A Ch'an̈ B'ab'el Libro Yic Yab'ixal Eb' Rey 8 - Chuj San Sebastian Bible'Ic'b'il cot scaxail trato*r* 'a yatut Dios ( 2 Cr 5.2-14 ) 1 Xlajw cha, xya'n Salomón syam sb'a smasnil eb' yichm wincal chon̈b' Jerusalén, smasnil eb' yajl yaj 'a junjn 'in̈tal, yet' eb' yajl yaj 'a junjn macn̈ eb' israel, yic tz'at yi'nc cot eb' te scaxail strato Jehová 'a Schon̈b' David, atn pax jun tzcuch Sión. 2 Atn 'a jun q'uin̈ yic yucl 'uj, 'a jun 'uj tzcuch Etanim, ata syam sb'a smasnil eb' winc israel yet' rey Salomón. 3 Ax yic xjaw smasnil eb' yichmtac wincal chon̈ab', yet' eb' ya'mal 'och sti eb' 'anma 'a Dios, xyi'n cot eb' te scaxail strato Jehová, 4 yet' jun Mantiado 'aj tzqui chaj qui b'a yet' Dios, yet' pax smasnil yamc'ab' 'ayc' 'a yol jun Mantiado cha. A eb' ya'mal 'och sti eb' 'anma 'a Dios, yet' eb' levita, a eb' x'i'n coti. 5 Ax win rey Salomón yet' smasnil eb' israel 'ix syam sb'a yet' cha, a eb' xb'ab'lj yuj jun caxa cha, xlaj ya'nc eb' no calnelu, yet' no wacx xajmb'alil, caw niwn sb'isl no xyac' eb', man̈xtzac b'ischj no'. 6 Xlajw cha, xyi'n 'och eb' ya'mal 'och sti eb' 'anma 'a Dios te scaxail strato Jehová chi 'a yol yatut Dios, masnto x'o'chch 'a jun Lugar to cojn Dios 'ay yico', 'a snan̈l yechl jun tzo'n̈ eb' querubín. 7 A eb' querubín cha, jen̈n 'at sc'axl eb' 'a yib'n̈ jun lugar 'aj 'ix 'ajx 'och te caxa cha, yuj cha, a eb' tz'a'n yen̈l 'a yib'n̈ te caxa chi yet' scan̈nub'al. 8 Palta a te scan̈nub'al te caxa cha, caw wal najt yoc te', yuj cha, checl te 'a jun lugar 'ayc' 'a yojltac 'elt jun Lugar to cojn Dios 'ay yico', wach'xam man̈ checloc 'elt te 'a spatquil 'elt cha, palta ata xcann̈j te ta'. 9 May junc xo tas 'ay 'ejm 'a yojl te caxa cha, cojn wal chapachn̈ q'uen q'uen ya'jnac can 'ejm Moisés 'a yojl te 'a Horeb, tzcuch pax Sinaí, atn q'uen 'aj tz'ib'b'il can 'och strato Jehová ya'jnac can yet' eb' israel, yic yelt eb' 'a lum Egipto. 10 Ax yic xlajw yelt eb' ya'mal 'och sti eb' 'anma 'a yojl yatut Jehová cha, caw xb'ut'j 'el yojl chi yuj 'asun. 11 Ax eb' ya'mal 'och sti eb' 'anma cha, man̈x 'ic stac' smunlj eb' 'a yojl jun n̈a cha, yujto caw wal xb'ut'j 'el yojl chi yuj stzictznil Jehová. Snajnac Salomón sq'uin̈l yatut Dios ( 2 Cr 6.1—7.10 ) 12 Xlajw cha, xyaln Salomón 'ixtic: Mamin Jehová, 'ix ala chajtlto scal q'uic'q'uinl cajn ach 'eq'ui. 13 Palta an tic, 'ix in b'o jun atut caw man̈x jantcoc swach'il, a 'aj tzach 'aji, jun et'l 'aj 'oj a can cajn 'a smasnil tiempo, xchi. 14 Xlajw cha, 'ix meltzj 'at q'ueln win rey chi 'a smasnil eb' israel lin̈n 'ec' ta'. 