Biblia Todo Logo
Bìoball air-loidhne

- Sanasan -

San Mateo 5 - Biblia Guarani Tumpa Iñee


Ɨvɨtɨ re Jesús oñemoñee
( Lc 6.20-23 )

1 Jesús oecha jeta vae reta yave, oyeupi ɨvɨtɨ re. Joko pe oguapɨ, jare jemimboe reta yogüeru jae oïa pe.

2 Jayave Jesús omboɨpɨ omboe reta körai:

3 “Oyerovia ko jókuae iporiau iyeupe Tumpa kotɨ vae reta. Echa jae reta imbae ko araɨgua mborookuaía.

4 Oyerovia ko ipɨatɨtɨ vae reta. Echa Tumpa ombopɨakatu retata.

5 Oyerovia ko oñemomichi vae reta. Echa Tumpa omeeta chupe reta kuae ɨvɨ imbaerä.

6 Oyerovia ko yɨmbɨaɨ jare iɨuve rami mbaejupi re vae reta. Echa Tumpa omeeta chupe reta.

7 Oyerovia ko jókuae iporoparareko vae reta. Echa Tumpa oiparareko retata.

8 Oyerovia ko jókuae ipɨa ikɨambae vae reta. Echa oecha retata Tumpa.

9 Oyerovia ko oyapo mbɨakatu vae reta. Echa Tumpa jeita chupe reta: Pe ko jae cheraɨ reta.

10 Oyerovia ko jupi vae oyapo jeko pegua oiporara vae reta. Echa jae reta imbae ko araɨgua mborookuaía.

11 Peyeroviaño, chereko pegua ïru vae reta jei ikavimbae peve yave, jare oiporarauka peve jare jei oipotagüe ikavimbae iyapu reve pekotɨ yave.

12 Peyerovia yae, echa Tumpa güɨnoi ara pe mbae ikavigüe yae pembaerä. Echa jökorai ko oiporarauka ñeemombeúa reta tenonde rupi ma yogüɨreko pegüi vae pe.


Yukɨ rami vae
( Mc 9.50 ; Lc 14.34-35 )

13 Pe reta ko jae yukɨ rami kuae ɨvɨ pe. Ërei yukɨ jembochɨä ma yave, ¿këraita ra jembochɨ ye? Mbaetɨ ye ikavi mbaerä. Jaeño oyemombo vaerä jare oñepɨ̈ro jese vaerä.


Tembipe rami vae

14 Pe reta ko jae tembipe rami ɨvɨ pe. Metei tëta guasu oï ɨvɨtɨ re vae oñemi rapeä ko.

15 Jökoraiño vi mechero yamboendɨ yave, ngaraa ñañono yapepo oyembovapɨ vae igüɨ pe, ñañono ko mechero jenda re, opaete o pe ñogüɨnoi vae reta pe omoembipe vaerä.

16 Jökorai toyekuaa pereko kavi reta ïru vae reta jóvai, oikuaa reta vaerä peyapo ko ikavi vae. Jökorai omboete reta vaerä peRu ara pe oï vae.


Jesús jare mborookuai

17 Agüɨye pepɨa pe peyemongeta che ayu ko amboai vaerä Moisés iporookuai ani ñeemombeúa reta jei vae. Che ayu ko ayapo vaerä jare ambopo vaerä.

18 Añete che jae peve, ara jare ɨvɨ oiko ramboeve ngaraa oyemboai metei kuatía michi yae vae ani yeai ave yepe Moisés iporookuai güi ndei opaete oyembopo mbove.

19 Oime yave kia metei mborookuai güi mbaeä eteiecha vae mbaetɨ oyapo, jare jökorai oporomboe yave, michi yaeta ko opɨta araɨgua mborookuaía pe. Ërei oime yave kia oyapo jare oporomboe jese vae, tuicha yaeta ko araɨgua mborookuaía pe.

20 Echa che jae peve, mbaetɨ peyapɨraa peyapo jupi yae vae, mborookuai re oporomboe vae reta jare fariseo reta oyapo vae güi yave, ngaraa etei peike araɨgua mborookuaía pe.


Jesús iporomboe arasɨ regua
( Lc 12.57-59 )

21 Peikuaa ko Moisés jei peñemuñagüe reta pe körai: ‘Agüɨye peporoyuka.’ Echa oporoyuka vae oñejäaukata ko.

22 Ërei che jae peve, oime yave kia pochɨ japicha pe vae, oñejäaukata ko. Jare oime yave kia jei japicha pe ‘osirivembae’, oñejäaukata judío reta iporojäa renda pe. Jare oime yave kia jei japicha pe ‘yaɨmba’, tata guasu pe oiporarata.

23 Jáeramo, reru yave metei mbota mɨmba oyeyuka oñemee jesea pe, jare joko pe nemaendúa yave kërai nderapicha iyarasɨ ndekotɨ mbae jeko pegua vae re,

24 eeya jókuae mɨmba oyeyuka oñemee jesea jóvai, jare ekua eñeñono kavi räri nderapicha ndive. Jayave ramo eyu emee jókuae mbota Tumpa pe.

