Matiu 14 - EBƆRƐ BE KAWƆLJɔn kabɔrɛbɛrpo be luwu be asheŋ ( Maak 6:14-29 ; Luuk 9:7-9 ) 1 Jemanɛ na so nɛ Hɛrɔd, Galili be ewura nu Yesu be asheŋ nseŋ kaŋɛ mbe nyɛrbi: 2 “Jɔn kabɔrɛbɛrpo e naŋ tiŋi luwu to m ba na, amoso nɛ e kɔ le be eleŋ mo to a wora asheŋ loŋ na.” 3 Mo, Hɛrɔd gbagba e daŋ shin nɛ b pɛ Jɔn ŋ kre nseŋ ta mo n wɔtɔ kabuti to. Hɛrɔd daŋ wora loŋ nna ŋkpal Hɛrodias mo sipo Filip be eche so. 4 Le nɛ Jɔn kabɔrɛbɛrpo daa kaŋɛ Hɛrɔd: “K maŋ daga fo ka ta fo sipo Filip be eche.” 5 Hɛrɔd daa sha kemɔ Jɔn nna, ama mo alɛ daa ŋana Juwebi na nna, ŋkpal manɛ so, Jɔn daa la anebi nna bumo be anishito. 6 Ama Hɛrɔd be kakurgeachɛ ko nɛ Hɛrodias pibiche lar m ba cha basa damta nɛ b daŋ shɛr ndoŋ na be anishito, nɛ k par Hɛrɔd ga 7 nɛ e nase kɔnɔ n sa kebichebi na ŋ kaŋɛ: “M bɔ fanɛ kusɔ kama nɛ fo kule ma, meeŋ sa fo kumo.” 8 Ndoŋ nna nɛ kebichebi na mo nio Hɛrodias ŋini mo kusɔ nɛ e beeŋ kule nɛ e ba kaŋɛ Ewura Hɛrɔd le: “Mee sha fo ka bar ma epul ere to Jɔn kabɔrɛbɛrpo be kumu kelɛfa so.” 9 Ndoŋ nna nɛ Ewura na be kagbene jija mo, ama ŋkpal ntaŋana nɛ e bɔ mbe befɔ na be anishito na so nɛ e gben n sa ekpa fanɛ b wora kusɔ nɛ kebichebi na daŋ kule na. 10 Ndoŋ nna nɛ e shin nɛ b yɔ kabuti to n ya ku Jɔn be kumu 11 n deŋi kelɛfa so m ba sa kebichebi na nɛ e ta kumo n sa mo nio. 12 Kumo be kaman nɛ Jɔn be bebɛsopo ya ta mo n ya puli nseŋ ya kaŋɛ Yesu. Yesu ka sa benyɛn ŋgboŋ anu ajibi be asheŋ ( Maak 6:30-44 ; Luuk 9:10-17 ; Jɔn 6:1-14 ) 13 Yesu ka nu baru na nɛ e luri ekuloŋ to n yɔ kakpa nɛ basa maŋ wɔtɔ mo nawule. Ama basa daŋ nu kumo be asheŋ nseŋ lar bumo be ndeana to n nite aya so m bɛ mo so. 14 Yesu ka lar ekuloŋ na to nɛ e wu jimaŋ damta na nɛ bumo be asheŋ pɛ mo kuwɔr nɛ e chɛ bumo be belɔpo. 15 Kaboŋ ka ba wushito nɛ mbe bebɛsopo ba kaŋɛ mo le: “Kaboŋ teŋ wushito n loge, kakpa ere malɛ maŋ la basa to. Amoso, to bumo aya nɛ b yɔ ndebi ere to n ya tɔ ajibi n ji.” 16 Nɛ Yesu kaŋɛ bumo le: “A maŋ daga b ka yɔ ai, men gbagba e sa bumo kusɔ ko nɛ b ji.” 17 Nɛ bebɛsopo na kaŋɛ mo: “Ebodobodo anu nɛ ekɔrɔtɔ anyɔ nawule nɛ an baa kɔ nfe.” 18 Ndoŋ nna nɛ e kaŋɛ bumo: “Men ta amo m bar ma nfe.” 19 Kumo be kaman nɛ e shin nɛ basa na chena afitiri so nɛ e ta ebodobodo anu na nɛ ekɔrɔtɔ anyɔ na nseŋ keni esoso n nɛfa amo nseŋ fara a buri ebodobodo na to a sa bebɛsopo na nɛ bumo alɛ bee ta amo a sa jimaŋ na. 20 Nɛ ekama we m moɛ nɛ bebɛsopo na tise ejiŋka na m bɔlɔ nlantaŋɛ kuduanyɔ. 