San Marcos 6 - Tüpä Ñe'ëngagwerJesús Nazaret ve sekoi ( Mt 13.53-58 ; Lc 4.16-30 ) 1 Jesús osë ko tekwa sui oso gwekwave, semimbo'e avei yuvɨraso supi. 2 Oyepotase mbɨtu'usa arɨ, a'ese oporombo'e oɨ judío ñemonu'äsa pɨpe. Seta Jesús ñe'ë rendusar, oyepɨ'amondɨisave oporandu-randu yuvɨreko: –¿Kesui vo ko ava oikwapa opakatu mba'e? ¿Kesui pi'ä vɨnose ko mba'ekwasa iyavei poromondɨisa apo agwä? 3 ¿Nda'ei vo akoi ko mba'e aposar ɨvɨra rese oporavɨkɨ va'e, María membrɨ Santiago, José, Judas iyavei Simón rɨke'ɨrɨ? ¿Nda'ei vo seindrɨ avei yuvɨrekove yande pa'üve? Sese ndovɨroyai ete yuvɨreko. 4 Jesús rumo aipo e'i ava re'ɨi upe: –Tüpä ñe'ë mombe'usar avei ni'ä ava omboetei opakatu rupi yepi, sekwa pɨpe ndovɨroyai ete, opakatu imu sëtä pendar avei ndovɨroyai ete yuvɨreko. 5 Ndoikatui mba'e poromondɨisa apo agwä a'eve, sese movɨrö tëi imba'easɨ va'e arɨve omondo opo imbogwera agwä. 6 Ndoyembovɨ'ai tëi ava vɨroyae'ɨ̇sa pɨpe. Ipare Jesús oso ogwata tekwa-tekwami namombrɨi va'e rupi, oporombo'e oiko. Jesús oyokwai gwemimbo'e eta Tüpä mborerekwasa mombe'u agwä ( Mt 10.5-15 ; Lc 9.1-6 ) 7 Oñe'ë gwemimbo'e opayandepo yovaive ñuvɨrïo tuprɨ va'e upe, ipare oyokwai ñuvɨrïo-rïo, iyavei omondo gweko pirätäsa karugwar mboyepepɨ agwä chupe. 8 Ndaperasoi chira rumo mba'e pegwatasa rupi, pe pokoka gweraño ite perasora. Ndiyai avei peraso tembi'u mboyape gwarepochi avei. 9 Iyavei pemondera pɨtaki gweraño. Ndapemondugwei chira pe turukwar seraso. 10 Aipo e'i chupe: –Peikese oɨ pɨpe ava rëtäve pepɨtaño a'e peve, ichuive tuprɨ pesëra pekwa. 11 Akoi ambuae tekwa pendar ndape pɨsɨ potaise ndosendu potaise avei peñe'ë yuvɨreko, peyepepɨñorä ichui peipɨpeteño aveira pe pɨ ɨvɨ rätächigwer sui, ipɨpe sui pemboyekwara sɨkɨyesa yuvɨreko chupe. 12 Evokoiyase semimbo'e eta yuvɨnosë yuvɨraso imombe'u ava upe peyevɨ katu Tüpä upe oya. 13 Iyavei seta omboyepepɨ karugwar ava sui, seta avei ombogwera imba'easɨ va'e mba'e kɨra pɨpe yuvɨreko. Juan Oporoapirämo va'e mano agwer ( Mt 14.1-12 ; Lc 9.7-9 ) 14 Mborerekwar ɨvate katu va'e Herodes oyandu ñe'ësa Jesús resendar, iyavei opakatu rupi oikwa yuvɨreko. Ambuae aipo e'i: “Juan Oporoapirämo va'e revo okwerayevɨ, sese ko poromondɨisa vɨreko oyese.” 15 Ambuae rumo aipo e'i yuvɨreko: “Ko ni'ä Tüpä ñe'ë mombe'usar Elías.” Iyavei ambuae aipo e'i: “Ko ni'ä Tüpä ñe'ë mombe'usar yɨpɨndar va'e, Tüpä ñe'ë mombe'usar araka'endar.” 16 Osenduse Herodes ko nungar ñe'ësa, aipo e'i: –Juan ni'ä evokoi. Che añakä asɨa uka va'ekwer a'e kurïtëi okwerayevɨ. 17 Herodías, rekokwer sui tëi ni'ä, Herodes Juan vɨraso uka sokenda agwä, oñapɨ̇chi uka karena pɨpe sokenda. Esepia Herodías yɨpɨndar Filipo rembireko, a'e Herodes rɨvrɨ, Herodes rumo omendaño vɨvrɨ rembireko rese. 18 Juan aipo e'i Herodes upe: “Ndiyai ete ererekora nde rɨvrɨ rembireko.” 