Maafîu 24 - Yálá laawoo hɛɓɛ (dc)Jesus ə Yálá hee pɛlɛ́ pu mɛ̨nį ɓo ( Markə 13.1-2 ; Lukə 21.5-6 ) 1 Ɓɛlɔwai Jesus ə kulɔ la Yálá hee pɛlɛ́ mu yɛ li, nwɔ kalan nɛai di lɛɠɛ mą, di Yálá hee pɛlɛ́ lɛ mą, diɛ mą: Bɛlɛi ŋɛ̨i tɔɔ pələ kaa li! 2 Jesus ə mo diɛ yɛ diɛ: «Kaa yiiɠaai kaa? Gáá moi kaa a tɛ̨ą, kwɛni hvo pai lɛɛi kwɛni mɛ̨i; gəlee kaa pai taɠai.» Laanɔ̨nwɔ̨ kɔ́wɔ tɔɔi ( Markə 13.3-13 ; Lukə 21.7-19 ) 3 Jesus ə tɛ ə hee Olivə yee tona, nwɔ kalan nɛai di hee gwɛlɛ di tɔ̨nɔ̨ kɛɛnąą. Di mąąlən gɛ diɛ mą: «Akɛti, mįnɛ lɔwai ɓə kwɛni hvo pai lɛɛ la kwɛni mɛ̨i? Ɛlɛɛ, ə́ pai lɔwai da yɛnɛ̨ɛ̨ ŋɛ̨ɛ̨ kpɛɛi lɔwai kɔ́lɔn ɉɛn lə kɛɛɠaa ɓə ku kaa pai gɔlɔn ɉii la.» 4 Jesus ə di woo ŋąąpənə yɛ diɛ: «'Ka gɛ a nəlɛɛ, nu ta hvo ka ɓowo. 5 Mąąhɔlɔɓo, nu tamąą kaa pai pai náá hu diɛ kɛ mą: ‹Ɲą́ą́ ɓə gaa a Nwun mąąɓomun Yálá ə naakwɛlanmo.› Di kaa pai kɛi nu tamąą ɓowo, diɛ di nwun ɉu lan. 6 Ka káá pai kɛi kɔ́ kpɛa-kpɛaɠaa mąą pələ mɛ̨n ɉii ka kwɛlɛ ə mą kɛ kwɛaalaɠaa. Ka hvo ɲɔ̨w, mąąhɔlɔɓo, hvo kɛ li mɛ̨nįɠaa tii di kɛ. Kɛlaa, yili hva nii kpɛli kɛ a yɛnɛ̨ɛ̨ ɲąąkpɛɛi lɔwai. 7 Lɔi kaa pai kɛ kɔ́ pɛlɛi lɔi takpɛli ɓa; tɔɔɓɛlaa diɛ kɔ́ pɛlɛ di kee ɓa. Pulu kpɛa-kpɛaɠaa diɛ too; lɔi yɛ kpɛlin yɛ pu ɉu nąą taɠaa. 8 Mɛ̨nįɠaa tii kaa pai kɛi; lɔ yɛ kwəi nwąną kɔ́wɔ tɔɔ. 9 «Yili pulu, nuą kaa pai kɛi ka hon ɉi diɛ ka kɛlɛ, diɛ ka taɠaa paa. Ka wɛli kaa pai kpɛɛi nu kəlee ɓa, ɲą́ą́ náá mąą mɛ̨nį ɓa. 10 Nąąlɔwai, nu tamąą kaa pai lənəi mą́ą́, diɛ di kee ni wɛli kpɛɛ diɛ. 11 Lɛɛ kɛla tamąą kaa pai di muhəɠəi diɛ nu tamąą ɓowo. 12 Nąąlɔwai mɛ̨nį ɲɔ̨n a kɛnɛ̨ lɔi mɛ̨i, ə lɛɛ ɉu nuą tamąą di wɔ wɛlikɛmąąlaa ə lɛɛ tiikpə. 