21 Nɛ esa maŋ ber beche nɛ mbia n wɔtɔ bumo nɛ b daŋ ji ajibi na to, benyɛn nawule daa sa fanɛ basa ŋgboŋ anu. Yesu ka nite nchu so be asheŋ ( Maak 6:45-52 ; Jɔn 6:15-21 ) 22 Nɛ Yesu shin nɛ bebɛsopo na luri ekuloŋ to n juŋkpar mo n yɔ kepagboŋ na be kaba ndoŋ nɛ mo alɛ shin nɛ jimaŋ na yɔ epe. 23 E ka shin nɛ basa na yɔ n loge nɛ mo nawule yɔ kebeebi ko so nɛ e ya kule Ebɔrɛ. 24 Kanyɛ ka ya biri nɛ Yesu nawule e ka ndoŋ. Saŋɛ na so malɛ nɛ ekuloŋ na wɔ kufɔ kepa na be nferinto nɛ afu bee kpata kumo nɛ atili kaa nchu na so a shin nɛ ekuloŋ na bee laŋkpaŋ to a yɔ a ba. 25 Koshinyɛn juŋkparso nɛ Yesu nite nchu na so m ba bumo kutɔ. 26 Bebɛsopo na ka wu e ka bee nite nchu na so nɛ kufu pɛ bumo ga nɛ b fɛɛto kufuso ŋ kaŋɛ abar: “Kebuniyoyu!” 27 Epul na to nɛ Yesu malga bumo kutɔ ŋ kaŋɛ: “Men keta kagbene, ma nna. Men sa maa lɔ kufu.” 28 Ndoŋ nna nɛ Pita kaŋɛ le: “Enyɛnpe, nɛ fo gbagba e baa la, fo shin nɛ n nite nchu ere so m ba fo kutɔ.” 29 Nɛ Yesu kaŋɛ mo: “Baa ba.” Ndoŋ nna nɛ Pita lar ekuloŋ na to n fara a nite nchu na so a yɔ Yesu kutɔ. 30 Ama e ka naŋ wu kananɛ afu na bee ber na nɛ kufu pɛ mo nɛ e fara a muni. E ka wu loŋ nɛ e boŋ to ŋ kaŋɛ: “Enyɛnpe, mɔlga ma.” 31 Epul na to nɛ Yesu teŋi enɔ to m pɛ mo to nseŋ kaŋɛ mo le: “Ama fo yirda du fimbi pasaa. Manɛ e ba nɛ fo maŋ yirda?” 32 Kumo be kaman nɛ bumo benyɔ kikɛ luri ekuloŋ na to nɛ afu na yɔɔ. 33 Nɛ bumo nɛ b daa wɔ ekuloŋ na to na bunyaŋ Yesu ŋ kaŋɛ: “Kashenteŋto fo e la Ebɔrɛ Pibinyɛn na.” Yesu ka chɛ belɔpo ashi Gɛnɛsarɛt be asheŋ ( Maak 6:53-56 ) 34 B ka dii kepagboŋ na m ba kedeŋi so ashi Gɛnɛsarɛt be kasawule so 35 nɛ ndoŋebi pin Yesu nseŋ shoŋi ebɔl n sa nde nɛ a taga to ndoŋ na kikɛ to ebi nɛ b bar bumo be belɔpoana mo kutɔ 36 m ba kule Yesu fanɛ e baŋ wora ania n shin nɛ belɔpo na e nya mbe kusɔbuuso be kɔnɔ so gba m beta. Bekama malɛ kikɛ nɛ b beta kumo nya alenfia. |
© 2015 GILLBT Ghana Institute of Linguistics, Literacy and Bible Translation