A Ch'an̈ B'ab'el Libro Yic Yab'ixal Eb' Rey 7 - Chuj San Sebastian BibleJun tzo'n̈ xo n̈a sb'o Salomón 1 Xlajw cha, xya'n b'o pax Salomón yatut, 'oxlajn̈e ab'il yel yich, yic xb'o 'elchi. 2 An̈jtona', xya'n b'o pax jun n̈a tzcuch Calte yic Líbano. 45 metro x'aj spac'b'il, nan̈l yoxl schawinc metro x'aj schiquin, nan̈l schan̈lajn̈il metro x'aj ste'il, chan̈ tzol te 'oy c'ute x'och yoyloc. Ax 'a sjolm te 'oy cha, ata can̈n q'ue te patzb' to c'ute'. 3 'Ay 45 sb'isl jun tzo'n̈ 'oy cha, 'oxtzol 'ix 'aj te', olajn̈e te 'a junjn tzol. A 'a sjolm te', ata 'ix q'ue te patzab', ax 'a yib'n̈ pax te patzb' cha, ata 'ix q'ue te 'a'nte to c'ute'. 4 'Oxtzol swentnual 'a junjn spac'b'il, q'uelc'mb'a x'aj junjn wentnu cha. 5 Pan̈n x'aj sjolm smarcoal smasnil te puerta, yet' te wentnu, q'uelc'mb'a x'aj junjn te wentnu cha, 'oxtzol x'ajch te'. 6 An̈jtona', xya'n b'o junx n̈a to 'oyn̈j yoyal, nan̈l yoxlschawinc metro x'aj spac'b'il, nan̈l schan̈lajn̈il metro x'aj schiquin. A 'a yojltac jun tic, 'ay junx n̈a jen̈n 'el yib'n̈ 'a yojltac. 7 'Ix ya'n b'o junx n̈a yic tz'och sdespachooc, 'a 'aj tzb'o yaj junc tas 'a stojlal. An̈ja a te c'ute 'ix ya'ch 'a sat yich n̈a cha, tzchaj 'el 'a yich masnto 'ix q'ue'ch 'a yaln̈ patzab'. 8 Ax pax yatut Salomón 'aj cajan, ata 'ay 'a yamq'uil 'el spatquil jun tzo'n̈ n̈a cha, lajn yaj sb'o yet' jun tzo'n̈ cha. Xya'n b'o junx n̈a yic 'ix yisl win faraón sreyl Egipto, atn 'ix yijnac Salomón chi yistziloc. Lajn wal yilx x'aj sb'o yet' jun tzo'n̈ xo cha. 9 A smasnil jun tzo'n̈ n̈a 'ix b'o cha, 'icha 'ix 'aj schan cot yipnub'al 'a yich, masnto 'ix lajw 'och yib'an̈, an̈jtona yet' yojol yet' spatquil, yet' jun niwquil 'amac', an̈j q'uen q'uen caw ya'ilb'il yaj sb'o'i, a 'ix 'och 'a 'a, q'uen wach' yaj stzeyxi, a tzyal yechel, polb'il yet' q'uen pol-lab'. 10 An̈jtona pax yipnub'al yich, a q'uen q'uen caw ya 'ilb'il yaj sb'o'i, a 'ix 'och 'a 'a. A q'uen niwc q'uen 'ay 'ejmi, a junc'aj q'ue'en, nan̈l yol metro ste'il, ax junc'aj xo, 'oxe metro yet' 60 centímetro. 11 Ax 'a yib'n̈ yipnub'al yich cha, ata 'ay q'ue q'uen wach' yaj stzeyxi, 'icha wal yaj yechel, 'aych pax te c'ute yet'oc. 12 Ax 'a stitc jun niwquil 'amc' cha, 'aych 'oxtzol q'uen tzeyb'il q'ue'en. 'Aych pax jun tzol te patzab', atn te c'ute'. An̈jtona', 'ixta pax 'a yamq'uil 'a yol yatut Jehová, yet' 'a jun cuarto 'ay 'a sti'. 