A Ch'an̈ Schab'il Libro Yic Yab'ixal Eb' Rey 23 - Chuj San Sebastian Bible1 Xlajw cha, 'ix ya'n win rey 'awtxoc cot smasnil eb' yichm wincal chon̈b' Judá yet' eb' 'aj Jerusalén, sec tzyam sb'a eb' yet'oc. 2 A yic 'ix jaw eb' 'ix 'at win rey 'a yatut Jehová yet' smasnil eb' 'anma 'ay 'a Judá, yet' eb' 'ay 'a Jerusalén, yet' eb' ya'mal 'och sti eb' 'anma 'a Dios, yet' eb' schecb' Dios, yet' smasnil eb' 'anma 'a jun nacion̈ cha, eb' may yel'chi, yet' eb' niwn yel'chi. A yic yamn xo eb' 'anma smasnil 'ix ya'n win rey 'awtxoc ch'an̈ slibroal trato x'ilchj 'a yatut Jehová. 3 'Ix 'och lin̈n win rey 'a stz'ey jun 'oy, 'ix ya'n sti 'a yojltac Jehová, to 'oj 'och tza'n eb' yu'uj, ax syiclni eb' smasnil schecnb'il yic trato tz'ib'b'il can 'a ch'an̈ libro cha. An̈jtona eb' chon̈b' chi smasnil 'ix yac' eb' sti', to 'oj syiclc pax eb'. Sjel Josías jun tzo'n̈ tu b'eyb'al ( 2 Cr 34.3-7 ) 4 Xlajw cha, 'ix yaln win rey 'a win Hilcías sat ya'mal 'och sti eb' 'anma cha, yet' 'a jun tzo'n̈ xo eb', yet' pax 'a eb' tztan̈wni puerta, to tzyij 'elt eb' smasnil tastc 'ay 'a yol yatut Jehová, atn jun tzo'n̈ yamc'ab' sc'an eb' 'anma', yic tz'och eb' 'emmquilal 'a Baal, 'a Asera, yet' 'a jun tzo'n̈ c'anal. Xyij 'elt eb' jun tzon̈ cha sn̈usntz'a eb' 'a sti 'el chon̈b' Jerusalén 'a sti a Cedrón. Xlajw cha, 'ix 'ijx 'at stan̈il 'a Bet-el. 5 Xlajw cha, 'ix yi'n 'el win rey eb' ya'mal 'och sti eb' 'anma 'a jun tzo'n̈ comn dios eb' 'ac'b'il yopiso yuj eb' rey 'a Judá, yic tzya'n tz'a eb' incienso 'a jun tzo'n̈ macsej 'ay 'a jolmctac witz yet' 'a sti 'el chon̈b' Jerusalén, atn eb' tz'a'n pax tz'a incienso 'a Baal, 'a c'u, 'a 'uj, yet' 'a smasnil c'anal. 6 'Ix ya'n win rey 'ijxoc 'el jun yechl Asera 'a sti 'el chon̈b' Jerusalén, atn jun 'aych 'a yol yatut Jehová. Ata xyac' win n̈usxoctz'a 'a sti a Cedrón, xlajw cha, 'ix ya'n tenxoc chojoc, 'ix stzicn can 'at stan̈il chi 'a yib'n̈ 'aj mucn eb' comn 'anma'. 7 An̈jtona', 'ix sma'n 'ejm lan̈chjoc yet'l yic 'ajmulal, atn 'aj smuln eb' winac, jun 'aych 'a yol yatut Jehová. A pax ta tzjal eb' 'ix 'ix te pichl yic jun comn dios tzcuch Asera. 