Zeremi 4 - A SƐB-SÕWA Sore 1 A Sore yere na: «Ɩsɩrayɛl i, fʋ̃ʋ wa lɛbr waar a, fʋ̃ʋ lɛb wa a ɩ̃ zie, fʋ̃ʋ wa ír a fʋ tɩb-faar faar bɛr a ɩ̃ niŋé a, fʋ kʋ̃ cãà ɩ nɩ-cɔla ɩ. 2 A fʋ pɔb pʋɔ fʋ̃ʋ mɩ́ wa yel: “Ɩ̃ pɔ n nɩ a Sore na vʋʋrɛ a,” ɛ́ a tu a yel-mɩŋa, a lɛ-na-tu-sɔr-a nɩ a mɩnʋ a, a nɩ-bʋʋr-yoru na mɩ́ zɛlɛ na k'ɩ̃ɩ maalɩ bɛ, ɛ́ bɛ na mɩ́ nyʋʋr'ɩ a ɩ̃ ƴãw. 3 À ŋá n'a a Sore yere a Zuda tẽw dem nɩ a Zerizalɛm nɩbɛ zie: nyɩ cɛ pire, nyɩ ta bʋ̀r a gʋʋr pʋɔ ɩ!» 4 Bɛ ŋma nyɩ nɩ a yɛɛ, a lɛ pʋɔ a, nyɩ ɩ nɩbɛ na ŋma yɛɛ a mãa Sore ƴãw a. Zuda tẽw dem i, Zerizalɛm nɩbɛ ɛ, nyɩ de a nyɩ nyɔ-vʋʋrʋ kʋ̀ m. Alɛ bɛ ɩ lɛ, a ɩ̃ suur na ìr'ɩ kel mɛ̃ vũu a, ʋ na dɩrɛ na ɛ́ nɩr bɛ be na tʋ̃ɔ́ ʋ kpiiri ɛ, a faa nyɩ na maalɩ a zũú. Cɛl na ŋmɛ a Zuda tẽw a 5 Nyɩ yel a yel a Zuda tẽw, nyɩ ɩ bɛ wõ ʋ a Zerizalɛm, nyɩ pɛblɩ ɩɩl a tẽw pʋɔ! Nyɩ cɩɩrɩ kpɛ̃w kpɛ̃w za, nyɩ yel: «Nyɩ ɓã taa a tẽ-bɛrɛ bɛ na cɔbrɩ a kpɛmɛ a zɛbr ƴãw a pʋɔ!» 6 Nyɩ zɛw bãwfʋ bom ʋ sãá a Sɩyɔ̃ tẽw lowr! Nyɩ cen tɩ sɔwlɩ! Nyɩ taa tɛwr àrɛ sɔ́r zu ɛ! Bʋ̃ʋ n'ʋ vɛ̃, ɩ̃ na ɩ na faa yi a saa-pɛrɩ́-gʋba-lowr waar, kpɩɛrʋ kpɛ̃ɛ n'ʋ. 7 A gbẽw yi n a ʋ tuw pʋɔ, a nɩ-bʋʋr-yoru sãw-sãwnɛ lo n a sɔ́r, ʋ yi n a ʋ beba zie, k'ʋʋ tʋ̃ɔ́ sãw a fʋ tẽw bɛr: a fʋ tẽ-bɛrɛ na dɩ n vũu, ɛ́ kʋ̃ cãà tɛr nɩbɛ bɛ kpɩɛr a pʋɔ ɩ. 8 A na ɩ à ŋá a, nyɩ su vʋɔrɩ kparɩ! Nyɩ kone a nyɩ kpɩɛrʋ! Nyɩ ùore! Bʋ̃ʋ n'ʋ vɛ̃, a Sore bɛ bɛr a ʋ su-tʋlʋ kpãkpã a tɩ ƴãw ɛ. 9 A Sore yere na: «A yele á ŋá wa ta a, a nãà nɩ a tõ-tõ-bi-bɛrɛ kanyir na bɔr'a, a na ɓãa nɩ a bàwr-maalbɛ nʋɔr, ɛ́ pʋl-vʋ̃ɔ tɛr a naaŋmɩn-ƴɛ̀r-manbɛ. 