Galatə 4 - Yálá laawoo hɛɓɛHvó kɛa a luwɔ ə́ káá a Yálá lon 1 Nwɔ́ɔ́ kiliŋąhiɛ ka: Kwɛlin ɉəɠəmun a kɛ nii a lokolo, ɓɛlaɓo hvo da luwɔ di lɔwai, bələi mąn gaa la, a ɉɛn tii kəlee nąmu. 2 Kɛlaa, mąąnɛ̨ɛ̨, ə gbɔwɔ mąąyɛɛ, gulɔ-ɉu-nuą yee mu, mɛ̨nįɠaa hu, ə lɛɛ ɉu, ɲələi nąn ə vaaɓo, ə ɉəli. 3 Ɛlɛɛ, guɔ kpɛlimąn, gu kɛ a lɛapɛlɛɛi di kaa ɲɛnɛ̨ɛ̨ ŋɛ̨i hu hɛnŋaa yee mu, yɛ luwɔɠaa. 4 Kɛlaa, ɲələi Yálá ə vaaɓo, yii kɛa ə ɉəli, Ə Non dɛɛ yɛnɛ̨ɛ̨, nɛ̨ɛ̨nu ta ə gaa a lon, ɛlɛɛ, non ti ə ɓo dɔ́n ɲee mu. 5 Ə pa, ə gɛ, nuąi kɛ dɔ́n mu, ə di nwun mąąɓo, ɛlɛɛ, mąąlaa ə tɛɛ gu pɔ, guɔ pɛli kɛi la a Yálá lonnii. 6 A tɛ̨ą, ká káá kpɔ a Yálá lonnii a neelee, Yálá aa non nwɔ Nįį yɛɛ gu lii hu, yai a kɛ tomąi gu hu, guɔ kɛ mą: Nąn! 7 Hvó kpɔ kani kɛa a luwɔ, kɛlaa, ə́ káá a Yálá lon, ɛlɛɛ, ə́ kɛɛ mɔ̨ɔ̨ a Yálá lon, ə́ káá lɔ nwɔ̨nɔ̨ a kwɛlin ɉəɠəmun. Yálá kɛ mɛ̨nį li. Galatə nuą mąą liihɛlɛn ə too Polə ɓa 8 Tɔlɔɔ tɔlɔɔ, ká hvo ni kɛ Yálá kɔ́lɔn, ká kɛ a haliɠaa di wɔɔ luwɔ, a diɛi tii di hvo kpɛli a Yálái. 9 Kɛlaa, yiihu kɛa, yii kɛa káá Yálá kɔ́lɔn, a wala kɛti, yɛ bələi aa ká kɔ́lɔn na, ká tɔɔ pələ kɛ ləi nwɔ̨nɔ̨, káá pənə káá li ɉɛn vįikpɛɛɠaa ti pɔ pələ; a diɛi tii di hvɛɠɛɛi, káá nwɔ̨nɔ̨ lɔ di yee mu, luwɔlaa nįnɛ̨ hu? 10 Ɛlɛɛ, káá hvólóɠaa, ɲąnįnɠaa, lɔwaiɠaa da kwɛlanŋaa kaa kpɔ tii a mɛ̨nį walawala-o! 11 Ɲɔw kaa ɉú ká mąą mɛ̨nį ɓa, akɛti góló kɛnɛ̨i ŋį́ gɛ káá, ə lɛɛ mɔ̨ɔ̨ a kpɛli! 12 Ną́n nonnii, gáá ɉuhvɛlii káá, a nɛ̨ɛ̨mąą woo, gɛ́ ká kɛ yɛ ɲą́ą́, hvo gaai, ŋą́ą́ gbɔ́wɔ́ kɛ yɛ káá. Ká hvo mɛ̨nį ɲɔ̨n lɔpee ta laa li mą́ą́. 13 Káá kpinįi gbaɠala kaa káá, ɲɔ̨n mə gɛ gɛ́ wɛlɛɛ lɛlɛɛ laa həli la káá tɔlɔɔ tɔlɔɔ. 14 Ɛlɛɛ, gbínį ə kɛ kpɔ a hɛn mąąɲɔwɔ, yili hvo ká mąąɲɔw li, hvo ɲįnɛ̨-ɲįnɛ̨n doo li ká hu, kɛlaa káámun, ká ká yee hee mú, yɛ Yálá ŋą malaka ta, yɛ Jesus Kristə. 15 Gwəinɛ̨ɛ̨i tɔlɔɔ kɛ ká yəi, gaa mį? Mąąhɔlɔɓo, ŋą́ pɛli yili mąą kɛla hvaaɓoi a tɛ̨ą, gɛ́ diɛ: Ə li kpɔ kɛ a ká yee pɛlimąą mɛ̨nįi-yoo, ká li kpɔ kɛ, ká ɲɛ̨ikɔw kulɔ, ká dɛɛ bɔ́. 