Málikɔ 14 - Ɔngana á Kɛ̌kɛMaca á mowa á Yéso (Ɔna phɔtɔ Mat 26.1-5 ; Lók 22.1-2 ; Yoá 11.45-53 ) 1 Cɔ, ɗájigi ye tɔ esa iɓɛ mosá á maseye á mokati, nnde Ɓayúda ɗáɓáɔɔphana Pasáka. Ɓagbɛga á ɓatoɓeigi-phɛ́a na ɓaɗundu-ɛɔphi, ɗáɓáɔɓɔgɔmɛaga mowa á Yéso. 2 Ɓáoianaga te, kákeni dunga akɛ ka mbenɔ á maseye ka gea, ɓakpa ɓákayombokɛmbɛ. Nke moci aɗuki nkoki ka mɔ̌ á Yéso (Ɔna phɔtɔ Mat 26.6-13 ; Yoá 12.1-8 ) 3 Wandɔ, Yéso ɗátú na Bɛtanía, k'éndu ndea Simɔ́ni, mmbé ɗáami na kukuwa á sǔ. Mbenɔ nde ɗáɓátú oeaga, nke moci áongia kuɓî ɓáiki. Ɗátú na nkoki á Nadɔ, nnde ɗáɓáɓɔngisigi ánjá na esombi í ɗátú akpɛ phɛɛ. Áɔpɛpa ngbanda á nkoki ndɔ, áoɗukia ka mɔ̌ á Yéso. 4 Ka ɓakpa nde ɗáɓátú wa, ɓáɔɓɛa, ɓáoúsianaga gea: «Nkoki nde atukani jǎi! Cɔ, ana kantíti sina? 5 Ɓátú ndiu osombisa ka imɔna mia isaɔ (300), ɓágabɛ ú ka ɓaúki.» Kaɓondɔ unge, ɗáɓámphekeigi nke ndɔ phɛɛ. 6 Mpɔ, Yéso áǒngoɗea te: «Nkambani nke ndɔ, phio! Ɓoma ontambisaga ka ɓo? Amogǐí ánjá phɛɛ. 7 Nga, esa bui, ɓoɓande na ɓato á ɓuyɛnɛ. Ɓǒgeeande ánjá ɓíndɔ ɓokondi. Eme gǎkɛ, kéɓɛku ye na ɓenu esa bui. 8 Nke nde agi nnde atɔki. Amosǐ nkoki ka ɓɔngisiaga á nyama ani mosá á úmba ani. 9 Nenóngoɗi ɗoni gea, ɔma bui nde ɓátɔmiagande Mbino-Ánjá nde ka mokonda, ɓátɔmiagande kema nde nke nde agi na ɓánkanisiande.» Maca ndea Yúda (Ɔna phɔtɔ Mat 26.14-16 ; Lók 22.3-6 ) 10 Mbusa á wa, Yúda Isikaliɔ́ta, mmbɔ ɗátú ka ɓagoigi nkama na ɓaɓɛ (12), áoga ǒdonda ɓaamɛ á ɓagbɛga á ɓatoɓeigi-phɛ́a ka phangia aɓɔ aphe á dunga á Yéso. 11 Ɓagbɛga ndɔ ɓáoɓá na maseye phɛɛ ka ɔ́ka á nyɔngɔ ndea Yúda. Ɓáongoɗea te, ɓámophande imɔna. Mpɔ, Yúda áokaɓa mbenɔ ánjá ka dungisa Yéso. Ɓɔngisiaga á maseye á mokati (Ɔna phɔtɔ Mat 26.17-25 ; Lók 22.7-14 , 21-23 ; Yoá 13.21-30 ) 12 Ɗáɓi ye esa á ko ímoci á maseye á mokati kángá cacu, esa ndɔ ɗátú esa á tena á ɓana-ɓamɔgɔgɔ á Pasáka. Cɔ, ɓagoigi ɓáomúsia Yéso te: «Okondi ɓégɛ ɓɔngisiɛgɛ k'akɔ eea á Pasáka wani?» 13 Mpɔ, Yéso áǒteka ɓagoigi ɓaɓɛ áǒgea: «Gǎni ka ntanga-nji. Nkpa moci anódondande kó n'akumbi mbungu á iɓo. Cɔ, mɓeani. 