13 Kɛlaa, nui a tɔɔ kpąą ə lɛɛ laa ɉu ɲąą kpɛɛi lɔwai, mąą nui nwun mąą a ɓo. 14 Yálá-taa tɔɔlaa yii gaa pai, hvo kɛ li mąą wəlɛɛ lɛlɛɛ laa ə həli yɛnɛ̨ɛ̨ nu kəlee ɓa, ə gɛ, yili ə kɛ a kɛla hvaa nu kəlee ɓa. Yili pulu, yɛnɛ̨ɛ̨ ŋąą yɛ kɛa kpɛɛ.» Mɛ̨nį mąą ɲɔ̨wuɔ ( Markə 13.14-23 ; Lukə 21.20-24 ) 15 «Yili ɓə gaa mą, ɓɛlɔwai ka káá pai nwun napili mɛ̨nį mąą ɲɔ̨wuɔ, kaai la tɔɔ ni ɓɛi da Yálá mąą mɛ̨nį ɓo laai, yɛ pələi Yálá kwəi mɛ̨nį hukulɔ mun Daniɛlə ə mo la. Nui gaa mɛ̨nįɠaa ŋɛ̨i kalan ɉii ə gbaɠala kaa a nəlɛɛ! 16 A kɛ tii nuąi da kɛ Ɉude lɔi hu di pu di tɛ ɲeeɠaa nwuɔ̨. 17 Nui a kɛ ɲei bɛlɛ́n kɔ́nma, hvo kɛ gaa hvilɛn ɉii, ə hɛn da həɠə ɲɛ̨i bɛlɛ́n ə tɛɛ la a gilɛ. 18 Nui a kɛ ɲei ɲɛa hvo kɛ gaa pənəi ə pa taai nwɔ gbaawi həɠə mɛ̨nį ɓa. 19 Kpalo a ɓɛla koonɛ̨ąɠaa da kɔ́nwɔ̨leeɠaa diɛ a nąąlɔwai tii! 20 Ka Yálá hvɛli, ə gɛ, ka pui lɔwai hvo kɛ a hamą lɔi lɔwai, a wala kɛti a túwɔ lɔwɔ yələ! 21 Mąąhɔlɔɓo, mɛ̨nį nwąnąą kpɛa-kpɛaɠaa da kɛ a volói tii, yii ɲɔ̨nwɔ̨man hvo ta kɛ li ə həɠə yɛnɛ̨ɛ̨ kɔ́wɔ tɔɔi lɔwai ɓa, ə həli la ma yələi tii ɓa. Ɛlɛɛ da hvo nwɔ̨nɔ̨ pai kɛi kɛa yili pulu. 22 Akɛ kɛ Yálá hvo volóɠaa tii hukpuwɔ, nu tɔ̨nɔ̨ kpɛli hvo li ɓalo. Kɛlaa, Yálá ə volóɠaa tii ta kulɔ ma, nuą ə di həɠə ɉu di mąą mɛ̨nį ɓa. 23 «Akɛ nu ta a pai kɛi kaa: Nwun mąąɓomun Yálá ə naakwɛlanmo aa pa ɓɛ yii, a wala kɛ tii: aa pa daa yiihu, ka hvo laa mąą nui tii woo laa. 24 Mąąhɔlɔɓo, lɛɛ kɛla tamąą kaa pai pai, da lɛɛ nuą tamąą diɛ kɛ diɛ: Nwun mąąɓomun mąą a ɲą́ą́. Ɛlɛɛ diɛ kpalo mɛ̨nį tamąą kɛ, da kwəi pili mąą mɛ̨nįɠaa, ə gɛ, di nuą ɓowo, a kɛ kɛ di yee a pɛli, dəli kɛ Yálá nwɔ nu mąąhəɠɛɛɠaai diɛ kpɛli di ɓowo. 25 Ka ka wəli tɔɔ a nəlɛɛ, ŋą́ą́ mɛ̨nįɠaai ŋɛ̨i ɓo kaa nąąlɔwai tɔwɔ. 26 «Ə mą kɛ daa kɛ kaa: ‹Aa pa nɔi pun ɉu!