'Ac'b'il smunljel Hiram yuj Salomón ( 2 Cr 2.13-14 ; 3.15-17 ) 13 A rey Salomón 'ix yac' 'awtxoc cot Hiram 'aj Tiro, 14 win yune jun 'ix chamnc yichmil, yin̈tl Neftalí, ax smam 'aj Tiro, caw jeln smunlj 'a b'oj bronce. 'Ixta pax Hiram cha, caw wal jelan, caw jeln pax snab'en, caw wal yojc sb'on smasnil munljel 'a q'uen bronce, yuj cha, 'ix jaw 'a win rey Salomón. Xlajw cha, syamn 'och win sb'on smasnil munljel cha. 15 'Ix sb'on chab' niwc 'oy, yet' q'uen bronce, wajxque metro stel jun jun, nan̈l swacl metro sb'alb'mb'al spatquil junjn q'ue'en. 16 Sb'on pax chab' sjolm 'oy 'a q'uen bronce, yic tzq'ue 'a sjolm chab' 'oy cha. A spiml junjn q'ue'en, chab' metro yet' 25 centímetro. 17 Ax 'a spatquil chab' q'uen sjolm 'oy cha, ata 'ix 'och chab' q'uen maya to lajn yilx 'icha ch'an̈ chim, lajn yilx yaj sb'o 'icha q'uen cadena. Junjn q'uen maya chi 'aych 'a sjolm 'oy cha. 18 An̈jtona', 'ix sb'on pax chab' tzol granada 'a stitc q'uen maya yic tz'och 'a spatquil q'uen jolm 'oy cha. Lajn x'ajch yic junjn q'uen schab'il. 19 A jun tzo'n̈ q'uen 'ay q'ue 'a sjolm 'oy cha, 'aym chab'oc metro spimal. Lajn yilx 'icha te lirio. 20 A jun tzo'n̈ jolm 'oy cha, c'oln xoj yaj sb'o sjolom. Ata 'aych q'uen maya cha, ax 'a stitac ata tzoln 'och chab' ciente yechl granada cha, chatzol yajchi. 21 'Ix ya'n 'och Hiram chab' 'oy chi 'a sat 'elt yatut Dios, a yic sb'on 'och 'a yet'l cha. A jun 'oy tzcan 'a stojlal sur, Jaquín sb'i, ax junx 'oy tzcan 'a stojlal norte, Boaz sb'i. 22 Ax sjolm jun tzo'n̈ 'oy cha, caw wach' 'ix 'aji, 'icha yilx te lirio. 'Ixtnta 'ix 'aj sb'ocn 'el'ch jun tzo'n̈ 'oy cha. A smasnil tas 'ay 'a yatut Dios ( 2 Cr 4.1—5.1 ) 23 An̈jtona', sb'on pax win Hiram chi jun niwquil pila nab'a bronce yic a'. Setn xoj x'aji, nan̈l yol metro x'aj yojol, 'ix cot 'a jun pac' sti' masnto 'ix c'och 'a jun pac' xo. Ax pax ste'il, chab' metro yet' 25 centímetro x'aji, nan̈l schan̈lajn̈il metro x'aj spatic. 24 Ax 'a yaln̈ sti jun pila chi 'a spatquil 'elta, ata x'och chatzol yechl sat te te 'icha yilx tzima. Lajn̈e 'ix 'och 'a junjn 45 centímetro, junn̈j 'ix 'aj sb'o yet' jun pila cha. 25 A jun pila cha, xq'ue b'achn 'a yib'n̈ lajchwe yechl mam wacx nab'a bronce. A jun tzo'n̈ yechl cha, 'ay 'oxwn̈ q'ueln 'at 'a stojlal norte, 'oxwn̈ q'ueln 'at 'a stojlal 'aj tz'em c'u, 'oxwn̈ q'ueln 'at 'a stojlal sur, ax pax 'oxwn̈ xo q'ueln 'at 'a stojlal 'aj tzq'uel c'u. Ax yoc jun tzo'n̈ noc' chi 'a spatquil, ata 'aych 'a yaln̈ jun pila cha, c'ojn 'ejm jun pila chi 'a yib'n̈ jun tzo'n̈ yechl wacx cha. 26 Wajxque centímetro spiml jun pila cha; caw wach' yajl b'echn sti 'icha snichte lirio, colb'il tz'ejm uxlche mil galón a 'a yojol. 