃ɔ́i wúmaawo.


A ló loo gilíí ná h̃u wú ɣɛ́i su ná Ngála ngí wú lólini

17 Kalambongí ngíwaa mbo ngáá sava Ngala fɛ́li mbélaitii faaw̃a aá wáá ngáá, nuí fíli í ló nɔ́ɔ sí h̃u Ndemɔí Jísu í súúbatɛngɔ ngáá í ló su, aáva i ɣɛ́ nɔ́ɔ sí h̃u í lóngɔ su Ngala ngí tolíngɔ.

18 Ná wáá ngáá, nuí tɔ́vengɔ áá ɣɛ́ lá pɛlɛ́ vólu ɔ́ɔ́ ɣɛ́a ɣɛ́ ngáá Ngala fɛ́li mɔ́ɔ́, maa w̃ɔ́ɔ́ álaa múl̃ɔ ló ɣɛmá ta ngáá kɛ taá tɔve pɛlɛ́ vólu vóngi w̃aa lɔ́ɔ́wu. Nuí vá tɔvengɔ ɛ́i ɣɛ́ ɣɛngɔ la pɛ́lɛ vólu í ló su í ɣɛ́ ngáá Ngala fɛ́li mɔ́ɔ, álaa mɔ́ɔ́ ló ɣɛmá ta ngáá kɛ taá tɔvé pɛlɛ́ vólu.

19 Sífaa ti bɔ́ɔ́ nuu lɔ́ve pɛlɛ́ vólu ɔɔ tálaa tɔve pɛlɛ́ vólu, ná aa ngáá faá fíli. Fái bíkpingi waa ngáá, nuu gólondai Ngala sávaitii mbu.

20 Nuu fíli í ló nɔ́ɔ ngáá kíya í ɣɛ́ngɔ na naa h̃u Ngalá ngí tolíngɔ.

21 Ná yáá ɣɛ́ ɣɛngɔ ngáá nduwɔ náa h̃u Ngalá ngí í lólingɔ, kɛ ló nɔ́ɔ h̃íí. Kɛ́ ná yáá pele hɔ́lɔ ngáá yí wúmaawo, kɛ ná ɣɛ́.

22 Sífaa, nuí áá ɣɛ́ ngáá nduwɔ lopó í ló su Ndemɔí Jísu í tóli, kɛ maa w̃ɔ́i aa ngáá nduwɔ lopó Ndemɔí Jísu yaá. Ngimɔ́ɔ́ nɔ́ɔ múl̃ɔ ná nuu ɛ́i ɣɛ́ ngáá nduwɔ lopó í ló su Kílisitii í tóli, kɛ aá lɔ́ ngáá nduwɔ lopó Kílisitii yaá.

23 Ngalá ngí wú kpɛ́lɛɛ sɔ́w̃ɔ hengɔ́ ngáá ŋani. Faalɔ, wálaa ɣɛ́ ngáá nduwɔá nuu búsa yɛ.

24 Mu mbála Yalá fɛ́li mbélai, wú yíla ngílangi p̃ɛ́ɛ́ wú ɣɛ́ kíli í lo nɔ́ɔ ngáá kíya wú ɣɛ́ngɔ na ná h̃u Ngalá ngí wú lólingɔ. Kɛ́ wú ɣɛ́ nɔ́ɔ Ngalángi ndá gákai w̃áá véle faítii kpɛ́lɛɛ sú.


Pɔ́ɔ gi má hái kɔwɔ́ato kɛmbɛhéi wa

25 Bɛlɛ́ náa ngí yɛ́pɛ wú yéle kɔwɔ́ato sítii mba taa nɛ́ɛ́ kɛmbɛheí h̃u. Ndemɔí Jísu aa sava hengɔ́ ngéya kɔwɔ́ato ná wa. Kɛ́ nyá lɔ́ɔ sí lé í kí ma kɔwɔ́ato mba, sífaa Ndemɔí Jísu w̃ááw̃aanu longí w̃áá véle w̃a, nyá lɔ́ ngáá tokola ma w̃ɔ́ɔ́.

26 Kɛ kíya hááwɔ yéteyangi sí bángɔ, aá lɔ́ kí ma ngáá maanɛ́ɛ́ngɔ lé nuu ɣɛ́ kíli í ló kíya áá ɣɛ́ na.

27 Ná nyah̃á áá ɣɛ nuu yáa, álaa bééle mba. Ná nuu áá ɣɛ́ ngáá kabááwɔ, kɛ álaa nyah̃á wɔ́li.

28 Kɛ́ ná nuu áá nyah̃á wɔ́li ná aa ngáá faa ỹááni. Ná nyáh̃ai sí ɛ́i ɣɛ́ nɛ́nɛ kɛmbɛhéi h̃u áá wála siỹɛ́ ngeyá, kɛ aa faa ỹááni fíli mbóngɔ. Kɛ́ sítii tí kɛ́mbɛhei h̃u, taá faa bɔ́lunda bih̃i bih̃i maahɔ́lɔ ti lɛ́ɛ́h̃ui h̃u. Kɛ́ nyáá va ngáá loí ná w̃aa háa bɔlundái ɔ́ɔ́ ɣɛ́ wú wa.

29 Mu mbála Yalá fɛ́li mbélai, sí ngíwaa yɛ́pɛ mba aa wáá ngáá sí, Ndemɔí Jísu lɔɔ vá náa vaamá, aáva wú bɔ́ɔ́ ɣɛ́ kɛmbɛheí h̃u ɔɔ wɔ́i ɣɛ́ kɛmbɛheí h̃u, ná aa ngáá faa.

