Lomaŋ 11 - Yálá laawoo hɛɓɛYálá hvo lənə li Israɛlə ɓa 1 Gɛ́ mą: Akɛti Yálá aa lənə mɔ̨ɔ̨ nwɔ nuąi diɛ? Kpaa-o! Hvo lənə li diɛ. Mąąhɔlɔɓo, ɲą́ą́ kpinįlee gaa a Israɛlə mun da Abrahamə huwu hu mun, ŋą́ kulɔ Bɛnɉamɛn yəi bɛlɛ́n. 2 Yálá nwɔ nuąi ə gbɛa kɛ di kɔ́lɔn a bɔlɔ, hvo lənə li diɛ. Ɓɛi ŋɛ̨i Eli kaa nwoolaai laa Israɛlə mąą mɛ̨nį ɓa Yálá lawoo hɛɓɛ́ hu, ká hvo mɔ̨ɔ̨ nąą kɔ́lɔn! 3 Yai ə kɛ la mą: «Nąmu, da ə́ kwəi mɛ̨nį hukulɔ nuąi kəlee paa, daa Ɉaláá kulɔiɠaa kəlee taɠa; ɲą́ą́ dɔ̨nɔ̨ ɓə ŋą́ą́ lɛɛ diɛ nwɔ̨nɔ̨ di báá.» 4 Kɛlaa, Yálá ə nwoo ŋąą pənə ləi? Ə kɛ mą: «Ŋą́ą́ nu waa mɛ̨ihveelɛ hee ɲéé pulu, diɛi di hvo kwɛli hvilɛn ni Baalə ɓa.» 5 Bələ lɔ ɓə gaa la, háákələi Yálá nwɔ ɲɛ̨imąąwɛli kaa hu, aa nu kpulu logolo həɠə ɉu. 6 Kɛlaa akɛ ɲɛ̨imąąwɛli kaa ɓə ə di həɠə la ɉu, di túwɔ́ pələ mąą mɛ̨nį hvəə. Akɛ yili hvəə, ɲɛ̨imąąwɛli kaa ti hvo kani a ɲɛ̨imąąwɛli kaa. 7 Gwa pɛli kɛi lə? Mɛ̨nį Israɛlə lonnii di kɛi gwɛli, di hvo ɉɔlɔɓo li. Kɛlaa, nuąi ə di həɠə ɉui, daa ɉɔlɔɓo. Nuą yiiɠaa ti di hvo mɛ̨nį ti kpa Yálá kaa li. 8 Yɛ bələi bɛ̨ɛ̨ la Yálá lawoo hɛɓɛ́ hu yɛ mą: «Yálá ə di kili walawala, ə di ɲɛ̨i pu, ə gɛ, di hvo kɛɛ kaa, ə di wəli wolo, ə gɛ, di hvo mɛ̨nį mɛ̨n ə lɛɛ ɉu yiihu.» 9 Davidə yaa kpɛli ə mo yɛ diɛ: «Di kpɔɔ kɔ̨nɔ̨n a kɛ diɛ a hɛlɛn, a di hon dúmɔ̨, a di too hɛn, di di hutɔɔ tii tələnmolaa hu. 10 'Di ɲɛ̨i ə kpinį diɛ, di hva kɛɛ kaa, 'di mąą pɛlɛ a yələ kəlee.» 11 Gáá ka mąąni kɛi; tooi Ɉuifəɠaa di mo, di lɛɛ lɔ kɛa laa tooni? Gɛ́ káá kpaa-o! Kɛlaa, di wɔ hɔn ɲɔ̨n mąą mɛ̨nį ɓa, huwu takpɛliɠaa daa ɓalo mɛ̨nį hɔlɔɓo; yili aa tolo lɔ Ɉuifəɠaa hu. 12 Akɛ di nwɔɔ hɔn ɲɔ̨n aa kɛ yɛnɛ̨ɛ̨ nąą kəlee nwɔ yéélaholoon; ɛlɛɛ, di mąąyɛɛ mɛ̨nį aa kɛ a huwu takpɛliɠaa di wɔɔ yéélaholoon; gu