8 Xlajw cha, 'ix ya'n 'awtxoc cot smasnil eb' ya'mal 'och sti eb' 'anma 'a Dios, eb' 'ay 'a smasnil chon̈b' 'a Judá. Sjun pax win smasnil macsej 'ay 'a jolmctac witz 'aj tzyac' eb' tz'a incienso tz'el yich 'a Geba 'a stojlal norte masnto tzc'och 'a Beerseba 'a stojlal sur. Sma'n pax 'ejm lan̈chjoc jun yet'l xajmb'al yic eb' demonio 'ay 'a sti puerta yic win Josué, atn gobernador yaj 'a chon̈b' cha, ata tzcan jun chi 'a qui surito yic tzon̈ 'och 'a yol chon̈ab'. 9 Ax eb' ya'mal 'och sti eb' 'anma tz'a'n tz'a xajmb'al 'a jun tzo'n̈ macsej 'ay 'a jolmctac witz cha, man̈xtoc 'ix 'ajx yopiso eb' 'a yet'l xajmb'al yic Jehová 'a Jerusalén, palta 'ix 'ajxto tas tzc'ux eb' chi yuj eb' tzmunlj chi ta'. 10 'Ixtnta pax xyutj Josías ya'n juwc 'el jun lugar tzcuch Tofet 'a pan̈n yic Ben-hinom, 'a 'aj tz'ajx tz'a eb' 'unn xajmb'al-l 'a jun yechl tzcuch Moloc. 'Ixta 'ix yutj winac, sec man̈x 'a mach tzb'eylb'an jun b'eyb'al cha. 11 'Ix ya'n pax win 'ijxoc 'el no chej 'aych yuj eb' sreyl Judá, yic tzya'n eb' 'emmquilal 'a c'u, 'ix ya'n win n̈usxoctz'a pax jun tzo'n̈ caruaje tzc'an eb'. Ata 'ayc' jun tzo'n̈ chi 'a jun 'amc' 'a sla'nil 'aj tzon̈ 'och 'a yol yatut Jehová, 'a stz'ey scuarto jun win 'ay yopiso tzcuch Natán-melec. 12 An̈jtona', 'ix ya'n win ma'xoc poj jun tzo'n̈ yet'l xajmb'al b'ob'il can yuj eb' sreyl Judá 'a span̈nil yib'n̈ yatut can Acaz, yet' pax jun tzo'n̈ yet'l xajmb'al b'ob'il can yuj Manasés, 'a schab'l yamq'uil yatut Jehová. Caw choc' 'ix 'aji, 'ix sjuln can 'at sc'ajl chi 'a yojl a Cedrón. 13 'Ix ya'n pax win rey chi juwc jun tzo'n̈ macsej 'ay 'a jolmctac witz 'a stojlal 'aj tzq'uel c'u 'a Jerusalén, 'a spac'b'il lum tzaln olivo tzcan 'a qui wach' c'ab'. A jun tzo'n̈ cha, b'ob'il can yuj Salomón sreyl chon̈b' Israel, yic tz'och eb' 'emmquilal 'a jun tzo'n̈ comn dios caw yajb'entac: Atn Astarté sdiosal eb' 'aj Sidón, yet' Milcom sdiosal eb' amonita. 14 An̈jtona', 'ix ya'n win ma'xoc poj jun tzo'n̈ q'uen q'uen to niwn yel'chi, yet' jun sch'oxnb'il Asera cha. Xlajw cha, 'ix ya'n win julxoc can 'at sb'acl eb' chamnc 'anma 'a 'aj 'ayc' eb' cha. 15 'Ixta pax x'aj yet'l xajmb'al 'a Bet-el, yet' jun b'ob'il can yuj Jeroboam yunnal Nabat, atn jun xjucb'tzan eb' yit israelal 'a maysch'olnil. 'Ix ya'n pax Josías chi ma'xoc poj jun tzo'n̈ cha, pococ x'ajcni, 'ix ya'n n̈usxoc. 'Ix ya'n 'ajxc 'och sc'a'l jun comn dios Asera cha. 16 A yic 'ix meltzj Josías, xyiln 'at jun tzo'n̈ yet'l xi'lb'a 'a tzalan, 'ix ya'n 'ijxc 'elt jun tzo'n̈ sb'acl chamnc 'anma 'aych 'a yojl cha, 'ix sn̈usntz'a 'a yib'n̈ jun yet'l xajmb'al, sec wach' tzjuwcan 'el yu'uj. 