16 Yiihu kɛa, akɛ tii, ŋą́ą́ kɛ a ká yowo, mąąhɔlɔɓo, ŋą́ą́ tɛ̨ą ɓo kaa? 17 Nuąi ti di kaa mɛ̨nį kpɛa-kpɛaɠaa kɛi káá, ká ɲɛ̨i kwɛli mɛ̨nį ɓə, kɛlaa, di kwəi hvo kwələ li, di kaa lɔ bɔ, di ká kulɔ ɲə́i, əgɛ, ká ká ɲɛ̨i lɛlɛɛ hee di pɔ pələ. 18 A tɛ̨ą, yii kpɔ nɛlɛɛ, ya ɓaa, diɛ, nu nwɔ hukələn-gələn mɛ̨nį ɓo, mɛ̨nį lɛlɛɛ hu, a yələ kəlee; hvo kɛ a ɲɛ̨́i ɓa mɛ̨nį. 19 Nónnii, gáá mɔ̨nɔ̨ mįi ká mąą mɛ̨nį hu yɛ nɛ̨ɛ̨nu nwɔ mɔ̨nɔ̨i a mįi kwəinwąną lɔwai, ə lɛɛ ɉu, ká Kristə mąą mɛ̨nį huponoɔ kaa ká lɔwai. 20 Ee kə! Ŋą́ kɛ kpɔ bɔ, ŋį́ kɛ ka lɔwai, ə gɛ, ŋį́ bələ ɓo káá a ɉuwu takpɛli. Ká mąą mɛ̨nį aa liihɛlɛn doo mą́ą́. Mįnɛ̨ hveelɛi: Mįnɛ̨ yii a nu kɛ a luwɔ-lon, ɛlɛɛ, Mɛ̨inɛ̨ɛ̨i a lɛɛ gbɔwɔ ɓa laa tɛɛ nu pɔ 21 Káái ká káá bɔ ká dɔ́n bɔ yíiɓo, nwooi dɔ́n tii kaa moi, ká hvo mɛ̨n ɉii? 22 Bɛ̨ɛ̨ ɉɛɓɛ́ hu, yɛ mą: Abrahamə ə lon gaa hveelɛ, dɔ̨nɔ̨ ə kɛ a luwɔ-nɛ̨ą lon, dɔ̨nɔ̨ ə ɓo a yá-nɛ̨ą lon. 23 Kɛlaa nuwɔ-nɛ̨ą lon ə hɔlɔɓo lɔ a kɔlɔ liiɓa, ɛlɛɛ, yá-nɛ̨ą lon nwɛi ə hɔlɔɓo a laakwɛlanmo laa pɔɔ. 24 Yili kaa a mɛ̨nį mąą hanwon, Nɛ̨ąą hveelɛi tii kaa a mįnɛ̨ hveelɛi, mįnɛ̨ dɔlɔɔ, yai di ɉəɠə Sinai yee ɓa, luwɔ lon mə ə gaa, yili ka tii, a Agarə. 25 Mąąhɔlɔɓo Sinai kaa Arabə lɔi hu. Ɛlɛɛ, Agarə mukulaa ɓaa, Ɉerusalɛmə háákələi, yai a nuwɔ-nɛ̨ą da nonnii. 26 Kɛlaa Ɉerusalɛmə, yii ɲələi pələ, gaa gbɔwɔ yee kɔnma, yili ɓə a gu lee; 27 Hvó gaai, ɉɛɓɛ́ yɛ: «'Ə́ kwəinɛ̨ɛ̨ kpomąnɛ̨ą, yɛ́i lon gaai hvo kɛ yɛ́, 'pili yələi, ə́ tómą a kwəinɛ̨ɛ̨, yɛ́i hvo kɛ lon gwəinwąną kɛ li, mąąhɔlɔɓo, nɛ̨ɛ̨nui daa gulɔ lɔwɔi, nonnii kpulu tamąąi, di tɛɛ hilɛ tai-nɛ̨ą ɓa.» 28 Káá kpɛlimąn, ną́n nonnii, ká káá a lonŋaai, di naakwɛlanmo, yɛ bələi Isaakə kaa la. 29 Kɛlaa, bələi kpɔlɔɔ nui hɔlɔɓo a kɔlɔ liiɓa, ə kɛ wɛli kpɛɛmąąlaa kulɔ la a nui hɔlɔɓo a Yálá liiɓa, bələ kpɔlɔɔ ɓə a kɛ kɛi la háákələi. 30 Yili ɓa, lə ɓə mɛ̨nį ɓə ɉɛɓɛ́ ə mo? Ə kɛ mą: «Nuwɔ-nɛ̨ą kpɛ da non; mąąhɔlɔɓo, mąą hvo nɛ̨ɛ̨li luwɔ-nɛ̨ą lon da yá-nɛ̨ą lon di hvo kpɔn di nąn gwɛlin ma.» 31 Yili ɓa, ną́n nonnii, gu hvo a luwɔ-nɛ̨ą lonnii; kɛlaa, yá-nɛ̨ą lonnii ɓaa a guɔ. |