19 Herodías ndoyambotai ete sese tëi Juan, iyavei oyuka pota ite; ndoikatui rumo, 20 esepia Herodes osɨkɨyeño ichui, oikwase ko mbɨa reko tuprɨaisa iyavei seko maräne'ɨ̇se, sese osepɨño ite. Yepe ndoyembo'e katui osenduse iñe'ë viña, Herodes rumo osendu pota raiño ite Juan ñe'ë. 21 Herodías upe oyepotase arɨ mba'e sembɨapo agwä, a'ese Herodes oaragwer pɨpe, oyapo karusa gwasu mborerekwareta rese ava Galilea pendar ikwaprɨ ɨvate katu yuvɨrekoi va'e rese avei. 22 Herodías membrɨ kuñatäi oike karusave a'eve opɨvoi, ava rovake ipɨvoisa avɨyeai Herodes upe ambuae ava okaru va'e upe avei, ichui aipo e'i mborerekwar kuñatäi upe: –Eporandu mba'e nde remimbotar rese cheu, che evokoiyase amondora ndeu. 23 Ipare aipo e'i iri chupe eporanduño mba'e nderemimbotar rese, anise amboya'ora ɨvɨ pɨpendar areko va'e che mborerekwasa ndeu. 24 A'e kuñatäi osë oso, osɨ upe oporandu aipo e'i: –¿Mba'e rese pi'ä aporandura? Ichɨ omboyevɨ chupe: –Eporandu Juan Oporoapirämo va'e akä rese. 25 Ipare kuñatäi oña oike oso mborerekwar gwapɨsave, aipo e'i chupe: –Che aipota ko pɨpeve voi eremboura Juan Oporoapirämo va'e akä tembi'u rɨru pɨpe cheu. 26 Mborerekwar rumo ndoyembovɨ'ai tëi, esepia ava icho'oprɨ rovake ite yɨpɨndar oñe'ë, sese ndoikatui, ani o'e agwä. 27 Evokoiyase oyokwai sundao Juan akä reru agwä. Oso sundao sokendasave, oyasɨa Juan akä seru 28 ipare vɨraso ñepëi tembi'u rɨru pɨpe. Omondo kuñatäi upe, a'e evokoiyase omondo osɨ upe. 29 Oyanduse Juan remimbo'e eta, yuvɨraso setekwer reka ipare vɨraso tuvɨpave yapokatu yuvɨreko. Jesús oyopoi ava re'ɨi ( Mt 14.13-21 ; Lc 9.10-17 ; Jn 6.1-14 ) 30 Ko ipare, Jesús ñe'ë mombe'usar oñemonu'ä Jesús pɨri omombe'u mba'e gwembiapokwer oporombo'e agwer avei yuvɨreko chupe. 31 Jesús rumo aipo e'i chupe: –Perio ko'ave, yaso yapɨtu'umi rane kokotɨ mba'e ndipoi va'e save. Esepia oyepɨndekwaño ite ava yugweru chupe, sese ndiyai ikaru agwä yuvɨreko. 32 Evokoiyase a'e gweraño Jesús ñe'ë mombe'usar reseve yuvɨraso ɨarusu pɨpe kokotɨ ava sui. 33 Seta rumo ava osepia ichose, ipare oikwa voiño ite sepiaka yuvɨreko; evokoiyase opakatu tekwa rupindar yuvɨnoña yuvɨraso a'eve, a'e ranegätu oyepotapa yuvɨreko ichui. 34 Ogweyɨse rumo Jesús ɨarusu pɨpe sui, osepia ava re'ɨi, a'ese iparaɨsu ava eta chupe, inungar ovesa ndovɨrekoi va'e gwarösar; ipare ombo'e opakatu mba'e rese. 35 Ka'aruse rumo, semimbo'e oyemboya sese aipo e'i yuvɨreko chupe: –Ka'aru eteprɨ moko, iyavei ndipoi oɨ ko rupivemi va'e. 36 Emondopa ava, tekwa-tekwami köi va'esa rupi a'eve tovɨrokwa gwemi'urä e'i semimbo'e yuvɨreko chupe. 