'Ix yaln win wach' paxti 'a yib'n̈ eb' smasnil. 15 'Ix yaln 'ixtic: Alx cab' wach' paxti 'a Jehová qui Diosalec an̈ israel on̈c tic, yujto xyac' 'el'choc tas yaljnac can 'a David, atn in mam, yic yaln can 'ixtic: 16 Yictax wi'n 'elt eb' e mam eyichm ax israel tic 'a Egipto, mant 'a 'aj in si'jnac 'el junc chon̈b' 'a e cal, yic ata tzb'o junc watut 'aj tzin 'aj cajan. Cojn ach in si'jnac 'elta yic tza'n reyl 'a in chon̈b' Israel tic, xchi. 17 A David, atn in mam, caw snib'jnac sb'o junc n̈a 'aj tzb'inax sb'i Jehová qui Diosalec an̈ israel on̈c tic. 18 Palta yaljnac Jehová 'ixtc 'a 'a, atn in mam: Caw tza nib'j a b'o junc watut 'aj tzin 'aj cajan, caw wach' ton jun a nab'en cha, 19 palta man̈oc ach 'oj a b'o jun watut cha, at jun onnal 'oj 'aljoc, a 'oj b'onc jun watut cha, xchi. 20 A ticnec jun, 'ix yac' 'el'choc Jehová tas yaljnac can yet' sti'. An in 'ochx can sjelc in mam, in 'ochcn e reyloc, yuj cha, xin b'on jun yatut Jehová qui Diosalec, sec a 'a tic tz'och 'emmquilal 'a 'a. 21 A pax 'a yojol, ata xwa'cn b'o jun lugar 'aj tzcan te caxa 'aj 'ay 'ejm strato Jehová ya'jnac can yet' eb' qui mam quichmec, yic yi'n 'elt eb' 'a lum Egipto, xchi Salomón. 22 Xlajw cha, x'och lin̈n Salomón 'a yojltac jun yet'l xajmb'al Jehová 'a sat smasnil eb' chon̈ab', xya'n q'ue sc'ab' 'a satcha'an̈, 23 xyaln 'ixtic: Mamin Jehová, ach qui Diosal an̈ Israel on̈ tic on̈, may junc xo Dios lajn et' 'a satcha'an̈ yet' 'a sat lum tic, yujto tzac' 'el'choc a trato, tza ch'oxn pax a wach'c'ojlal 'a mach tzyiclni yet' smasnil sc'ojl 'a tas tzala. 24 A ticnec, tox 'ix 'ac' 'el'choc a ti a'jnac 'a in mam, tz'acn xotj a'n 'el'choc. 25 Yuj wal cha Mamin Jehová, qui Diosal ach on̈, 'el'ch cab' pax tas a ta'wjnac 'a jun a checb' David, yic alni to 'ayn̈j eb' yin̈tl 'oj 'och 'a a despacho yic tzya'n yajlil 'a chon̈b' Israel, cojn toto yiclum 'oj yutc sb'a eb' 'ayach, 'icha wal yutjnac sb'a in mam. 26 A wal ticnec jun Mamin Jehová, ach qui Diosal on̈, 'el'ch cab' tas 'aj a'jnac can a ti cha. 27 Palta ach in Diosal, ¿yel am wali 'oj stac' aj cajn 'a sat lum lum tic? 