'Ix 'el'ch wal tas yaljnac can jun schecb' Jehová 'a pecti'. 17 Xlajw cha, sc'anb'n win rey chi 'ixtic: —¿Mach 'ay yic jun munamento chi tzwil't cha? xchi. Ax eb' cajn 'a jun chon̈b' cha, 'ix ta'w eb' 'ixtc 'a 'a: —Atn yet'l 'aj mucn jun schecb' Dios cotnc 'a Judá, a aljnac cani yuj tas tzotj jun yet'l xajmb'al tic ticnec, xchi eb' 'a 'a. 18 —'Actjec can 'ixta'. May mach tzyamn sb'aquil, xchi Josías cha. Yuj cha, 'ix yactn can eb' jun tzo'n̈ b'ac cha, yet' sb'acl jun schecb' Dios cotnc 'a chon̈b' Samaria. 19 'Icha 'ix yutj Josías a' Bet-el, 'ixta pax xyutj ya'n juwc 'el jun tzo'n̈ macsej 'a jolmctac witz, b'ob'il yuj eb' sreyl Israel 'a jun tzo'n̈ chon̈b' 'a yol yic Samaria, jun tzo'n̈ to tzuntzn cot yowl sc'ojl Jehová. 20 'Ix ya'n pax win milxoc cham smasnil jun tzo'n̈ eb' ya'mal 'och sti eb' 'anma 'a scomn diosal 'a yib'n̈ jun tzo'n̈ yet'l xajmb'al cha. 'Ix ya'n win n̈usxoc sb'acl eb' chamnc 'anma 'a yib'n̈ jun tzo'n̈ cha. Xlajw cha, 'ix paxt 'a Jerusalén. Sna Josías q'uin̈*r* yic yel eb' israel 'a libre ( 2 Cr 35.1-19 ) 21 Xlajw cha, 'ix yaln win rey Josías 'a smasnil eb' chon̈b' 'ixtic: To tzqui nac q'uin̈ yic yelt eb' qui mam quichmec 'a libre 'a Egipto, yuj qui'nec chan̈ sb'i Jehová qui Diosalec, a tzyal yaj stz'ib'x 'a ch'an̈ libro yic trato, xchi. 22 A 'a yol stiempoal eb' juez yet' eb' sreyl Israel yet' Judá, mant 'a xon jun 'ejmoc 'ix nax jun q'uin̈ 'icha jun 'ix nax tic. 23 A yic swajxclajn̈il xo ab'il yoch Josías reyal, 'ix nax jun q'uin̈ chi yuj yijx chan̈ sb'i Jehová 'a Jerusalén. 'Aych snab'en Josías 'a Jehová 24 An̈jtona', c'uxn 'ix yac' Josías satl smasnil eb' 'ajchum, eb' tzc'umn spixn eb' chamnac, eb' comn dios 'ay 'a yoltc n̈a, yet' pax smasnil jun tzo'n̈ to yajb'il yuj Jehová 'ay 'a Judá yet' 'a Jerusalén. 'Ixta xyutj yiclni jun tzo'n̈ ley tz'ib'b'il can 'a ch'an̈ libro 'ix 'ilchj yuj Hilcías ya'mal 'och sti eb' 'anma 'a Dios 'a yatut Jehová. 25 May wal junc xo rey 'ix sjel snab'en yic tzya'n 'och sb'a 'a yol sc'ab' Jehová 'a smasnil sc'ojol, 'a smasnil snab'en yet' 'a smasnil yip, yujto yiclum 'ix yutj sb'a Josías tic 'a tas 'aycn 'a ch'an̈ ley yic Moisés. 