Málikɔ 10 - Ɔngana á Kɛ̌kɛYéso aogoisaga nyɔngɔ á keyé k'éyamani (Ɔna phɔtɔ Mat 19.1-12 ; Lók 16.18 ) 1 Yéso atóki ye wa, áoga ka phaeka ntanga-nji nɛngbo á Yudɛ́a kubi á Yɔɔdáni. Kó, usɛsɛ á ɓakpa ɓâ goto odondana bíbí akɛ, áokpanga goto goisaga ɓíndɔ ɗáɛmbani ně. 2 Wa, ka Ɓaphaisáyɔ ɓáombîmisia ka tombaga akɛ. Ɓɔ, ɓáomúsia ɓe: «Ɛɔphi nɛsu asosi gea mǒko án'yɛ nkakɛ?» 3 Yéso áǒsikisia: «Ɛɔphi ndea Mósa anososi ɓo?» 4 Ɓáogea: «Mósa ɗásosi ɗundua á ɓaoɓa á keyé, mpɔ mǒko áon'yá nkakɛ.» 5 Yéso â gǎkɛ ǒngoɗea te: «Mósa ɗánóɗundui ɛɔphi ndɔ ka nyɔngɔ á mɔ̌ anu akpɛ. 6 Ka nkpangeɔ á conjá á mokonda, Mokonga ɗánconji mǒko na nke. 7 Ka nyɔngɔ índɔ unge, mǒko antoande abakɛ n'amakɛ, ɓáojúkana na nkakɛ. 8 Ɓɔbu ɓaɓɛ ɓâ ye tɔ ko ɓá nyama moci, ka ubisa gea te, ɓáná ye ɓakpa ɓaɓɛ, a ye gǎkɛ nkpa moci. 9 Cɔ, nnde Mokonga ajúkanisi, ɓakpa ɓákakatanisɛmbɛ.» 10 Mbenɔ nde ɗáɓátú ye k'éndu, ɓagoigi ɓâ goto omúsia Yéso ka nyɔngɔ ndɔɔ. 11 Mpɔ, áǒsikisia: «Aoɓá nkpa n'an'yé nkakɛ, áomuka ɓaangbo, agi ndiu iɛɓɛ ka phɔa á nke ímbɔ á mosá. 12 A gǎkɛ oɓá nke n'atóki k'éyamani, áoga ɔɔmana, ámbé agi iɛɓɛ.» Yéso aebísíí ɓaniki njaga (Ɔna phɔtɔ Mat 19.13-15 ; Lók 18.15-17 ) 13 Mbusa á wa, ɓáombikia Yéso na ɓaniki ɓábɔbɔa ka gea, yɛ áebisiɛ njaga. Ɓagoigi ɓâ gǎkɛ ǒphekeaga ɓakpa ndɔɔ. 14 Yéso aɔni ye ɓó áɔɓɛa, áǒngoɗea te: «Óɗeketani ɓaniki ɓábɔbɔa ɓábikɛ mɔtɛ-amɔ. Ɓókǒimisiɛmbɛ nga, koɓoamɛ ndea Mokonga a ndiu á ɓakpa ɓunde ɓá ɓea ɓaniki. 15 Nenóngoɗi ɗoni gea, nkpa nde káɓeeki nyɔngɔ á koɓoamɛ ndea Mokonga ɓea miki, kángiɛku tanda kó.» 16 Mpɔ, Yéso áǒkotoa ɓaniki ndɔ, áobisa njaga akɛ gǔ aɓɔ. Yéso aɔyɔngaga na ntɔi moci (Ɔna phɔtɔ Mat 19.16-30 ; Lók 18.18-30 ) 17 Mbenɔ nde Yéso ɗámɛi tamba nɛkɛ, nkpa moci áombikia mbangɔ, áongbukia muanku, áomúsia: «Ngoisigi anjánjá, négeɛ ɓo, néɓɛ na enda á mɛyɔ?» 18 Yéso áonsikisia ɓe: «Ɔmɔɔphani Nto á anjánjá ka ɓo? Mokonga sasakɛ tɔndɔ aámbé aánjánja. 19 Cɔ, oúba ɛɔphi ndee: Kómmowɛmbɛ nkpa, kótunganɛmbɛ, kóúɓɛmbɛ, kón'yɔngɛɛ mɔnɔ nkpa mbɛa, kóndemɛgɛmbɛ nkpa, nɗokomisa abakɔ n'amakɔ.» 20 Áonsikisia Yéso te: «Ngoisigi, ɗékpangi amba ɛɔphi ndɔ bui ka koniki ani.» 21 Yéso áonenga, áonkonda phɛɛ. Áongoɗea: «Oúki tɔ kema moci: Gǎ, ósombisɛ kema bui nde oně, ɔ́bɛɗɛ imɔna í, óɓophɛ ɓato á ɓuyɛnɛ, mbusa í, oɓande n'ɛtɔi na koba. Mpɔ bika, ómoɓeɛ.» 