'Intax a satcha'an̈, may yalnb'il 'aj tzlajw c'ochi, palta caw matz techj ach smolni, ¡Ocxom wal jun yune n̈a 'ix in b'o eco'oc tic! 28 Wach'xam 'ixta', palta maclj wal ab' in lesal, yet' tas tzwal 'ayach. Mamin Jehová ach in Diosal, 'ab' wal tas tzwal 'aych yet' in lesl an a checb' in tic. 29 Q'ueln achn̈ej cab' 'och 'a jun atut tic 'a junjn c'u yet' 'a junjn 'ac'wal, jun aljnac chajtlto a 'a yojl tic 'oj a b'inaxn̈ej. Yuj cha, maclj wal ab' in lesl an a checb' in tic. 30 Maclj wal ab' in lesl tic 'an, yet' yic eb' wit israelal tic yic tzleslwi eb' 'aych 'a jun lugar tic. 'Aych wal 'ec' 'a satcha'an̈, a yic tzab'ni, tza'n lajwc qui mul pax 'a quib'n̈ on̈. 31 Q'uinloc 'ay junc mach tz'ajx 'och 'a yib'an̈ chajtlo x'och smul 'a junc yit 'anma'il, tzlajw cha, tzjaw 'a yojltac yet'l xajmb'al 'a jun atut tic tzwul ya'nc sti' to may smul, 32 a 'a satcha'an̈, ata tza chaj ab' tas yaj jun cha, tza b'onyaj 'a stojlal; tza'n 'och yailal 'a yib'n̈ mach tz'och smul cha, tza b'onyaj pax mach may smul, a tzyal wal tas yilxi. 33 Q'uinloc tzon̈ 'ajx ganar an̈ israel on̈ tic yuj eb' 'ajc'ojol, yuj qui maysch'olnil tz'och 'ayach, toto tzqui na qui b'a, tzcaln qui b'a 'aych 'a lesal, tzon̈ tew pax 'aych 'a jun n̈a tic, 34 comnoc tza chaj 'ab' qui lesl tzc'och 'aych 'a satcha'an̈, tza'n lajwc qui mul on̈, tzon̈ a'n meltzjc pax 'a qui lum tic a'jnac 'a eb' qui mam quichm chi 'on̈. 35 Q'uinloc 'oj 'och wan ya'n n̈ab' yujto tz'och qui mul 'ayach, yuj cha, tza'n 'och qui yailal, palta toto yajn̈ej tzon̈ jaw leslwoc 'aych 'a yol jun atut tic, tzcaln wach' paxti 'ayach, yic tzqui nan qui b'a yuj qui mul, 36 ab' wal 'a satcha'an̈ tas tzcal an̈ a checb' on̈ tic, ax a'n lajwc qui mul an̈ a chon̈b' on̈ tic. Tza ch'oxn junc b'eyb'al wach' tzqui b'eylb'ej, tzlajw cha, tza'n cot n̈ab' 'a yib'n̈ lum lum 'ix 'ac' quico'oc tic on̈. 37-38 Toq'ue 'ay 'aj 'oj tacjoc 'el cawb'en yuj cuaresma, mto yuj tz'a'ab', mto yuj no c'ulub', mto yuj jun tzo'n̈ocx no noc', yuj cha tzjaw wejl 'a yib'n̈ qui chon̈b' tic on̈. Toq'ue 'oj jawc oynjoc eb' 'ajc'ojl 'a qui chon̈ab', ax sjaw tzann̈j yailal tzon̈ satn 'eli, to 'ixta', tzab' wal slesl eb' wit chon̈b' oj smoj q'ue sc'ab' yaln sb'a 'aych 'a stojlal jun atut tic, toto 'oj sna sb'a eb' yet' smasnil sc'ojol. 39 'Aych 'ec' 'a satchan̈ 'aj cajn ach 'ec' cha, ax ab'n tas 'oj yal eb' 'ayach. Ach xo 'oj 'ac' lajwc smul eb', ax a coln pax eb', ax a'n spac 'a jun jun, a tzyal tas tz'el sb'oni, yujto cojn ach ojc tas 'ay 'a qui pixn junjn on̈. 40 Toto 'ixta', 'oj yal sb'a smasnil eb' a chon̈b' 'ayach, ax ach syiclni eb' ya' sb'a pitzn eb' 'a sat lum lum a'jnac can 'a eb' qui mam quichm tic on̈. 