San Lucas 6 - Biblia Guarani Tumpa IñeeJesús jemimboe reta oipoo trigo ara mbutuu pe ( Mt 12.1-8 ; Mc 2.23-28 ) 1 Ara mbutuu pe Jesús oasa ramboeve kó rupi jemimboe reta ndive, jemimboe reta oipoo trigo, oipokɨtɨ reta jare jou. 2 Jare amogüe fariseo reta jei chupe reta: —¿Maera pa peyapo agüɨyeta tëi peyapo ara mbutuu pe vae? 3 Jayave Jesús jei fariseo reta pe: —¿David jare jupiegua reta yɨmbɨaɨ yave oyapogüe regua ave pa mbaetɨ pemongeta? 4 David oike Tumpa jo pe jare oipɨɨ jou mbɨyape mbaemboete pegua, agüɨyeta tëi ko jou reta vae, jaeño sacerdote reta. Jare omee vi jou jae ndive ñogüɨnoi vae reta. 5 Jayave Jesús jei chupe reta: —Che Kuimbaerä ayeapo vae anoi mbaepuere ara mbutuu re ave. Kuimbae ipo jovaicho tɨpa vae ( Mt 12.9-14 ; Mc 3.1-6 ) 6 Jare ïru ara mbutuu pe Jesús oike judío reta itupao pe jare oporomboe. Jare joko pe oï metei kuimbae ipo iyakatu tɨpa vae. 7 Jare mborookuai re oporomboe vae reta jare fariseo reta oïndaivi ñogüɨnoi, oecha vaerä Jesús ombogüerata ra ara mbutuu pe, oväe vaerä mbae re omboeko. 8 Ërei Jesús oikuaa jae reta iyemongeta. Jei kuimbae ipo jovaicho tɨpa vae pe: —Epüa eyemboɨ mbɨte pe. Jayave kuimbae opüa oyemboɨ. 9 Jare Jesús jei chupe reta: —Taparandu peve kuae: ¿Jaekavi pa ara mbutuu pe yayapo vaerä ikavi vae ani ikavimbae vae, yaporoepɨ ani yaporoyuka vaerä? 10 Jayave omae opaete iyɨpɨ rupi ñogüɨnoi vae reta re, jare jei jókuae kuimbae pe: —Emopüa ndepo. Jayave kuimbae ipo omopüa jare okuera voi. 11 Jayave mborookuai re oporomboe vae reta jare fariseo reta iyarasɨ yae Jesús kotɨ; jare oñomomiari reta mbae ra ipuere oyapo chupe. Jesús jemimboe reta iyeparavo ( Mt 10.1-4 ; Mc 3.13-19 ) 12 Jókuae ara rupi Jesús ojo ɨvɨtɨ guasu re oyerure, jare iköe joko pe oyerure Tumpa pe. 13 Jare köe ma yave, oenɨi jemimboe reta. Jayave oiparavo doce chugüi reta jare jókuae reta vi ombojee temimondo reta; jae ko: 14 Simón, oero Pedro pe vae, jare Simón tɨvɨ Andrés, Jacobo jare Juan, Felipe jare Bartolomé, 15 Mateo, Tomás, Jacobo, Alfeo taɨ, Simón, Zelote pe oero vae, 16 Jacobo tɨvɨ Judas, jare Judas Iscariote, jae ko omee Jesús jovaicho reta pe vae. Jesús omboe jeta vae ( Mt 4.23-25 ) 17 Jayave Jesús ogüeyɨ ye ɨvɨtɨ guasu güi ipe kavía pe jae reta ndive. Jare joko pe jeta ñogüɨnoi jupiegua reta, jare jeta Judea pegua reta jare Jerusalén pegua reta jare tëta guasu Tiro jare Sidón ɨguasu jembeɨ rupigua reta. Opaete vae yogüeru oyeapɨsaka vaerä Jesús re, jare ombogüera reta vaerä imbaerasɨ reta güi. 18 Jesús ombogüera vi aña oya jese vae reta oiporara vae güi. 19 Jare opaete vae oipota yae opoko Jesús re. Echa jae güɨnoi mbaepuere ombogüera vaerä opaete imbaerasɨ vae reta. Jesús iñemoñee reta ( Mt 5.1-12 ) 20 Jayave Jesús omopüa iñäka jare omae jemimboe reta re jei reve: “Peyerovia pe peparavete vae reta. Echa pembae ko Tumpa iporookuaía. 21 Peyerovia añave peyɨmbɨaɨ vae reta. Echa peangapɨɨta. Peyerovia añave peyaeo vae reta. Echa pepukata. 22 Peyerovia ïru vae reta pemotareɨ yave, pembosɨrɨ iyeugüi yave, jare jei ikavimbae peve ani peägüe pe, che Kuimbaerä ayeapo vae jeko pegua yave. 23 Peyerovia jókuae ara, echa Tumpa güɨnoi ara pe mbae ikavi yae vae pembaerä. Echa jökorai ko jókuae reta iñemuñagüe oyapo yepi ñeemombeúa reta pe. 24 Ërei, ¡paravete, pe peikokatu vae reta! Echa peyerovia ma. 25 ¡Paravete, pe añave peangapɨɨ vae reta!, echa peyɨmbɨaɨta. ¡Paravete, pe añave pepuka vae reta!, echa pepɨatɨtɨta jare peyaeota. 