25 Eï kavi jarembae oñeapo nderé mbae re vae ndive, jae ndive reo ramboeve mburuvicha oïa kotɨ. Agüɨye vaerä oñeapota nderé vae nemee mburuvicha ipo pe, jare jae ndemboeterenga tembipɨɨrɨru iyangarekoa pe, javoi jae neñoña tembipɨɨrɨru pe.

26 Añete che jae ndeve, ngaraa etei reë jókuae tembipɨɨrɨru güi opaetei remboepɨ regua.


Jesús iporomboe menda re oyuvanga vae regua

27 Peikuaa ko kërai jei Moisés peñemuñagüe reta pe vae: ‘Agüɨye peyuvanga menda re.’

28 Ërei che jae peve, kia nunga vae ipɨa pe iporopota reve omae yave kuña re, oyuvanga ma ko menda re ipɨa pe.

29 Nderesa ndeakatu kotɨgua oyapouka yave mbaeyoa ndeve, enoe emombo ndeyeugüi. Echa jaekavi ko ndeve metei mbae oata nderete pe, tata guasu pe opaetei nderete okañɨtei vaerägüe.

30 Jökoraiño vi ndepo ndeakatu kotɨgua oyapouka yave mbaeyoa ndeve, eyasɨa emombo ndeyeugüi. Echa jaekavi ko ndeve metei mbae oata nderete pe, tata guasu pe opaetei nderete okañɨtei vaerägüe.


Jesús iporomboe omombo jembireko vae regua
( Mt 19.1-10 ; Mc 10.1-12 ; Lc 16.18 )

31 Moisés jei vi körai: ‘Kia nunga vae omombo jembireko vae, tomee chupe tupapire yomombo pegua.’

32 Ërei che jae peve, metei kuimbae omombo yave jembireko aguasa mbaetɨ tëi oyapo reve vae, omoëgua ko oyapo vaerä aguasa. Jare jókuae kuña oyemombogüe ndive omenda vae oyuvanga ko menda re.


Jesús iporomboe Tumpa jee re jei vae regua

33 Peikuaa ko kërai Moisés jei peñemuñagüe reta pe körai: Agüɨye ere raangaiño: ‘Tumpa jee re ayapota’ Eyapo, ‘Tumpa jee re ayapota’ rere vae.

34 Ërei che jae peve, agüɨye etei kia jee re ave ere. Ani ere ara jee re. Echa ara Tumpa iguapɨa jenda ko.

35 Agüɨye vi ere ɨvɨ jee re. Echa ɨvɨ Tumpa ipɨ jenda ko. Agüɨye vi ere Jerusalén jee re. Echa Jerusalén Mburuvicha guasu jëta guasu ko.

36 Agüɨye vi ere neäka jee re. Echa ngaraa ndepuere remotïi ani remojüu metei ave ndea.

37 Ërei rere yave: ‘Ayapota’, eyapo. Ani rere yave: ‘Ngaraa ayapo’, agüɨye eyapo. Echa remboasa ete kuae güi rere yave, reyapota ikavimbae vae.


Jesús iporomboe iyepɨse vae regua
( Lc 6.29-30 )

38 Peikuaa ko Moisés arakae jei körai: ‘Tesa maratu yave, toyemboepɨ tesa pe. Täi maratu yave, toyemboepɨ täi pe.’

39 Ërei che jae peve, agüɨye pemboasɨ ïru vae oyapo ikavimbae peve yave. Kia okua nderovaɨke re vae pe, erova vi jovaicho chupe.

40 Jaeramiño vi kia oñeapo nderé jare oipota opɨ̈ro nderemimonde ndegüi yave, emaeño jese, eeya vi chupe nderemimonde iarambogua.

41 Jaeramiño vi kia ndeokuai reraja vaerä ivoɨta metei kilómetro yave, eraja chupe mókoi kilómetro rupi.

42 Jaeramiño vi kia oyerure ndeve mbae re vae pe, emee, jare kia ombaeporu ndeve vae pe, eiporuuka.


Tovaicho yaaɨu vaerä
( Lc 6.27-28 , 32-36 )

43 Peikuaa ko Moisés jei körai: ‘Eaɨu nderapicha, jare emotareɨ nderovaicho.’

44 Ërei che jae peve, peaɨu perovaicho reta. Peñee kavi oyepopeyu peré vae reta kotɨ. Peyapo ikavi vae pemotareɨ vae reta pe. Peyerure Tumpa pe ikavimbae vae oyapo peve vae reta re.

45 Jökorai peyapo yave, peikota peRu ara pe oï vae taɨ retarä. Echa jae omoë kuaraɨ ikavimbae iyapoa reta pe jare ikavi vae iyapoa vae reta pe; jaeramiño vi omongɨ jupi vae reta pe jare jupimbae reta pe.

46 Echa peaɨu yave peraɨu vae retaño, ¿mbae pa Tumpa omeeta peve? Echa mburuvicha peguarä okovara vae reta oyapo vi jökorai.

47 Jaeramiño vi maraetei peyapo peiküava reve perëtaraño yave, jókuae mbaetɨ etei ko jaekavi. Echa judiombae reta oyapo vi jökorai.

48 Jáeramo, peyapo ikavi vaeño, peRu ara pe oï vae oyapo rami.

Biblia DC Guaraní Bolivia © Bolivian Bible Society, 2001.

Bolivian Bible Society
Lean sinn:



Sanasan