27 An̈jtona', sb'on pax lajn̈e careta nab'a bronce, jun metro yet' 80 centímetro stel jun jun. 'Ixta pax sat, jun metro yet' 35 centímetro x'aj chan̈ spimal. 28 A jun tzo'n̈ careta cha, 'ixtc x'aj sb'o'i: 'aych smarcoal, macchjnac 'el yojl smarcoal cha. 29 A 'a sat jun tzo'n̈ 'aych smacloc snan̈l yojl marco cha, ata 'aych yechl e no león, yechl e no mam wacax, yet' pax yechl eb' querubín. Ax 'a yib'an̈ yet' 'a yaln̈ jun tzo'n̈ yechl cha, ata 'aych pax yelwnub'l 'a smarcoal. 30 A junjn careta cha, chan̈e setetal 'aychi, nab'a bronce, coln 'ec' junjn q'uen bronce 'a snan̈l yojl cha'chb' setet cha. A 'a schan̈l yisquinyoal jun tzo'n̈ cha, 'ay syamnub'l nab'a bronce, a yamjnac junc yune pila, a jun tzo'n̈ syamnub'l cha, 'aych pax yelwnub'al. 31 A 'a yaln̈ jun pila cha, ata 'aych jun 'icha niwquil tubo setn xoj sti', 45 centímetro schan̈l yajb't ste'il, 68 centímetro slewnal. 'Ay pax yelwnub'l spatquil jun tubo cha, ax smacl snan̈l yojl smarcoal 'aychi, man̈ settioc sti', palta to chan̈ tzeln̈ yaji. 32 A chan̈e setet cha, 'aych 'a yaln̈ jun tzo'n̈ marco, yet' 'a yaln̈ smacl yojl cha. 'Ay pax jun tzo'n̈ q'uen 'aych 'a yojl jun tzo'n̈ setet chi yet' 'a spacl yojol, junn̈j yaj sb'o'i. Ax jun tzo'n̈ setet cha, 68 centímetro 'aycha'an̈. 33 Lajn yaj sb'o jun tzo'n̈ setet cha, 'icha setetal caruaje. A syamc'ab'il, nab'a bronce smasnil. 34 A chan̈e syamnub'l 'a yisquinyoal jun tzo'n̈ careta cha, junn̈j yaj yet' smarcoal. 35 A 'a yib'n̈ jun tzo'n̈ careta cha, ata 'ay jab' setn xoj yaji, nan̈l yoxlschawinc centímetro spimal. Smasnil syamc'ab'il, 'icha syamnub'al, smarcoal, junn̈j yaj smasnil. 36 'Ix ya'ch Hiram yechl eb' querubín, yechl e no león yet' yechl te palma 'a smarcoal, yet' 'a sat smacl snan̈l yojl marco cha. May jac 'aj ma'ix 'och jun tzo'n̈ yechl cha, 'aych yelwnub'l 'a spatquil jun jun. 37 'Ixtnta 'ix 'aj sb'o lajn̈e careta cha, lajn 'ix 'aj sb'o smasnil, lajn 'ix 'aj yechel, lajn pax yilxi. 38 Sb'on pax lajn̈e cotc pila to nab'a bronce. Lajn 'ix 'aj yechl smasnil, colb'il tz'ejm 220 galón a 'a yojol. A yechl junjn pila cha, jun metro yet' 80 centímetro. Junjn 'ix 'och 'a yib'n̈ junjn careta cha, 'ix q'ue b'achn 'a yib'an̈. 