26 Wach'xam to 'ixta x'aji, palta yuj tas tu sb'ojnac Manasés yuj cha 'ayt cot yowl sc'ojl Jehová 'a Judá. 27 Yuj ton wal cha, 'ix yaln Jehová ixtic: 'Oj wi'l Judá 'a wojltac, 'icha wutjnac eb' israel. 'Oj in patquilc can 'el jun chon̈b' sic'b'il 'el wu'uj, atn Jerusalén yet' watut, jun waljnac yu'uj, to ata tz'och 'emmquilal 'ayin, xchi. Schaml Josías ( 2 Cr 35.20-27 ) 28 Ax jantcto yab'xil Josías yet' smasnil tas 'ix 'el sb'oni, ata tz'ib'b'il can 'a ch'an̈ libro 'aj tz'ib'b'il can yab'xil eb' sreyl Judá. 29 A 'a jun tiempoal cha, 'ix 'at win Necao sreyl Egipto yet' eb' soldado 'a a Éufrates colwjoc yet' sreyl chon̈b' Asiria. 'Ix 'elt rey Josías yet' eb' soldado yac' owl yet' Necao 'a Meguido, palta ma'ix yac' ganar Josías jun owl cha, 'ix chami. 30 Ax eb' schecb' ajun yet'oc, a eb' 'ix 'a'n 'och sniwnal 'a yol caruaje, 'ix 'el 'a Meguido masnto xjaw eb' 'a Jerusalén. Ata 'ix mucx 'a yol yet'l 'aj xmucxi. Xlajw cha, ax smasnil eb' chon̈b' cha, 'ix ya'ch eb' Joacaz win yunnal Josías reyl sjelc smam cha. 'Ochnc Joacaz reyl 'a Judá ( 2 Cr 36.1-4 ) 31 'Oxeschawinc ab'il sq'uinl Joacaz yic 'ix 'el yich ya'n reyal; 'oxe 'uj 'ix yac' reyl 'a Jerusalén. A snun Hamutal sb'i, yisl Jeremías 'aj Libna. 32 Caw maysch'olnil x'el sb'on Joacaz cha 'a sat Jehová, lajn 'icha yic eb' smam yicham. 33 'Ix 'och 'a preso yuj rey Necao 'a Riblá 'a yol yic Hamat, sec wach' man̈xtzac yac' reyl 'a Jerusalén. 'Ix ya'ch win Necao chi jun tojlb'al 'a yib'n̈ eb' 'aj Judá cha: 75 quintal q'uen tumn plata yet' 'oxe arroba q'uen oro. 34 Xlajw cha, 'ix ya'n 'och rey Necao chi win Eliaquim, yunnal Josías reyl sjelc smam. 'Ix sjeln win sb'i, Joacim xyac' win sb'ioc. 'Ix yi'n 'at win Joacaz chi 'a Egipto, axta xchami. 35 'Ix ya'ch win Joacim q'uen tojlb'al chi a yib'n̈ eb' 'aj Judá, yuj cha junjn 'anma 'ix yac' q'uen oro, mto q'uen plata, a tzyal tastc 'ay 'a 'a. 'Ixtnta 'ix yutj win rey chi smolb'tzan jun tojlb'al cha, 'ix ya'n win 'a win sreyl Egipto cha. 'Ochnc Joacim reyl 'a Judá ( 2 Cr 36.5-8 ) 36 A Joacim o'eschawinc ab'il sq'uinal yic schan 'el yich ya'n reyal; uxlche ab'il 'ix yac' reyl 'a Jerusalén. A snun Zebudá sb'i, yisl Pedaías 'aj Rumá. 37 Caw maysch'olnil x'el sb'on 'a sat Jehová, lajn 'icha sb'ojnac eb' smam yicham. |
Biblia Chuj San Sebastian © Sociedades Bíblicas Unidas, 1999.
Bible Society in Guatemala