37 Jesús rumo omboyevɨ gwemimbo'e upe: –Pemondo pe mba'e semi'urä. A'e rumo omboyevɨ yuvɨreko chupe: –¿Iyakatura pi'ä oreu doscientos arɨ rupindar mboyape repɨrä, ava mbokaru agwä? 38 Jesús aipo e'i gwemimbo'e upe: –¿Mbovɨ vo pereko mboyape? Peso tapesepia. Sepia pare, omombe'u yuvɨreko chupe: –Poyandepo mboyape, iyavei ñuvɨrïo pira. 39 Evokoiyase oyokwai imbogwapɨ agwä imboya'o-ya'o ava kapi'i arɨ rupi; 40 ichui ogwapɨpa cien cincuenta rupi-rupi oyemboya'o yuvɨreko. 41 Ichui Jesús oipɨsɨ poyandepo mboyape ñuvɨrïo pira, ipare oma'e ɨva rese, avɨye ndeu che Ru e'i, ipare ombo'i-mbo'i mboyape opa omondo gwemimbo'e upe ava re'ɨi upe imondo agwä yuvɨreko. Pira ñuvɨrïo va'e avei omboya'o-ya'o opakatu upe. 42 Evokoiyase opakatu ava okaru va'e i'ɨ̇taröpa ite yuvɨreko; 43 omonu'äpa mboyape iyavei pira rumbɨrer, opayandepo yovaive ñuvɨrïo ɨruova tuprɨ omboapɨpopa yuvɨreko. 44 Kuimba'e okaru va'e retakwer cinco mil tuprɨ. Jesús ogwata ɨ arɨ rupi ( Mt 14.22-27 ; Jn 6.16-21 ) 45 Ko ipare aipo, Jesús ombo'apa voi gwemimbo'e ɨarusu pɨpe osasa voi va'erä ɨpa senonerä yuvɨreko, Betsaida rovai tuprɨ, a'e evokoiyase avɨye e'i vɨte ava upe. 46 Opase ava omondo oyesui, oyeupi oso ɨvɨtrɨ rese oyerure agwä. 47 Pɨ̇tü potase, ɨarusu ɨpa mbɨterve ite sekoi. Jesús rumo a'e ae opɨtaño ɨvɨve o'ä, 48 a'ese oma'e gwemimbo'e rese iyeapɨkui katue'ɨ̇se, esepia ɨvɨtu ipirätä va'e osovaïchi yuvɨreko. Ko'ë potase, ogwata ɨ arɨ rupi gwemimbo'e kotɨ oso, avɨye ite akoi oñokwaño va'erä oso. 49 Osepiase rumo ogwatase ɨ arɨ rupi, nda'ei voko ägwer tëi e'i yuvɨreko chupe, ipare säse puku-puku yuvɨreko ichui; 50 esepia opakatu osepiase osɨkɨye yuvɨreko ichui. A'e rumo oñe'ë voi ete, aipo e'i chupe: –¡Peyemovɨräkwäño! ¡Che tëi: pesɨkɨyei rene che sui! 51 O'ase ɨarusu pɨpe, opɨtu'u ɨvɨtu; a'e evokoiyase ndoyembovɨ'ai tëi yuvɨreko, 52 esepia ndoikwa vɨtei ete mboyape apo atɨ agwer, yavai vɨte seroya agwä yuvɨreko chupe. Jesús ombogwera ava imba'easɨ va'e Genesaret pendar ( Mt 14.34-36 ) 53 Osasase ɨpa oyepota Genesaret ɨvɨ rese yuvɨraso, a'e ɨmbe'ɨve oñapɨ̇chiño ɨarusu yuvɨreko. 54 Ogweyɨ ramoseve ɨarusu pɨpe sui, ava oikwa voi ete Jesús yuvɨreko. 55 Opa voi ete omombe'u iyepotasa opakatu ɨvɨ rupi, ichui gweru voi ete imba'easɨ va'e sɨru pɨpe Jesús rekosave yuvɨreko chupe. 56 Oyepotase akoi Jesús ñepëi tekwave oso, inungar-ra tekwami popɨve, tekwa gwasuve, anise ka'a pɨpe, a'e supi imba'easɨ va'e okar rupi vɨnosepa voi yuvɨreko topokomi tëi nde turukwar popɨ rese e'i yuvɨreko chupe; evokoiyase opakatu sese opoko va'e, okwerapa voi ete. |
Nuevo Testamento Guarayo © Sociedad Bíblica Boliviana, 2002.
Bolivian Bible Society