14 Angiande k'éndu. Ɔma nde angí, ngoɗeani mɛna-endu ndɔ te: ‹Ngoisigi áoúsia gea, ɔma sina nde aeagande Pasáka na ɓagoigi nɛkɛ?› 15 Mpɔ, anophangiande k'ɔ́ma á gǔ k'éndu, n'ande ɔma ángbó phɛɛ, kema bui n'a ye tɔ ɓei. Wa unge ɓɔɓɔngisiagande k'asu eea.» 16 Ɓagoigi ɓáoga, ɓáokiɗia ka ntanga-nji, ɓáodonda kema bui ɓíndɔ Yéso ɗéngoɗi. Ɓáɔɓɔngisia eea á Pasáka kó. 17 Aɓi ye ɔgɔgɔ, Yéso na ɓagoigi nɛkɛ nkama na ɓaɓɛ (12) ɓáokiɗia. 18 Ɓî ɗáɓáiki ye k'ɔ́ma á eea, Yéso áǒgea: «Nenongoɗi ɗoni, ka ɓenu moci mmbé ɓeoeaga kimoci na yɛ, amɔtɔngande.» 19 Ɓagoigi ɓáoɓá na ɓɔmbɛ phɛɛ. Ɓáomúsiaga Yéso moci-moci gea te: «Nna phɔ́ eme?» 20 Yéso áǒsikisia te: «Moci sɔsɔɓɛ anu nkama na ɓaɓɛ (12), mmbé ɓeoeaga na yɛ kimoci, aámbé ageande ɓó. 21 Muna-Nkpa akuwande ɓíndɔ ɓáɗundu suɓi á Ɓuku á Mokonga ka phɔakɛ. Ande gǎkɛ ngomi phɛɛ ka mmbé antɔngi Muna-Nkpa. Atúoɓá ɓonjánja ka yɛ, ámbé káɓɔkɔtɛani.» Yéso aoeaga eea á ɔngana kimoci na ɓagoigi nɛkɛ (Ɔna phɔtɔ Mat 26.26-30 ; Lók 22.14-20 ; 1 Ɓkt 11.23-25 ) 22 Ɓî ɗáɓátú oeaga, Yéso áɔbɛɗa mokati, áonsega Mokonga k'ɛ́mɛmi, áoɓúnaga mokati ndɔ, áǒgabea ɓagoigi nɛkɛ, áǒngoɗea te: «Bɛ́ɗani, ɓóeɛ, nnde ande nyama ani.» 23 Â phɔtɔ ɔbɛɗa kiɓe á divai, áonsega Mokonga k'ɛ́mɛmi, áǒɓopha, ɓáonoa ɓɔbu. 24 Yéso áǒgea: «Divai nde, ande magia ani, magia nde aɗǔkani ka phɔa ɓakpa ɓásii ka engekisa ɔngana ndea Mokonga. 25 Nenóngoɗi ɗoni, kénóɛeka ye tanda divai, na ka ɓî nenoaeka nnde á kɛ̌kɛ ka koɓoamɛ ndea Mokonga.» 26 Mbusa á ɓɔ émbá, ɓáoga ka mamba á Mijɛitúni. Yéso aɔtu onganɔ ndea Pɛ́tɛɛ (Ɔna phɔtɔ Mat 26.31-35 ; Lók 22.31-34 ; Yoá 13.36-38 ) 27 Kó, Yéso áǒngoɗea ɓagoigi nɛkɛ te: «Ɓenu ɓɔbu, ɓomoɗeketande. Nga, ɓeotanga suɓi á Ɓuku á Mokonga te: ‹Nemmowande mɓɔndigi-ɓamɔgɔgɔ, ɓamɔgɔgɔ ɓáophanjekana.