22 Nkpa ndɔ aɔ́ki ye nyɔngɔ ndɔ, áophinda kiki, áoga n'aɓɛí nga, ɗátú n'ɛtɔi ásii phɛɛ. 23 Mpɔ Yéso áǒenga ɓagoigi nɛkɛ nde ɗáɓántimbi, áǒngoɗea te: «Haa! Aákpɛ ka ɓatɔi ngia aɓɔ ka koɓoamɛ ndea Mokonga.» 24 Ka nyɔngɔ á ɓoabi ndɔ, ɓagoigi ɓáoyayama. Yéso â goto ǒngoɗea te: «Eya, ɓaniki amɔ ngia ka koɓoamɛ ndea Mokonga aákpɛ! 25 Cɔ, nna akpɛ ka ngamia ngia akɛ k'aphɛ á mǔphe, ɓíndɔ aákpɛ ka ntɔi ngia akɛ ka koɓoamɛ ndea Mokonga.» 26 Ɓagoigi ɓâ goto oyayama phɛɛ, ɓáoúsianaga: «Ani mmbé aɔtɔka n'aami ka měma?» 27 Yéso áǒenga jaa! Áǒgea: «Kema bui nde nkpa nna ɔtɔtɔkisa, Mokonga aámbé aɔtɔtɔkisa.» 28 Mpɔ, Pɛ́tɛɛ áongea: «Cɔ, ɓesu ɓeɗeketi kema bui ka nyɔngɔ á ɓeá akɔ.» 29 Yéso áonsikisia te: «Eya! Nenóngoɗi ɗoni gea, nkpa nde aɗeketi endu nɛkɛ, ɓana-amakɛ, ɓáwákɛ, amakɛ, abakɛ, ɓ'anakɛ na ciko nɛkɛ, ka nyɔngɔ ani na ka phɔa á Mbino-Ánjá, 30 Mokonga amophande goto kema ndɔ bui mɔngɔ mia moci (100) ka matú nde ɓe phɔ́tɔ oenda, kaɓɛ endu, ɓana-amakɛ, ɓáwákɛ, ɓamakɛ, ɓ'anakɛ na ciko, aɓande phɔtɔ na tambaga. Mpɔ, ka matú nde abikaeka, aɓande na enda á mɛyɔ. 31 Ɓakpa ɓásii ɓunde ɓa kesande ɓato á k'ama mosá-mosá ɓáɓande ɓato á mbusa, na ɓato á mbusa, ɓáɓande ɓato á k'ama mosá-mosá.» Yéso aɔtɔmia ka mɔngɔ á ko isaɔ nyɔngɔ á kukuwa na jujúka akɛ ka kukuwa (Ɔna phɔtɔ Mat 20.17-19 ; Lók 18.31-34 ) 32 Yéso na ɓagoigi nɛkɛ ɓátóki ye wa, ɓáotáia na Yɛusalɛ́ma. Yéso áɔ̌mɛɛa mosá. Ɓagoigi nɛkɛ ɓáoɓá na kɔɓɔɓɔkɔ. Ɓakpa nde ɗáɓátú ǒɓea, ɓáoɓánga phɛɛ. Yéso â goto ɔ̌bɛɗa ɓagoigi nɛkɛ nkama na ɓaɓɛ (12), áokpanga tɔ̌mia aɓɔ nyɔngɔ nde atɔtɔkɛanande ka phɔakɛ. 33 Aǒgea: «Cɔ, ɓetái na Yɛusalɛ́ma. Kó, eme Muna-Nkpa ɓámobisande ka njaga á ɓagbɛga á ɓatoɓeigi-phɛ́a na ɓaɗundu-ɛɔphi. Ɓátenande nyɔngɔ á kukuwa ani, ɓáomobisa ka njaga á ɓakpa nde ɓáná Ɓayúda. 34 Ɓɔ, ɓámotondeande, ɓáomosúia soki, ɓáomoɓinda na gbutu, ɓáomomowa. K'ésa á ko isaɔ mbusa í, néojujuka ka kukuwa.» Ɛmɛmi ndea Yakɔ́ɓɔ na Yoáni ka Yéso (Ɔna phɔtɔ Mat 20.20-28 ) 35 Mbusa, Yakɔ́ɓɔ na Yoáni ɓana Jɛbɛdáyɔ, ɓáobika bíbí á Yéso ɓáongea: «Ngoisigi, ɓekondi ɔ́tɔtɔkisɛ kasu ɛmɛmi nde ɓɛkɔmɛmande.» 