› Ə ka hvo li laa. Di ma kɛ kaa: ‹Gaa kpɔɔ mɛ̨i nąą!› Ka hvo laa na. 27 Nu lon kaa pai pai, yɛ pələi mąlą-mąlą a gɛ la yələi, nən ə taɠa kɛɛnąą kəlee, di gaa. 28 Ka kili kaa ɉu, ka diɛ ɓɛi huwɔ powa kaa laa, nąą ɓə gwąą-gwąąɠąą da di ɲąąkpɔn naa.» Nu lon pai lɔwai ( Markə 13.24-27 ; Lukə 21.25-28 ) 29 «Mɔ̨nɔ̨ kpɛa-kpɛa tii tɛɛ pulu, ɲąąɓa, hvóló a tɛɠi, ɲąnįn hva kɛa hvóló, pɛmɛ̨lɛ̨n-gɔw diɛ kulɔ yələi diɛ too. Huwalawalaɠaai yələ kwəi, da kpɛlin. 30 A kɛ tii, Nu Lon pa mɛ̨nį kɔ́lɔn ɉɛnŋąa da laa yələ kwəi. Lɔi mɛ̨i nuą kəlee da di woo laa. Ɛlɛɛ, diɛ Nu Lon kaa heeni tulɔ kpinįn ɉu, yɛ pa huwalawala kɛnɛ̨ da mąąwiɛ hu. 31 Tulu woo kɛnɛ̨ a tɔɔ, a nwɔ malakaɠaai tɛɛ yɛnɛ̨ɛ̨ nąą kəlee, ə gɛ, di nwɛiɠaai ɲąąkpɔn.» Liɛwoo yii vilɛn ŋąą ɓɔlaa wulu ɓa ( Markə 13.28-31 ; Lukə 21.29-33 ) 32 «Mɛ̨nį yii ɓɔlaa wulu a kɛ nɛi kaa, mąąnɛ̨ɛ̨ ka kɛ a yili kɔ́lɔn ŋąą. Ɓɛlɔwai, gbuwunŋąa da kɛ tɔɔi la ma, ə lɛɛ naa yɛ tɛlin, ka gɔlɔn kaa hvóló laa teei lɔwai kaa ɉəlii. 33 Pələ lɔ ɓə gaa la; mɛ̨nįɠaa tii ŋį́ mo kaa, ka gaa kɛa yiliɠaai diɛ kɛ, ka gɔlɔn kaa Nu Lon pai lɔwai aa həli. 34 Gáá moi kaa a tɛ̨ą, háá kəlee, nuą taɠaa ka ɓɛ di kaa lɛɛi a di húlú ə lɛɛ la ɉu di mɛ̨nįɠaai tii kaa. 35 Yələkɔlɔn da lɔi di hvo pai tɛɛi nii, akɛ nwooɠaa ŋɛ̨i ŋį́ mo gəlee pɔ mɛ̨nį hvo kɛ li.» Yálá yaa tɔ̨nɔ̨ ɓə ɲąąkpɛɛi lɔwai kɔ́lɔn ( Markə 13.32-37 ; Lukə 17.26-30 , 34-36 ) 36 «Kɛlaa yaamun, nu ta lɔpee hvo ɲąąkpɛɛi lɔwai kɔ́lɔn, ə mą kɛ mąlakaɠaa, ə mą kɛ Non; hvo kɛ li Nąn yaa tɔ̨nɔ̨ gbən. 37 Pələi lɔ ə kɛ la a Noe nwɔ yələi, pələ lɔ ɓə gaa pai kɛi la a Nu Lon nwɔ yələi. 