› 28 Mbusa á jujúka ani ka kukuwa, negande gǎkɛ onoɓondea na Galiláya.» 29 Pɛ́tɛɛ áongoɗea te: «Nanga ɓadani ɓɔbu ɓákosaga, eme kékosagɛeka gǎkɛ.» 30 Yéso áonsikisia te: «Nekongoɗi ɗoni, kǐpha á kesande, mosá á ɔsa á kɔkɔ mɔngɔ á ko iɓɛ, omonganande mɔngɔ isaɔ.» 31 Pɛ́tɛɛ â gǎkɛ otétemisa akpɛ te: «Kéonganɛku. Nanga áɓá kukuwa, ɓesíande kimoci.» Ɓagoigi ɓɔbu ɓâ phɔtɔ ɔyɔnga ɓó. Yéso aɔmɛma ka Gɛtɛsɛmáni (Ɔna phɔtɔ Mat 26.36-46 ; Lók 22.39-46 ) 32 Ɓákiɗi ye k'ɔ́ma nde ɓáɔɔphana Gɛtɛsɛmáni, Yéso áǒngoɗea ɓagoigi nɛkɛ te: «Ikani wani. Negeɔmɛma Mokonga.» 33 Â gǎkɛ oga kimoci na Pɛ́tɛɛ, Yakɔ́ɓɔ, na Yoáni. Áoɓá na ɓɔmbɛ phɛɛ. 34 Aǒngoɗea te: «Měma ani atúmi na ɓɔmbɛ á kukuwa. Ikani wani, ɓókóɗɛmbɛ.» 35 Áɔsɛkɛɗa mosá ábɔa, áogua ka oɗo, áɔmɛma Mokonga gea, aoɓá n'atɔtɔkɛani, kangiɛmbɛ ka mbenɔ á tambaga ndɔɔ. 36 Áɔmɛma ɓe: «Abɛ, nna na kema nde nnaɔtɔtɔkɛana mɔtɛ-akɔ. Tókisa phɔ́ kanu kiɓe á tambaga ndee. Nna gǎkɛ gea, eme aámbé nekondi, a ndiu ka gea, oɓɛ aámbé okondi.» 37 Áosikianaga kuɓî ɓagoigi ɓasaɔ ndɔ ɓáɔ, áǒdonda na ɓá ka tɔ̌. Áongoɗea Pɛ́tɛɛ: «Simɔ́ni ca, o ndiu ka tɔ̌? Kɔ́tɔki phiphia á tɔ̌ ka mbenɔ moci? 38 Cɔ, ɓókóɗɛmbɛ, mɛmani Mokonga gea te, ɓókoguɛmbɛ ka mbenɔ á tombaga. Měma ana ɓukpɛkpɛ, nyama gǎkɛ aunge aɔlɔmani.» 39 Yéso áotóka bíbí aɓɔ, â goto ɔmɛma ɛmɛmi ndɔ tɔ moci. 40 Aji ye, â goto ǒdonda na ɓáɗe nga, ɗáɓáoyengia na tɔ̌. Kaɓondɔ, ɗáɓákáoúba nyɔngɔ á sikisia á Yéso. 41 Ɓî abiki ye mɔngɔ á ko isaɔ, áǒngoɗea te: «Ɓophɔ́ma tɔ ka tɔ̌ na úmbia? Cɔ, así. Mbenɔ akiɗi ye tɔ. Ɓámbisande Muna-Nkpa ka njaga á ɓakpa ɓájeɗe. 