Biblia Todo Logo
Bìoball air-loidhne

- Sanasan -

1 Ruodhi 11 - MUMA MALER 2015


Solomon odok chien moweyo Nyasaye

1 Ruoth Solomon nohero nyi pinje mamoko mang’eny. Nokendo nyar Farao, gi nyi Amon, gi nyi Edom, gi nyi Sidon, kod nyi Hiti.

2 To Ruoth Nyasaye nosewuoyo ni jo-Israel kuom ogendnigo niya, “Kik ukend nyigi, to gin bende kik uyienigi mondo gikend nyiu, nikech adier ginilok chunyu mondo ulam nyisechegi.” To kata kamano Solomon nohero mon-go ahinya.

3 Ne en gi mon mia abiriyo ma nyi ruodhi, kod mon mamoko mia adek.

4 To kane oseti, mondego noloko chunye, molamo nyiseche mamoko, kendo chunye ne ok ni kare gi Ruoth Nyasaye kaka chuny Daudi wuon mare ne ni kare.

5 Solomon ne lamo Ashtoreth, nyasaye ma dhako mar jo-Sidon, kod Milkom, nyasach jo-Amon.

6 Notimo gik ma Ruoth Nyasaye okwero, kendo ne ok ohero Ruoth Nyasaye chutho kaka Daudi wuon mare nohero.

7 Nogero ut lemo ni Kemosh, nyasach jo-Moab, kendo ni Molek, nyasach jo-Amon, ewi got yo wuok chieng’ mar Jerusalem.

8 Kamano e kaka notimo ni mondene duto ma nyi pinje mamoko, mane wang’o ubani kendo timo misengni ni nyisechegi.

9 Koro Ruoth Nyasaye nokecho gi Solomon, nikech chunye nosea kuom Ruoth Nyasaye ma Nyasach Israel mane ofwenyorene diriyo,

10 mochike ni kik olam nyiseche mamoko, to ne ok orito chik Ruoth Nyasaye.

11 Emomiyo Ruoth Nyasaye nowacho ni Solomon niya, “Ok iserito singruokna gi buchena kaka nachiki, omiyo abiro golo loch kuomi, mi ami achiel kuom jotichni.

12 Ok abi timo kamano e ndaloni, nikech pod aparo Daudi wuoru, to anagol loch e lwet wuodi.

13 Kata kamano ok anagole duto, to anawene dhoot achiel, nikech ahero Daudi jatichna, kendo nikech dala Jerusalem ma aseyiero.”


Wasik Solomon

14 Eka Ruoth Nyasaye nomiyo Hadad ja-Edom obedo jasik Solomon; ne en ja dhood gi ruodh Edom.

15 Hadad notony e kinde mane Daudi ni Edom. Ndalogo ema Joab jaduong’ oganda lweny odhi yikoe joma osetho, kendo ne ginego chwo duto Edom.

16 Joab gi jo-Isarel duto nodong’ kuno kuom dueche auchiel, nyaka ne gitieko chwo duto Edom.

17 Kane Hadad pod rawera, noringo odhi nyaka Misri, gi jo-Edom moko ma jotich wuon mare.

18 Ne giwuok Midian, mi gibiro Paran, ir ruoth Farao, mi ruoth Farao nomiye ot, gi chiemo, kod lowo.

19 Koro Hadad noyudo ng’wono maduong’ ahinya kuom Farao, mi Farao nomiye yuore ma nyamin Tapenes ma mikache mondo obed chiege.

20 Chiege, ma nyamin Tapenesno, nonywolone wuowi miluongo ni Genubath, ma Tapenes nopidho e od Farao; nobedo e od ruoth kaachiel gi yawuot Farao.

21 To kane Hadad owinjo e Misri ni Daudi osetho, kendo Joab jaduong’ oganda lweny bende osetho, nokwayo Farao niya, “Weya adog thurwa.”