39 O'e jun tzo'n̈ careta chi tzcan 'a stojlal sur 'a jun yatut Dios cha, ax o'e xo tzcan 'a stojlal norte. Ax jun niwquil pila cha, ata tzcan 'a stojlal sur, yet' 'a stojlal 'aj tzq'uel c'u. 40 An̈jtona', 'ix sb'on pax Hiram jun tzo'n̈ chen, niwc luchlab', yet' 'uc'ab'. 'Ixtnta 'ix 'aj slajw sb'o smasnil jun tzo'n̈ 'ix yac' rey Salomón b'o 'a yatut Jehová. 41 Atn jun tzo'n̈ tic 'ix sb'o'o: chab' niwc 'oy, chab' q'uen 'ix q'ue 'a sjolm 'oy cha, chab' maya to lajn 'icha chim, 'aych 'a spatquil chab' q'uen yic sjolm 'oy cha, 42 chan̈e ciente yelwnub'l 'icha te granada, a 'aych 'a jun tzo'n̈ maya cha, chatzol yajch 'a spatquil junjn q'uen yic sjolm 'oy cha; 43 lajn̈e careta, lajn̈e pila, atn jun tzo'n̈ 'ay q'ue 'a yib'n̈ lajn̈e careta cha, 44 jun niwquil pila yic a a', yet' lajchwe yechl mam wacx 'aych 'a yaln̈ jun pila cha, 45 jun tzo'n̈ chen, jun tzo'n̈ luchlab', yet' pax jun tzo'n̈ niwc 'uc'ab'. A smasnil jun tzo'n̈ yamc'ab' sb'o Hiram yuj rey Salomón, yic yatut Jehová. A jun tzo'n̈ cha, nab'a bronce caw tzwetzwni yilxi. 46 'Ix ya'n win rey Salomón tz'acxoc 'a smoldeal 'a scal arena, 'a lum chab'ic lum 'ay 'a span̈nil sti a Jordán, 'a snan̈l Sucot yet' Saretán. 47 Til wal jun tzo'n̈ xo yamc'ab' to nab'a bronce xb'o'i, yuj cha, man̈xtoc xyac' rey Salomón 'echtaxc yalil. 48 Xlajw cha, 'ix ya'n pax b'o smasnil jun tzo'n̈ yamc'ab' 'ayc' 'a yol yatut Jehová: jun yet'l xajmb'al nab'a oro, jun mexa nab'a oro 'aj tz'ejm 'ixm pan 'a yojltac Jehová. 49 'Ix ya'n pax b'o jun tzo'n̈ yet'l cantil nab'a oro 'ayc' 'a yojltac 'elt jun Lugar to cojn Dios 'ay yico', o'e tzcan 'a stojlal sur, ax o'e xo tzcan 'a stojlal norte. 'Icha nichte', 'ixta yajch yelwnub'l jun tzo'n̈ yet'l cantil cha, yet' jun tzo'n̈ cantil, yet' pax jun tzo'n̈ sluchlab'il 'el stan̈il mecha nab'a oro paxi. 50 'Ix ya'n pax b'o jun tzo'n̈ vaso, jun tzo'n̈ q'uen 'icha texlex, jun tzo'n̈ niwc 'uc'ab', jun tzo'n̈ niwc cuchara, yet' pax jun tzo'n̈ tz'ab'c'ac', to nab'a oro smasnil. Oro pax svisagreil spuertail jun Lugar to cojn Dios 'ay yico', yet' pax yic spuertail yatut Dios. 51 A yic xlajw sb'o smasnil munljel 'ix yac' rey Salomón b'o 'a yatut Jehová, 'ix ya'n 'ijxoc 'at smasnil jun tzo'n̈ yamc'ab' to nab'a oro, yet' plata ya'jnac can David 'a Jehová, 'ix 'at ya'nc 'ajxoc can 'a yet'l 'aj tzmolx 'a yatut Jehová. |
Biblia Chuj San Sebastian © Sociedades Bíblicas Unidas, 1999.
Bible Society in Guatemala