42 Cɔ, máni, ɓégɛ! Mmbé aomokusisa a ye tɔ bíbí!» Dunga á Yéso (Ɔna phɔtɔ Mat 26.47-56 ; Lók 22.47-53 ; Yoá 18.3-12 ) 43 Yéso n'a phɔ́tɔ ɔyɔnga, Yúda, mmbé ɗátú ka ɓagoigi nkama na ɓaɓɛ (12), áɔsɛnɛka. Ɗábiki na ɓakpa ɓásii ɓunde ɗáɓátú na mɓɛngɛ na gbútu. Ɓagbɛga á ɓatoɓeigi-phɛ́a, ɓaɗundu-ɛɔphi, na ɓagbɛga ndea Ɓayúda, ɓáunge ɗáɓěteki. 44 Cɔ, ntɔngi ndɔ Yúda, ɗéúbisi ɓakpa mphangiɔ ndee: «Nkpa nde nemumbiagande ka sesea akɛ, aámbɔ! Ndungani. Ɓóngɛ ně. Ɓónambɛ ánjá!» 45 Ka kiɗia á Yúda tɔ, áombîmisia Yéso, áongea: «Ngoisigi!» Mpɔ, áomumbiaga. 46 Ɓakpa ɓunɛngbo ɓáondunga Yéso. 47 Ka ɓunde ɗátú wa, â gǎkɛ ophúia mɓɛngɛ, áotena kecue á mbɛɗanigi ndea ngbɛga á ɓatoɓeigi-phɛ́a cé! 48 Yéso áǒngoɗea te: «Ɓokiɗi na mɓɛngɛ na gbútu ka dunga ani ɓea moege-ɓakpa? 49 Cɔ, esa bui, ɗétú ka ɔlɔ anu ka goisaga anu k'éndu á Mokonga. Ɗóɓókómodungi. Nnde ɓogi gǎkɛ, a tɔ tɔtɔkisa ɓíndɔ ɗáɓáɗundu suɓi á Ɓuku á Mokonga.» 50 Mpɔ, ɓagoigi ɓɔbu ɓáonkamba, ɓáotea. 51 Moganda moci, mmbé ɗátú phɔtɔ omɓea Yéso, ɗáɔ́li tɔ ngɔ́mbɛ ágbae. Cɔ, ɓáogea, ɓándungɛ. 52 Yɛ, áoɗoa ngɔ́mbɛ ndɔ, â gǎkɛ otea ndúmbú. Yéso a mosá á ɓateni-nyɔngɔ (Ɔna phɔtɔ Mat 26.57-68 ; Lók 22.54-55 , 63-71 ; Yoá 18.13-14 , 19-24 ) 53 Cɔ, ɓáonga na Yéso mɔtɛ á ngbɛga á ɓatoɓeigi-phɛ́a. Kó, ɓagbɛga á ɓatobeigi-phɛ́a, ɓagbɛga ndea Ɓayúda, na ɓaɗundu-ɛɔphi, ɓɔbu ɗáɓádondanigi. 54 Pɛ́tɛɛ ɗáomɓea Yéso ka ɗanga. Áongia ka ntanga á endu ndea ngbɛga á ɓatoɓeigi-phɛ́a. Áoika ka oɗo n'aɔɔta nsa, bíbí á ɓabɛɗanigi. 55 Cɔ, ɓagbɛga á ɓatobeigi-phɛ́a, na ɓato á ntua á tena á nyɔngɔ ndea Ɓayúda, ɗáɓátú okaɓa nyɔngɔ ɗanga-ɗanga ka kusisa á Yéso, ɓákaɔnɛ. 56 Ɓakpa ɓásii ɓáɔn'yɔngɛa mbɛa, nyɔngɔ nɛɓɔ kaɓɛ kimoci. 57 Mpɔ, ɓunɛngbo sɔsɔɓɛ aɓɔ ɓáɔntɔnga na kitɔngi á mbɛa. 58 Ɓáogea: «Nkpa nde, ayɔngima ɓe: Nɛngbɔande endu á Mokonga, nnde ɓakpa ɗáɓáphɛ̌ki. Néomesa k'ésa isaɔ. Mɔphɛkɔ kau káɓɛku á njaga á ɓakpa.» 59 Ka nyɔngɔ ndɔ phɔtɔ, ɓoabi nɛɓɔ â goto oɓá ɗanga-ɗanga. 