30 Bele pá wú ɣɛ́i wáá wɔ́lɔ ɔɔ wú ɣɛ́i wáá yɛ́lɛ, ɔɔ ná wɔ́lii wú ɣɛ́i wáá ngiya wɔ, ɔɔ wú yáá vílangɔ kpóŋ fái kpɛ́lɛɛ kɛ́ kíli lɔ nɔ́ɔ ngáá faa yílaa.

31 Ndowah̃ú fíli aa vaamá ɣɛ́ma ti wa, bele pá wáá ɣɛ́ wáá faa vánda wála w̃aahɔ́lɔ ngeleí sí wu, kíya wú lóngɔ áá ɣɛ́ la lá ngwala. Kíya múwaa ngeleí sí wuu lɔ, pilá péle lɔ í su.

32 Ndóngɔɔ lé ndiihɛlɛ́ ngí gúla wú w̃a. Siỹɛ́ngi sí nyah̃á ɛ́i ɣɛ́ ngeyá, kpeɣéngɔ aa ɣɛ lá ngáá Ndemɔí Jísu haí ngáá aá ɣelé Ndemɔí Jísu liilá.

33 Kɛ́ siỹɛ́ngi sí nyah̃ái áá ɣɛ́ ngeyá, kpeɣéngɔ aa ɣɛ lá ngáá ngeleí sí wuu háitii ngáá aa ɣelé kɛ áá ngi ỹáh̃ai liilá.

34 Faalɔ, siỹɛ́ngi sí gi mái wɔ́lɛngɔ aa ɣɛ lá su féle. Nyah̃ái sí siỹɛ́ ngɛ́i ɣɛ́ mbɛ, ɔɔ nyah̃ái sí ɛ́i ɣɛ́ síỹɛ fáá wɔlɔ́, ti beɣéngɔ aa ɣɛ lá ngáá Ndemɔí Jísu haítii. Ti gi má háitii taá ɣɛ́ ngáá tí bɔwɔ́ gula kɛlɛ́ma Ndemɔí Jísu yɛ fó fóndei ngáá lii kpɛ́lɛɛ ɛ́ɣɛ ti gi mái kpɛ́lɛɛ. Kɛ́ nyah̃ái sí áá ɣɛ́ síỹɛ mbɛ, kpeɣéngɔ aa ɣɛ lá ngáá ngeleí sí wuu háitii ngáá aá ɣelé ngi h̃íỹɛngi liilá.

35 Nyá ngáá sí le wú bɔ́mba haaw̃a. Ngáá loí ngɔ́ɔ́ wú bánda faa yá. Kɛ́ aa ɣéle, ndóngɔɔ lé wú lɛɛh̃úi h̃uuhíya pele vandá w̃a. Wálaa gí mái wɔ́lɛ wɔlɛ́ su, kɛ́ wú bɔwɔ́ gula kɛlɛ́ma Ndemɔí Jísu yɛ pele kpɛ́lɛɛ su.

36 Ná siỹɛ́ fíli áá ɣɛ́ nyah̃a w̃aahóuni, aáva í tɔ ngáá aa hómboma ɔ́ɔ́ bɔwɔ́ h̃úúhou w̃a ti lówah̃u taá láa, aáva nyah̃alói va kpelangɔ́ náa séi háaw̃a, ná ná áá ɣɛ́, í sɔ́w̃ɔ he ti héi. Ná ɛi ɣɛ ngáá faa ỹɔ́u fíli áá ɣɛ́ kɛ́ni.

37 Kɛ́ ɛi ɣɛ siỹɛngí ná w̃a ngáá kule ngáá ɔ́ɔ́ nyah̃ái ná héi ná áá ɣɛ́ ndái gí su ngáá álaa sei aáva áá hómbo áá bɔwɔ́ h̃úúhou w̃a ti lówah̃u. Ná ɛ́i ɣɛ́ séini, kɛ faa vánda wúl̃a áá ɣɛ́ kɛ́ni.

38 Faalɔ, siỹɛ́ngi sí áá nyah̃ái sí héi toko vílingɔ áá ɣɛ́ la su, aa ɣɛ faa vánda ɣɛní. Kɛ́ síỹɛngi sí ɛ́i ɣɛ́ nyah̃ái ná héini toko vílingɔ í ɣɛ́ngɔ ɣɛ́i la su, aa ɣɛ faa vánda wála ɣɛní hɔ́ɔ bɛ́lɛ.

39 Aá lɔ́ ngáá kule nyah̃ái w̃a ngáá í ló ngi h̃íỹɛngi yaá ná nɔ́ɔ léi ngi h̃íỹɛngi lɔ ndɛɛh̃ú h̃u. Kɛ́ ná ngi h̃íỹɛngi áá há, kɛ ngumaawongɔ́ɔ́ lé ngáá í wála siỹɛ péka fíli ngéya áá ɣɛ́ loí í wála ngeyá. Kɛ́ kɛ siỹɛngí ná í ɣɛ́ ngáá Ngala fɛ́li mɔ́ɔ́.

40 Kɛ́ ní ndá gísiyai h̃u, ndángɔ la ná áá ló ponyah̃álai ná h̃u, kooh̃unɛ́ɛ́ngɔ aa ɣɛ la í lɔ́ve sí wá áá wála siỹɛ ngeyá. Sí ngáá nde ndángɔɔ lé lá ngáá Hɛ́ɛ́ma Ỹínangi lɔ áá nde.

Bandi New Testament © Bible Society in Liberia, 2000

Bible Society in Liberia
Lean sinn:



Sanasan