26 ¡Paravete, pe reta opaete vae jei ikavi vae pekotɨ yave! Echa jökorai ko iñemuñagüe reta oyapo yepi ñeemombeúa raanga reta pe. Tovaicho yaaɨu vaerä ( Mt 5.38-48 ; 7.12 ) 27 Ërei pe reta peyeapɨsaka cheré vae pe jae kuae: Peaɨu perovaicho reta, jare peyapo ikavi vae pemotareɨ vae reta pe. 28 Peñee kavi oyepopeyu peré vae reta kotɨ; peyerure Tumpa pe indaye pekotɨ vae reta re. 29 Okua nderovaɨke re vae pe, erova vi jovaicho chupe. Jare nderemimonde iarambogua opɨ̈ro ndegüi vae, emaeño vi togüɨraja nderemimonde. 30 Kia oyerure ndeve mbae re vae pe, emee. Jare kia ndembaembae güɨraja ndegüi vae yave, agüɨye eeka ye chupe. 31 Peipota yave ïru vae reta oyapo peve ikavi vae, peyapo ïru vae reta pe ikavi vae. 32 Echa peaɨu yave peraɨu vae retaño, mbaetɨ ko jaekavi. Echa iyoa vae reta oyapo vi jökorai. 33 Jare peyapo yave ikavi vae, ikavi vae oyapo peve vae reta peño, mbaetɨ ko jaekavi. Echa iyoa vae reta oyapo vi jökorai. 34 Jare peiporuka yave mbae ïru vae pe, jókuae omboekovia yeta peve vae peño, mbaetɨ ko jaekavi. Echa iyoa vae reta oiporuka mbaembae ïru vae pe, jókuae oasa yeta omboekovia chupe vae pe. 35 Ërei peaɨu perovaicho reta, jare peyapo ikavi vae chupe reta. Peiporuka mbae ïru vae pe jare agüɨye peäro omboekovia ye peve vaerä. Jökorai peyapo yave, Tuichagüe yae vae, omeeta peve mbae ikavi yae vae jare peapota taɨ retarä. Echa Tumpa ipɨakavi ko yasoropai mbaetɨ omee chupe vae reta pe jare jeko kavimbae vae reta pe. 36 Peporoparareko, peRu Tumpa iporoparareko rami. Agüɨye toyemboeko voi ïru vae ( Mt 7.1-5 ) 37 Agüɨye pemboeko voi ïru vae, agüɨye vaerä peyemboekouka. Agüɨye peiporarauka voi ïru vae pe mbae re, agüɨye vaerä vi peiporara. Peɨ̈ro ïru vae pe, iñɨ̈ro vaerä vi peve vae. 38 Pemee mbae ïru vae reta pe, jare ïru vae reta omeeta vi mbae peve. Jae reta omeeta peve jeta yae. Echa ïru vae pe peyapo rami, oyeapota vi peve.” 39 Jayave Jesús jei chupe reta ombojaanga reve: “¿Metei jesambae vae ipuere pa oipoko ïru jesambae vae? ¿Ngaraa pa mókoi reve oa reta ɨvɨkua pe? 40 Metei oyemboe vae mbaetɨi ko oyapɨraa imboea. Ërei oyemboe kavi yae yave, oikuaa yaeta imboea rami. 41 Agüɨye emae ɨtɨ michi vae nerëtara jesa pe oï vae re, mbaetɨ reve remae ɨvɨra nderesa pe renoi vae re. 42 Ngaraa ndepuere rere nerëtara pe: ‘Tëtara, taekɨ nderesa güi jókuae ɨtɨ michi vae.’ Nde renoi reve ɨvɨra nderesa pe. ¡Jova mókoi vae! Eekɨ räri ɨvɨra nderesa güi. Jayave reecha kavita ndepuere vaerä reekɨ ɨtɨ michi vae nerëtara jesa güi. Ia re yaikuaa vae ( Mt 7.17-20 ; 12.33-35 ) 43 Temitɨ ikavimbae ko ia ikavimbae vae, ani temitɨ ikavimbae vaeä ko ia ikavi vae. 44 Echa opaete ɨvɨra ia re ko yaikuaa. ¿Yaipoota pa ɨva guayapa güi, ani uva oipotagüe yai güi? 45 Kuimbae ipɨa ikavi vae, jei mbae ikavigüe vae. Jare kuimbae ipɨa ikavimbae, jei vi mbae ikavimbae. Echa ipɨa pe yemongeta güɨnoi vae ko omoë iyuru rupi. Mókoi o iguapɨka reta ( Mt 7.24-27 ) 46 ¿Maera pa pere cheve: ‘OreYa, oreYa.’ Peyapombae reve che jae peve peyapo vaerä vae? 47 Oime yave kia ou oyeapɨsaka cheré jare oyapo che jae chupe vae, tambojaanga peve körai: 48 Jae ko metei kuimbae jorä omopüa vae rami. Jo omopüa yave oyoo kɨ̈pe oñono vaerä iguapɨkarä ita re. Jare ɨporu ou yave, ɨ ou oyererokua tätagüe jókuae o re, ërei mbaetɨ omomɨi, echa ita re oï iguapɨka. 49 Ërei oyeapɨsaka cheré vae mbaetɨ oyapo che jae chupe oyapo vaerä vae yave, jae ko kuimbae omopüa jorä iguapɨkambae ɨvɨ re vae rami. Jare ɨporu ou yave oyererokua tätagüe jókuae o re yave jupiveiño oitɨ; jare opaetei oyemboai jókuae o.” |
Biblia DC Guaraní Bolivia © Bolivian Bible Society, 2001.
Bolivian Bible Society