10 Bɛ na yere na: “Áa! Sore Naaŋmɩn i, fʋ sɩrɩ na bɛ̀lɩ a nɩ-bʋʋrɛ bɛ ŋa nɩ a Zerizalɛm nɩbɛ, fʋ na yel kɛ́ bom bɛ ɩrɛ, ɛ́ a wa ɩ a zɛbr-sɔ-kpɛ̃ɛ n'ʋ jɩɛrɛ tɩ a!”» A dɔ̃ dem yire nɩ ziir za waar 11 A lɛn daar a, a Sore na yel'ɩ a Zerizalɛm nɩbɛ: «A tan zu sɛsɛb-tʋlʋ yi n a wɛja-kpalɛ pʋɔ waar. Sɛsɛble na mɩ́ fu bɛ yɛ́lɩ bom a bɛ n'ʋ ɛ. 12 Sɛsɛb na tɛr fãw a n'ʋ ɩ̃ ƴãw k'ʋ yi a be waar. Ƴɛrɛŋa a, ɩ̃ na ɩ na bɛ bãw a lɛ ɩ̃ na dɩ n bɛ a ƴɛ̀rʋ a.» A nɩbɛ 13 «Nyɛ̃ a dɔ̃ dem: bɛ waar'a mɛ̃ saa na ìre a zũzuge a. A bɛ zɛbr-torkori pawr'a mɛ̃ saa-sɛsɛb a, a bɛ wie garɛ nɩ fɔ̃w zuo sɩlɩ. 'Woi tɩɩm i! Tɩ kpi na!» A Sore 14 «Zerizalɛm i, fʋ̃ʋ wa bɔbr kɛ́ fʋ nyɛ̃ a faafʋ a, fʋ̃ʋ pɛ́w a fʋ socir faalʋ za bɛr. Debor'a a pʋ-tɩɛr-faar na yi zaa a fʋ pʋɔ? 15 Bɛr wõ a kɔkɔr ŋa na cɩɩrɛ yire a Dan tẽw a, ʋ yere nɩ a kpɩɛrʋ na yi a Efarayim tẽw tan vuo pʋɔ waar a. 16 Nyɩ ɩ a nɩ-bʋʋrɛ za bãwnɩ a, nyɩ yel a yel kʋ̀ a Zerizalɛm: A dɔ̃ dem pɩɛlɛ na, bɛ yi n tẽ-zãána waar, bɛ ŋmɩɛr'ɩ a zɛbr cɛlsɩ a Zuda tẽ-bɛrɛ ƴãw. 17 Bɛ jil'a koli a Zerizalɛm mɛ̃ bʋ̃-gùrbɛ na jil koli púo a. A Sore yere na: “Ʋ na gaarɩ a ɩ̃ zu a n'a so.” 18 Zerizalɛm i, a fʋ cenu, a fʋ ɩ-ɩrɩ n'a wa n à á ŋá za a fʋ zu. A fʋ faalʋ tɔnɛ n'a, sɩza n'a, a tuo tɔ! A kpɛ b'a tɩ tɔ!» A Zeremi ɩ n bàal a faa ʋ na nyɛ̃ a waar a zũú 19 'Woi! Ɩ̃ pʋɔ! Ɩ̃ pʋɔ! A 'wɔbrʋ 'wɔbr mɛ̃ na! A ɩ̃ socir na ŋmãa na! A ɩ̃ socir za damnɛ na! Ɩ̃ kʋ̃ tʋ̃ɔ́ ɩ gbili ɛ, bʋ̃ʋ n'ʋ vɛ̃, ɩ̃ wõ n a ɩɩl pɛblʋ, nɩ a zɛbr cɛlsɩ. 