41-42 Q'uinloc 'ay eb' chuc chon̈b'al 'a caw najat, 'oj yab' eb' a b'inax yuj tas satjub'tac tza b'o yet' a poder, yuj cha, tzjaw cajn eb' 'a qui cal on̈. Toto 'ay junc eb' tzleslwi 'aych 'a stojlal jun n̈a tic, 43 'ab' tas tzyal eb' 'ayach. 'Aych 'ec' 'a satcha'an̈ tzab'ni, 'ac' tas tzc'an eb', sec wach' 'oj ach yojcoc 'el smasnil nacion̈ 'ay 'a sat lum lum tic, ax syiclni eb' 'aych 'icha an̈ a chon̈b' on̈ tic. Nachj cab' pax 'el yuj eb' chajtlto a jun n̈a 'ix in b'o tic, ec yaji, yic tz'och 'emmquilal 'ayach. 44 Q'uinloc 'oj qui 'at an̈ israel on̈ tic cac' owl yet' eb' 'ajc'ojl chi 'on̈, yaln̈j 'ajtil 'oj on̈ a checa', toto tzon̈ leslwi 'aych 'a stojlal jun chon̈b' sic'b'il 'el oj tic, yet' 'a stojlal jun n̈a 'ix in b'o eco'oc tic, 45 tzab' tas tzcal 'aych 'a satcha'an̈, ach xo 'oj ac' cac' ganar on̈. 46 Q'uinloc 'ay 'aj 'oj 'och qui mul 'aych on̈, yujto 'in may junc 'anma matz 'och smul, ax scot am owl 'ayn̈ on̈, ax am on̈ a'n 'a yol sc'ab' ewin 'ajc'ojl yajch 'ayn̈ on̈, ax on̈ yi'n can 'at ewin 'icha presoal 'a junc xo chuc chon̈b'al 'a najat, mto 'a lac'an. 47 Toto a yic 'ayn̈ 'ec' 'a junc chuc chon̈b'al cha, tznan sb'a qui c'ojl on̈, tzqui c'ann niwnc'ojlal 'aych yuj qui mul tz'och on̈, 48 toto yet' smasnil qui c'ojol, yet' smasnil qui nab'en, tzqui nan qui b'a 'aj 'ayn̈ 'ec' 'a 'icha presoal chi 'on̈, ax qui leslwi 'aych 'a stojlal cot lum lum tic a'jnac 'a eb' qui mam quichm tic on̈, yet' 'a jun chon̈b' sic'b'il 'el oj tic, yet' pax 'a jun n̈a b'ob'il eco'oc tic wu'uj, 49 to 'ixta', tzab' tas tzcal 'aych 'a satchan̈ 'aj cajn ach, tza pacn tas tzqui c'an 'ayach. 50 'Ac' lajwc qui mul 'a quib'n̈ on̈, wach'xam caw niwan. Tza jeln snab'en eb' tzon̈ 'i'n 'at 'a 'icha presoal chi 'on̈, sec tz'o'ch sc'ojl eb' 'ayn̈ on̈, tzon̈ 'ajx 'el 'a libre yuj eb' on̈. 51 Yujto a chon̈b' caji, ec pax caji, ach ejnacn̈ 'elt 'a Egipto 'a scal yailal. 52 Yuj cha, 'ab' wal in lesl an a checb' tic, yet' slesl eb' wit israelal tic, maclj wal ab' qui lesl tzcal 'aych on̈. 53 Mamin Jehová, ach on̈ a pojcn 'el 'a scal jun tzo'n̈ xo chon̈b' 'ay 'a sat lum lum tic, yic tzon̈ 'ochcn eco'oc, 'icha wal otjnac aln can 'a a checb' Moisés, yic e'n 'elt eb' qui mam quichm 'a Egipto on̈, xchi Salomón 'a slesal. 