hvo mun kɛ, da di yee lɔ nuą nwun mąąɓo kólói hu? Nuąi di hvo a Ɉuifəɠaa di nwun mąąɓo mɛ̨nį 13 Káái ká hvo a Ɉuifəɠaa, káá ɓə gáá mɛ̨nį ŋɛ̨i ɓoi káá: Ɲą́ą́ ŋɛ̨i Yálá ə dɔɔ huwu takpɛliɠaa mąą mɛ̨nį ɓa, gáá a nwɔ́ kólói tii mąąɲįnɛ̨n, 14 əgɛ, akɛ a pɛli kɛi, ŋą́ tolo lɔ ɉuwu hu, ə gɛ, dɛi-tɛiɠaa nwun mąą yɛ pɛli ɓoi. 15 Yaan, akɛ di mąą tɛi ŋɛ̨i di mo pulu, yili ɓə gɛ Yálá da yɛnɛ̨ɛ̨ nuą di yee yɛ lɔ gee hui, akɛ da pənə da di mąą lɛɠɛ Yálá ɓa, lə ɓə kɛa a kɛ? Yii a kɛ kɛa ya ɓaa: Nuąi kɛ mąąnɛ̨ɛ̨ di haa, da yɛnɛ̨ɛ̨ hɔlɔɓo. 16 Da hɛn nįnɛ̨ kulɔ Yálá ɓa, gbəli kəlee kaa a nwɔɔ. Wulu ɉamu a kɛ a Yálá nwɔɔ, nwulu nąą kəlee kaa a nwɔɔ. 17 Akɛ yɛ́i ŋɛ̨i a lɔwɔ wulu, di ə́ tee di ə́ kanąn hin-nwulu kpaɠa pala ɲą, yá kɛ kɛa kɔ̨nɔ̨n ɉɔlɔɓo ɉin-nwului tii háálai. 18 Yili ɓə gaa mą, olivie gbaɠaɠaai ti di dee mą diɛ ə́ kąną bala ɲái, hvó di ɓɛlɛkpɛɛ diɛ. Yá pɛli ə́ kpɔɔŋąą kɛnɛ̨i ləi? Yɛ́ hvəə ə́ kaa a nwului ti ɉamu kɔ̨nɔ̨n gɛi, kɛlaa yaamun ya ɓə ə́ kɔ̨nɔ̨n gɛi. 19 Ə́ kaa pai kɛi mą́ą́: Kɛlaa di gbaɠaaɠaai ti tee mą, ə gɛ, ŋą́ tɔɔ di tɔɔi. 20 Tɛ̨ą li! Di di tee, a di wɔɔ kulɔ nwoo mu laa pɔɔ. Yáá tɔɔ di tɔɔi ə́ wɔ laa na la mąą mɛ̨nį ɓa. Gɛ a nɛlɛɛ, hvo ə́ huɲąŋą kɛnɛ̨, yɛ́mun ɲɔw. 21 Mąąhɔlɔɓo, akɛ Yálá hvo nwɔ hin-nwului gbaɠa mąąwɛli kaa li, hvo pai ə́ mąąwɛli kaai yɛ́ kpɛli. 22 Yálá nwɔ mɛ̨nį lɛlɛ pələi tii kaa, da ɲąmąn bələ, bələi ə yąmą na nuąi too diɛ, da nwɔ mɛ̨nį lɛlɛ pələ ə́ pɔ; Yá lɛɛ lɔ nwɔɔ mɛ̨nį lɛlɛ pələi tii pulu, yá wala gɛ tii, da ə́ kpɔwɛɛ mą. 23 Diɛ kpɛli, da wala lɛɛ di wɔ túwɔ́ pələ ɲɔn pulu, di kaa pai diɛ kpɛli di kanąn ɉii nwulu tɔ̨nɔ̨i tii ɓa. Mąąhɔlɔɓo, Yálá a pɛli ə di kąnąn mą a nįnɛ̨ 24 Yɛ́i ŋɛ̨i a nɔwɔ wulu wonwoi di tee mąi, hvo kɛ kɛli a ɉin-nwulu nąą ta, kɛlaa di ə́ kąnąn mą, gu hvo mun kɛ diɛimun tii a neeleeɠaa, di hee laa hvo wala li nwulu ɓa. Israɛlə nwun mąąɓo mɛ̨nį 25 Nąn nonnii, və́ bɔ ká hvo lɛɛ kwəi pilimąą hu, mɛ̨nį looŋąą ŋɛ̨i mąą mɛ̨nį ɓa, ə gɛ, ka hvo pa ka kpɔɔ kaa yɛ kilimąą nuą; Israɛlə lonnii bələ tɔ̨nɔ̨ kili walawala pələ kaa pai lɛɛi ɉu, ə lɛɛ ɉu, huwu takpɛliɠaa di di lɔi hɔlɔɓo. 26 Bələ ɓə Israɛlə lonni kəlee nwun mąą kaa pai ɓoi la, yɛ pələi Yálá laa woo ə mo la yɛ kɛ: «Nwun mąąɓomun kaa pai kulɔi Siɔn daa, ə gɛ, Ɉakɔbə huwu hu nuą yiiɠaai kulɔ nwoo mu laa kɛ, di kulɔ laa. 27 Yili ɓə pai kɛi kwa diɛni ku lɔwai a kąnąlaa, ɓɛlɔwai gáá pai nɛ̨ŋɛ̨n gulɔi la diɛ.» 28 Bələi Ɉuifəɠaa di lənə la nwɛlɛɛ lɛlɛɛ ɓa, di kɛ a Yálá ɲowoɠaa yili ɓə kɛ a ka wɔ nwun na nɛ̨ɛ̨, kɛlaa, akɛ gwa Yálá nwɔ mɛ̨nį pɛliɛɛ kaa, di kaa a Yálá liiɓa nuą di nąnni pɔlɔɠaa mąą mɛ̨nį ɓa. 29 Mąąhɔlɔɓo, Yálá nwɔ mɛ̨inɛ̨ɛ̨, nwɔ təliɓo hva ɉəɠə mą. 30 Ká wɔlɔ kulɔ Yálá woo mu; yiihu kɛa, diɛ kpɛlimąn di wɔɔ kulɔ nwoo mu laa aa gɛ, Yálá aa ká ɲɛ̨imąąwɛli kaa. 31 Yiihu kɛa di wɔɔ kulɔ nwoo mu laa aa gɛ, Yálá aa ka ɲɛ̨imąąwɛli kaa, əgɛ, diɛ kpɛlimąn, Yálá yɛ pɛli di ɲɛ̨imąąwɛli kaai. 32 Mąąhɔlɔɓo, Yálá ə nu kəlee lɔ kulɔ nwoo mu laa nwɔ kpono mu, əgɛ, ə nu kəlee ɲɛ̨imąąwɛli kaa tanɔ̨n. 33 Ee Yálá nwɔ yəi kɛnɛ̨laa kpon ɉu kwɛaa ɓə-e! Nwɔ kili da nwɔ mɛ̨nį kɔ́lɔn ŋąą hu kɛnɛ̨ɛ̨ ɓə! Nu kili hva pɛli nwɔ mɛ̨nį hutɔɔ pələ kpaɠala kaai! Nwɔ pələi hukpinįɛi! 34 Yɛ bələi Yálá lawoo hɛɓɛ́ kaa moi la yɛ diɛ: «Gbɛɛ ɓə Ną́mu Yálá nwɔ kiliŋąhiɛ kɔ́lɔn? Gbɛɛ ɓə kɛ a niɛwoo kɛmun? 35 A wala kɛti, gbɛɛ ɓə gbɛa hɛn da tɛɛ bɔ, yai a pənə yɛ gwələ kulɔ mą?» 36 Gbala ə tɔɔ, hɛn gəlee a həɠə ɲee ɲą, ya ɓə gəlee pɛli, gəlee ə ɓo a nwɔɔ. Mąąwiɛ ə kɛ mą a yələ kəlee, kɛi a mo tii Yálá ə kɛ! Mįiną. |