20 Bɛ cɩɩrɛ na: «Yel-sãwnɩ n'a dɔwlɩ dɔwlɩ taa wɛ!» Sɩza, a tẽw za sãw na. Bɛ ùr'a wɩl a tɩ pɛnɛ-sɛwr, a tɩ sɔwlʋ ziir ŋmʋr'a bɔr. 21 Debor daar'a ɩ̃ na nyɛ̃ a zɛbr dɩrapo tɩ ta, ɛ́ wõ a ɩɩl pɛblʋ tɩ ta? 22 A Sore yere n'a: «A ɩ̃ nɩbɛ bol'a, bɛ bɛ bãw mɛ̃ ɩ. Bibiir na bɛ tɛr yã a nɛbɛ, bɛ bɛ bãw bom za ɩ. Bɛ bãw nɩ a faa maalʋ vla ɛ́ bɛ bãw a vla maalʋ ɛ.» 23 Ɩ̃ jɩ́rɛ nɩ a tẽw: ʋ ɩ n vuo ɛ́ bɛ tɛr ŋmɛ̃a ɩ, ɛ́ a salom cãà bɔr. 24 Ɩ̃ jɩ́rɛ nɩ a tan: a gbiwre na, ɛ́ a tãli za dãdawlɛ. 25 Ɩ̃ jɩ́rɛ na: nɩsaalbɛ bɛ cãà be ɩ, ɛ́ a saa-zu lili za zɔ. 26 Ɩ̃ jɩ́rɛ na: a tuwr tẽw ŋa lɩɛb'ɩ wɛja-kpalɛ, a ʋ tẽ-bɛrɛ za lo na. A Sore zie n'a a yi, a ʋ su-tʋlʋ kpãkpã zie. 27 À ŋá n'a a Sore yere: a tẽ-daa za na lɩɛb'ɩ wɛja-kpalɛ na ɩrɛ nɩbaalʋ a, ɛcɛ, ɩ̃ kʋ̃ sãw ʋ za bɛr pelẽpelẽ ɩ. 28 Alɛ so a tẽw be a wahala pʋɔ, ɛ́ a saa-zu, a lige pàw a salom. Bʋ̃ʋ n'ʋ vɛ̃, ɩ̃ yel'ɩ a lɛ ɩ̃ na tɩ yel k'ɩ̃ɩ na ɩ na a, ɩ̃ kʋ̃ lɩɛbɩ bɛr ɛ, ɛ́ ɩ̃ kʋ̃ lɛb pùor ɛ. A Zerizalɛm be n nɩ-kʋrbɛ niŋé 29 A wi-zɔmnbɛ nɩ a tã-tɛbrbɛ gɔmɛ ƴãw nɩ a tẽ-bɛrɛ za nɩbɛ zɔrʋ. Bɛ kpɩɛr'ɩ a tuwr pʋɔ, bɛ dúor'ɩ a pie zu. A tẽ-bɛrɛ za gã nɩ zawlɛ, nɩr za bɛ cãà be ɩ. 30 Ɛcɛ a fʋ̃ʋ, Zerizalɛm i, bʋ̃ʋ n'ʋ fʋ na ɩ? Fʋ su n pɛn-vɩɛlɩ vɩɛlɩ, ƴãw salm-zɩɛ pɩ̃ɛmɛ, ɛ́ ƴãw mimi-laara yɛ̀lɩ nɩ a fʋ mimie. Ɛcɛ zawla n'a fʋ maalɛ fʋ tʋɔra kɛ́ fʋ vɩɛl, a bɛlɩ dem na zɔrɛ tuur fʋ a jewre fʋ na, a fʋ kũu n'a bɛ bɔbr. 31 Ɩ̃ wone nɩ cɛlsɩ na ɩ mɛ̃ pɔw na dɔwr a cɛlsɩ a, cɛlsɩ na ɩ mɛ̃ pɔwsɩrale na zanɩ dɔwr a cɛlsɩ a. A Sɩyɔ̃ tẽw na kone ture nɩ nuru a cɛlsɩ n'a. «'Woi, mãa a! Ɩ̃ kpiir'ɩ nɩ-kʋrbɛ nuru pʋɔ!» |
La Bible en Dagara © Alliance Biblique du Burkina Faso, 2013.
Bible Society of Burkina Faso