38 Mąąhɔlɔɓo, ɲanwana hvo nii kɛ pa li, nuą di kɛi di liiɓa kɔ̨nɔ̨n mį́į́, diɛ di kpələ yɛ pələi di kɛ la bɔi, diɛ húlú nįnɛ̨ lɔ a di kpɔɔ nwɔɔ, ə lɛɛ diɛ di lonnii nɛ̨ą tɛɛ hilɛtaai, ə lɛɛ la ɉu volói Noe ə lɔ la gələn ɉu ə həli. 39 Di ta lɔpee hvo Noe woo kaa a mɛ̨nį walawala, ə lɛɛ la ɉu ɲanwana ə pa ə gəlee nwun napili. Pələ kpɔlɔ ɓə gaa pai kɛi la a Nu Lon bai lɔwai. 40 Nąąlɔwai, hinąą hveelɛ da kɛ yɛa, dɔ̨nɔ̨ a həɠə, dɔ̨nɔ̨ ə lɛɛ laa. 41 Nɛ̨ąą hveelɛ da kɛ kwəna la diɛ hɛnŋąą hiɠɛ, dɔ̨nɔ̨ a həɠə, dɔ̨nɔ̨ ə lɛɛ laa. 42 Ka ka kpɔɔ mɛ̨i kaa, ka kɛ gili-gili. Mąąhɔlɔɓo, ka hvo ka Nąmu pai lɔwai kɔ́lɔn. 43 Ka gɔlɔn kaa diɛ, akɛ pɛlɛ́ nąmu ə nwuɔ̨mun bai lɔwai kɔ́lɔn, mąą kpinįi tii, hva yii kɛ; ə gɛ, di hvo pa nwɔ pɛlɛ́i laa yali di hvo mu hɛnŋąą həɠə. 44 Yili ɓə gaa mą, ka gɛ a nəlɛɛ, ka kɛ gili-gili. Mąąhɔlɔɓo, Nu Lon gaa pai pai a ɲələ yii ka kili hvo mą.» Kólo kɛmun dəlimoɔ da yii hvo tələnmo li ( Lukə 12.41-48 ) 45 «Kólo kɛmun nɛlɛ ɓə dəlimoɔ, kili yɛ ɓo mą? Ya ɓaa yii nwɔ mɛ̨nį nąmu a kɛ mą: Ə́ ɲɛ̨i kɛ ə́ ɓɛlaa diɛ yɛ kɔ̨nɔ̨n dɛɛ di pɔ a dɛɛi lɔwai. 46 Lúwɔ́ lon maa yili mąą kólo kɛmun tii, yii nwɔ mɛ̨nį nąmu a pənə a pa ə ɲee kaa gɛ kólo ɓa, yɛ gɛ yɛ pələi di mo la ma. 47 Gáá moi kaa a tɛ̨ą, nwɔ mɛ̨nį nąmu a pa, a dɔɔ kólo kɛnɛ̨ takpɛli nwun na ə tɛɛ dɔlɔɔ tii ɓa. Yili pulu, a góló kɛmun tii ɲɛ̨i lɛɛ ɲei hɛnŋąą kəlee diɛ. 48 Kɛlaa, akɛ a nui ɉɔn ɲɔ̨nwɔ̨ɔ̨, yɛ giliŋąhiɛ yɛ kɛ diɛ: ‹Nwɔ́ mɛ̨nį nąmu hvo pai pai ɉa.› 49 Ɛlɛɛ, ɓɛlɛɛ mɛlaa diɛ yɛ di kɛlɛ, ə li ə tɔɔ lɔɔ honŋąą pɔ diɛ di kpələ diɛ di laa mįi. 50 Góló kɛmun tii nwun nąmu a pa a hvóló yii gili hvo kɛ li mą, a lɔwai yii hvo kɛ gɔlɔn. 51 A pa, a góló kɛmun tii hon ə doo gaho ŋą, ɓɛi nui ti da mɛ̨nį ɲɔ̨n gɛ nuą di wɔ laanɔ̨nwɔ̨ a kɛ laa a bɛliɛ, wɔlɔ da ɲį́n ɲa mįi hu.» |