54 Cumn 'ejm Salomón 'a yojltac jun yet'l xajmb'al, mojn q'ue sc'ab' 'a satcha'an̈, a yic xlajw sleslwi 'a Jehová, yuj smasnil jun tzo'n̈ tas sc'an chi 'a 'a. 55 Xlajw cha, xq'ue wan lin̈an, xyaln wach' paxti 'a yib'n̈ smasnil eb' yit israelal, xyaln 'a caw 'ip 'ixtic: 56 ¡Alx cab' wach' paxti 'a Jehová, yujto xyac' junc'ojlal 'ayn̈ec, 'icha wal yaj yaln cani! Smasnil jun tzo'n̈ tas yaljnac can 'a Moisés, atn jun schecab', caw x'el'ch smasnil, may junc ma'ix 'el'chi. 57 A ticnec, 'ayc'n̈ej cab' Jehová qui Diosalec quet'oc, 'icha ya'jnac yet' eb' qui mam quichmec. May cab' b'a'n̈ tzon̈ yactjec can qui ch'ocoj. 58 Ya' cab' Dios ca'c 'och qui c'ojl 'a 'a, qui b'oc 'icha wal tas tznib'ej, qui yiclquec jun tzo'n̈ schecnb'il yet' jun tzo'n̈ sley ya'jnac syiclc eb' qui mam quichmec. 59 A smasnil jun tzo'n̈ tas 'ix in c'an 'a Jehová qui Diosalec, nan cab' n̈ej yuj 'a sc'ual yac'wlil. Tzin stan̈wj yuj tas tzjaw 'a wib'n̈ an schecb' in tic, tzex stan̈wni pax ax schon̈b' ex tic, a tzyal tas tz'el-l 'a quib'n̈ec 'a junjn c'u. 60 Wach' cab' tzyojquej 'el smasnil chon̈b' 'ay 'a sat lum lum tic, chajtlto cojn Jehová, atn Dios, may junc xo. 61 Yuj cha, cojn cab' 'a Jehová qui Diosalec 'aj tzca'c 'och qui c'ojol, yiclum cab' tzcutjec qui b'a 'a sley yet' 'a schecnb'il, 'icha tzcutjec ticnec, xchi Salomón. 62 Xlajw cha, xya'n win rey yet' smasnil eb' israel xajmb'al 'a Jehová. 63 A Salomón 'ix yac' 22 mil no wacax, yet' 120 mil no calnelu yic tz'och no xajmb'al-l yuj yic junc'ojlal. 'Ixta xyutj win yet' smasnil eb' israel ya'n can 'och yopiso jun yatut Jehová cha. 64 Atn wal 'a jun c'u cha, 'ix ya'cn 'och win rey chi yopiso spacl snan̈l jun 'amc' 'ay 'a yojltac yatut Jehová. Ata xyac' tz'a win no xajmb'al, yet' yofrendail sat 'awb'en, yet' xepual no xajmb'al yic junc'ojlal, yujto caw wal ma'ix yab' jun yet'l xajmb'al nab'a bronce 'ayc' 'a yojltac yatut Jehová cha, yujto caw wal niwn no'. 65 A 'a jun tiempoal cha, uque c'u sna Salomón q'uin̈ yet' smasnil eb' israel 'a yojltac Jehová Dios. Caw wal niwn x'aj eb' 'anma syamn sb'a, xcotn̈j eb' 'a smon̈jonal chon̈b' Hamat, masnto 'a sti a b'eymal a yic smon̈jonal Egipto. A yic xlajw uque c'u q'uin̈ cha, 'ix schan 'el eb' yich uque xo c'u q'uin̈, yuj cha, chan̈lajn̈e c'u xyac' jun q'uin̈ chi yuj eb'. 66 Ax yic xlajw q'uin̈ cha, ax 'a junx c'u 'ix yaln can sb'a rey Salomón 'a eb' chon̈ab', ax eb' 'anma cha, 'ix yaln eb' wach' paxti 'a yib'n win rey. Xlajw cha, 'ix paxx can eb' 'a yatut 'a tzaljc'ojlal yuj smasnil tas wach' sb'o Jehová 'a David, atn jun schecab', yet' eb' israel, atn eb' schon̈ab'. |
Biblia Chuj San Sebastian © Sociedades Bíblicas Unidas, 1999.
Bible Society in Guatemala