22 Farao nopenje ni, “Ang’o moremi kuoma ka, momiyo idwaro dok thuru?” Nodwoke niya, “Onge gimoro, to weya aweya mondo adhi.” Kamano e kaka Hadad nodoko jasik jo-Israel, mi othagogi. Nobedo ruodh Edom.

23 Nyasaye nomiyo Razon wuod Eliada bende obedo jasik Solomon. Jali noseringo moweyo ruodhe Hadadezer ma ruodh Zoba,

24 kendo kane Daudi osekawo Zoba, Razon nochoko mony, mobet jatendgi. Eka nokawo dalano.

25 Ne en jasik Israel ndalo duto mag Solomon.


Ahija okoro ni Jeroboam biro bedo ruodh dhout Israel apar

26 Jatich Solomon moro bende nopiem kode. Ne ne Jeroboam wuod Nebat, ja-Efraim ma ja-Zareda. Nying min mare ne Zerua, ma chi liel.

27 Gima nokelo piem e ma: Noyudo Solomon gero Milo, kendo dino kuonde mopodho manie kor ohinga mar dala Daudi wuon mare.

28 Jeroboam ne ng’at maratego, kendo kane Solomon oneno ni ojatich matek, nokete jarit jotich duto michuno mag dhood Josef.

29 Chieng’ moro ka Jeroboam ne wuok Jerusalem, Ahija janabi, ma ja-Shilo noromo kode e yo. Ji ariyogo ne nie pap kendgi, to noyudo ka Ahija orwako law manyien.

30 Ahija nomako lawe manyienno, moyiecho kidienje apar gariyo.

31 Nowacho ni Jeroboam niya, “Kaw kidienje apar obed magi nimar Ruoth Nyasaye ma Nyasach Israel owacho niya, ‘Winji, achiegni golo loch e lwet Solomon. Abiro miyi dhoudi apar,

32 to Solomon nodong’ gi dhoot achiel, mana nikechh ahero Daudi jatichna, kendo nikech Jerusalem dala maseyiero kuom dhoudi duto mag Israel.

33 Abiro golo loch kuome nikech oseweya, molamo Ashtoreth, nyasaye madhako mar jo-Sidon, gi Kemosh nyasach jo-Moab, kod Milkom nyasach jo-Amon, ka ok oluw yorena mondo otim gik malong’ona, kata rito chikena gi buchena kaka Daudi wuon mare notimo.

34 Kata kamano ok abi golo loch duto e lwete, to enosik jatelo ndalo duto mag ngimane, mana nikech ahero Daudi jatichna ma nayiero. En jal ma norito chikena gi buchena.

35 To abiro golo loch e lwet wuode, mi amiyi dhoudi apar.

36 Wuode to abiro miyo dhoot achiel, mondo Daudi jatichna obed gi taya maliel e nyima e Jerusalem, dala maseyiero mondo aketie nyinga.

37 To abiro kawi, mondo ibed ruodh Israel kaka chunyi dwaro.

38 Kiwinjo wechena duto, kendo kiwuotho e yorena, mi itimo gima long’ona, kirito chikena kod buchena kaka Daudi jatichna notimo, eka nabed kodi, kendo nagur dhoodi mosiko, kaka naguro dhood Daudi; kendo anamiyi piny Israel.

39 Kamano e kaka anasand koth Daudi, to ok nyaka chieng’.’ ”

40 Mano emomiyo Solomon ne dwaro nego Jeroboam, to Jeroboam noringo, modhi Misri ir Shishak ruodh Misri, kendo nodak kuno nyaka Solomon notho.


Tho mar Solomon
( 2 Weche mag Ndalo 9.29-31 )

41 Weche moko mag Solomon, gi timbene duto, kod riekone ondik e Kitap Timbe mag Solomon.

42 Kinde mane Solomon obedo ruodh Israel duto kodak Jerusalem noromo higni piero ang’wen.

43 Solomon notho, moyike e dala Daudi wuon mare. Rehoboam wuode nodoko ruoth kare.

Dholuo DC Bible © Bible Society of Kenya and Bible Society of Tanzania, 1976.

Bible Society of Tanzania
Lean sinn:



Sanasan