60 Mpɔ, ngbɛga á ɓatoɓeigi-phɛ́a áomá, phǒi! Áomúsia Yéso: «Cɔ, kó tanda na ka nyɔngɔ á sikisa k'índe ɓaɔkɔtɔnga bui?» 61 Yéso áɔphɔnga, phioo! Kasikisɛ ka kema. Ngbɛga á ɓatoɓeigi-phɛ́a â goto omúsia: «Oɓɛ, onde Kiísito, Muna-Mokonga Mɛna-obebɔ?» 62 Yéso áosikisia: «Eya! Eme yɛ. Ɓenu phɔtɔ, ɓɔmɔɔnande, eme Muna-Nkpa, na neiki ka njaga á mǔku á Mokonga Mɛna-ɓukpɛkpɛ, na neobika k'égugu á na koba.» 63 Ngbɛga á ɓatoɓeigi-phɛ́a aɔ́ki ye ɓó, áoboma ngɔ́mbɛ nɛkɛ cuɛ! Áogea: «Ɓéké ye na siki á nɗigimisi! 64 Nga, ɓɛɔ́ki sasasu nyɔngɔ nɛkɛ ɓî ěkengeanisi na Mokonga. Ɓogi gǎkɛ ɓo?» Ɓakpa ɓɔbu ɓáongea: «Akeni tɔ ákuwɛ.» 65 Mpɔ, ɓuangbo sɔsɔɓɛ aɓɔ ɓáonsúia Yéso soki, ɓáoɗaka iso akɛ, ɓáɔmɓɛta, ɓáongea: «Ngoɗa phɔ́ nkpa nde aɔɓɛti.» Mbusa, ɓaɓondigi ɓáɔmbɛɗa Yéso, ɓáɔmɓɛta. Pɛ́tɛɛ angani Yéso (Ɔna phɔtɔ Mat 26.69-75 ; Lók 22.56-62 ; Yoá 18.15-18 , 25-27 ) 66 Wandɔ, Pɛ́tɛɛ ɗátú kusi ka ntanga. Nke moci, ka ɓabɛɗanigi ndea ngbɛga á ɓatoɓeigi-phɛ́a áokiɗia. 67 Áɔmɔna Pɛ́tɛɛ n'aɔɔta nsa. Áonenga jaa! Áongoɗea te: «Oɓɛ, ɗótú phɔtɔ kimoci na Yéso mmbɔ ɓa Najalɛ́ti.» 68 Pɛ́tɛɛ áongána, áongea te: «Kéoúba, kéoengekisa nyɔngɔ nde oogea ɔ́yɔngɛ!» Mpɔ, áojuana áoga bíbí á aphe á iso á endu nde ana ntanga. [Wandɔ, kɔkɔ áɔɔsa.] 69 Ɓî nke ndɔ amɔɔni Pɛ́tɛɛ kó, áǒngoɗea ɓakpa nde ɗáɓátú wa te: «Mmbé ɗátú kimoci na ɓɔ.» 70 Pɛ́tɛɛ â goto ongána. Mbusa ábɔa, ɓakpa nde ɗáɓátú wa, ɓâ goto ongoɗea Pɛ́tɛɛ te: «Ɗoni! Oɓɛ phɔtɔ, onde ka ɓakpa ndɔ, ka nyɔngɔ nde, onde nto á ka Galiláya.» 71 Mpɔ, Pɛ́tɛɛ â ye tɔ ɔɔphá ɓe: «Idɔngɔ ani! Kéomúba mmbé ɓɔɔyɔnga nyɔngɔ akɛ.» 72 Kɛ̌kɛndɔ, kɔkɔ áɔɔsa ka mɔngɔ á ko iɓɛ. Pɛ́tɛɛ áokanisia nyɔngɔ nde Yéso ɗángoɗi gea: «Mosá á kɔkɔ ɔsa mɔngɔ á ko iɓɛ, omonganande mɔngɔ isaɔ.» Kaɓondɔ, Pɛ́tɛɛ áotoɓokea ngamɔ. |
© 2021, Wycliffe Bible Translators, Inc.
Wycliffe Bible Translators, Inc.