36 Yéso áǒgea: «Kema sina nde ɓokondi nɛ́tɔtɔkisɛ ka phɔanu?» 37 Ɓáonsikisia: «Mbenɔ nde oɓande ka koɓoamɛ nɛkɔ á ɓoombia, ɓeekea gea, ka ɓesu moci áikɛ ka njaga akɔ á mǔku na ɓaangbo ka njaga akɔ á nkei.» 38 Yéso áǒngoɗea: «Ɓókóoúba kema nde ɓɔmɛmi. Cɔ, ɓɔtɔkande noa ka kiɓe nde nenoande na ɓophiphiande ɓánoɓatisɛ k'óɓatisɔ nde ɓámoɓatisande?» 39 Ɓáonsikisia te: «Ɓɛtɔkande.» Mpɔ, Yéso â gǎkɛ ǒgea: «Ande ɗoni! Ɓonoande ka kiɓe ndɔ nenoande na phiphia óɓatisɔ nde ɓámoɓatisande. 40 Cɔ, ikisa á ɓakpa ka njaga ani á mǔku na nnde á nkei, nna gǎkɛ nyɔngɔ nɛmɔ. Ɔma ndɔ a tɔ ka ɓunde ɓáɛɓɔngisíí.» 41 Mbenɔ nde ɓagoigi ɓunɛngbo nkama (10) ɓáɔ́ki ɓó, ɓáɔ̌ɓɛɛa Yakɔ́ɓɔ na Yoáni. 42 Mpɔ, Yéso áɔ̌ɓɔphana ɓɔbu áǒgea te: «Ɓooúba ɓî ɓaamɛ á ka mokonda nde, ɓáɔbɛɗaneaga kɔkɔta nɛɓɔ akpɛ gǔ á ɓakpa nde ɓá kusi aɓɔ na ɓî ɓamamei-nji ɓáǒtambisaga ɓakpa na kɔkɔta nɛɓɔ. 43 Cɔ, sɔsɔɓɛ anu, káɓɛku ɓó. Aoɓá ka ɓenu moci n'akondi ɓá á mɔkɔta, akeni gǎkɛ áɓɛ mbɛɗanigi nɛnu. 44 Aoɓá ka ɓenu moci n'akondi ɓá nto á k'ama mosá-mosá, akeni áɓɛ mbɛɗanigi á ɓɔbu. 45 Nga, eme Muna-Nkpa, kébiki ka gea ɓakpa ɓámɔbɛɗaneɛgɛ. Nebiki ndiu ka bɛɗaneaga aɓɔ na bisa á enda ani k'óphendɔ ka amisa á ɓakpa ɓásii.» Yéso anamisi keíme-íme Baatimáyɔ (Ɔna phɔtɔ Mat 20.29-34 ; Lók 18.35-43 ) 46 Mbusa á wa, ɓáokiɗia ka Yɛíkɔ. Yéso na ɓagoigi nɛkɛ, kimoci na usɛsɛ á ɓakpa ɗáɓáotaɓanga ntanga-nji ndɔɔ. Ka juana aɓɔ, keíme-íme moci ina akɛ Baatimáyɔ, muna Timáyɔ ɗáiki ka mpɛphɛ á aphe n'aɔmɛmaga. 47 Ɓî aɔ́ki ye gea, Yéso nto á ka Najalɛ́ti aámbé aɔnyɛ́nya, áokpanga yɔnga n'ɛsɔ akpɛ: «Yéso mosuko á Daúdi hoo! Ómokuia ngomi ee!» 48 Ɓakpa ɓásii ɓáomphekeaga gea te áphɔngɛ. Yɛ, â gǎkɛ otetemisa yɔnga akpɛ phɛɛ: «Mosuko á Daúdi hoo! Ómokuia ngomi ee!» 49 Yéso áomama, áogea: «Mɔphanani.» Ɓáɔmɔphana keíme-íme, ɓáongea: «Cɔ, bisa měma akɔ, ómesia, aɔkɔɔphana!» 50 Keíme-íme áophúia bɔngɔ nɛkɛ á gǔ, áǒjukumisa, áoga kuɓî Yéso aɔ. 51 Mpɔ, Yéso áomúsia te: «Cɔ, okondi negeɛ ka phɔakɔ ɓo?» Keíme-íme áonsikisia te: «Ngoisigi, nekondi nɛ́ɔnaphɛ goto.» 52 Yéso áongoɗea: «Gǎ, ɓeekea nɛkɔ akoamisi.» Kɛ̌kɛndɔ, â goto ɔɔnapha, áomɓea Yéso k'aphe. |
© 2021, Wycliffe Bible Translators, Inc.
Wycliffe Bible Translators, Inc.