Maafîu 18 - Yálá laawoo hɛɓɛ (dc)Jesus nwɔ kalan nɛai di mąąni kɛ, diɛ mą: Gbɛɛ ɓə a nu kɛnɛ̨ ku lɔwai? ( Markə 9.33-37 ; Lukə 9.46-48 ) 1 Nąąlɔwai, galan nɛa di lɛɠɛ Jesus ɓa diɛ mą: «Gbɛɛ ɓə a nu kɛnɛ̨ Yálá-taa tɔɔlaa hu?» 2 Jesus ə lokolo ta təli; ə dɔɔ di lɔwai. 3 Yɛ diɛ: «Gaa tɛ̨ą ɓoi kaa, akɛ ka wala ka kɛ pələ mąąhvalin ka hvo kɛ yɛ lɛapɛlɛɛ, ka hva pɛli lɔi Yálá-taa tɔɔlaa hu. 4 Yili ɓə gaa mą, nui a gbɔwɔ mąą yɛɛ ə kɛ yɛ nokoloi ŋɛ̨i ya ɓə a nu kɛnɛ̨ Yálá-taa tɔɔlaa hu. 5 Nui a ɲee hee lokolo ta mu yɛ pələi nokoloi ŋɛ̨i kaa la, ɲą́ą́ náá hu, a kɛ tii mąą nui a ɲee hee ɲą́ą́ gbíní mu.» Nɛŋɛ̨n bulu mɔ̨nɔ̨ ( Markə 9.42-48 ; Lukə 17.1-2 ) 6 «Nɛapəlɛɛ ŋɛ̨i daa laa ná, nui lɔpee a gɛ da a həɠə bələ mɛ̨i, viɛlaɓoɔi di kwɛni kpuwulu kɛnɛ̨ kpulɔn gwaną di bili gboloyá baləi. 7 Yɛnɛ̨ɛ̨ nwun na ɲɔ̨nwɔ̨ɔ̨ ɓə, yai gaa gɛi nu tamąą diɛ lán, diɛ too nɛ̨ŋɛ̨n ɉu. Mɛ̨nįɠaa tii kaa pai kɛi kɛi, nui a kɛ a nuą lán mɛ̨nį nwun, kpalo kaa mąą nui tɔwɔ. 8 «Akɛ ə́ yee a wala kɛ tii, ə́ kɔ́wɔ, a kɛi kɛ əí lan, əí too nɛ̨ŋɛ̨n ɉu, dee yɛ́, ə́ bili kwɛala. Mąąhɔlɔɓo, viɛlaɓoɔi ə́ yee a wala kɛ tii, ə́ kɔ́wɔ ə lɛɛ yɛ́ tɔ̨nɔ̨ ə́ li Yálá pɔɔli liilaa hu, ə tɛɛ, ə́ nąą kəlee ɲąąpɛliɛ ɓa diɛ bili ɉahanąmą nwɔ̨n ɉu. 9 Akɛ ə́ ɲɛ̨ikɔw tɔ̨nɔ̨ a kɛi kɛ əí lan, əí too nɛ̨ŋɛ̨n ɉu, gulɔ yɛ́ ə́ bili kwɛala. Mąąhɔlɔɓo, viɛlaɓoɔi, ə́ ɲɛ̨ikɔw ə lɛɛ yɛ́ tɔ̨nɔ̨ ə́ li Yálá pɔɔli liilaa hu, ə tɛɛ ə́ nąą kəlee ɲą́ą́pɛliɛ ɓa diɛ bili ɉahanama nwɔ̨n ɉu.» Ɓɛlaa yii pili di pənə di gaa ( Lukə 15.3-7 ) 10 «'Ka gɛ a nəlɛɛ, ka hvo nɛapəlɛɛɠaa ŋɛ̨i tɔ̨nɔ̨ kpɛli ɓɛlɛkpɛɛ ma. Gáá moi kaa, di wɔ malakaɠaa kaa lɔ tɔɔni Ną́n Yálá lííla yələkɔlɔn ɉu. 11 Mąąhɔlɔɓo, Nu Lon ə pa yiiɠaai di piliɛ, ə di kwɛli, ə di nwun mąąɓo. 12 «Gáá ka mąąni kɛi, akɛ ɓɛlaa nwun dɔ̨nɔ̨ a kɛ ka ta yəi, dɔ̨nɔ̨ a pili ɉu, hva mɔ̨ɔ̨ bow-mɛ̨inąąn-kɔw mɛ̨inąąn tii lɛɛ laa yɛ li dɔ̨nɔ̨i tii kwɛlii? 13 A gaa, gwəi a nɛɛ dɔ̨nɔ̨i tii mąą mɛ̨nį hu ə tɛɛ bow-mɛ̨inąąn-kɔw mɛ̨inąąn tii mąą mɛ̨nį ɓa. 14 Pələ kpɔlɔ ɓə gaa la nɛapəlɛɛ ŋɛ̨i mąą mɛ̨nį hu. Ka Ną́n Yálá yai gaa yələkɔlɔn ɉu, hvo bɔ dɔ̨nɔ̨ kpɛli hvo lán.» Nu ta a mɛ̨nį ta kɛ a yɛ́ 15 «Akɛ nu ta a mɛ̨nį ta kɛ a yɛ́, li ə́ mo mą ka nu hveelɛ kɛɛnáá. A ɉɔn gɔlɔn, ə nɛ̨ɛ̨mąą hvə, akɛ tii yáá ə́ ɓɛlan ɉɔlɔɓo. 16 Awala ɉɔn gɔlɔn, li ə́ doo nu tɔ̨nɔ̨ a wala kɛ tii nu hveelɛ ɓa. Ya ɓə a gɛ, mɛ̨nįi tii ə ɓo nu hveelɛ Ɉaaɓa nwɔ kɛla hvaa mɛ̨i, yɛ pələi Yálá laawoo hɛɓɛ́ kaa moi la, yɛ kɛ mą: ‹Nu hveelɛ ɉaaɓa di wɔ kɛla hvaa kaa a tɛ̨ą.› 17 Akɛ a wala nwəli tɔɔ nuą tii woo ɓa, doo Yálá nwɔ nu kpului ɓa. Akɛ a wala nwəli tɔɔ di woo ɓa, yá gwɛdɛn yɛ nui hvo Yálá kɔ́lɔn, a wala kɛ tii, yɛ nįįhɔ̨nwɔ̨ kulɔ mun.» Yii tɔ́n gulaai ma, da yii tɔ́n dɔɔi ma 18 «Gáá moi kaa a tɛ̨ą, yii lɔpee ka tɔ́n dɔɔ mą ɓɛ lɔi mɛ̨i, a kɛ tii, tɔ́n dɔɔ li mą yələkɔlɔn ɉu. 19 «Gáá nwɔ̨nɔ̨ moi kaa, akɛ nu hveelɛ da pɛli ɉu, hɛn nɔpee da vɛli Ną́n Yálá ɓa yii gaa yələkɔlɔn ɉu, a dɛɛ di pɔ. 20 Mąąhɔlɔɓo, ɓɛi nu hveelɛ Ɉaaɓa ɉaakpɔn ɉaai laa ɲá náá hu, gáá laa di pɔ.» Kólo kɛmun yii hva mɛlaa ɲɛ̨imąąwɛli kaa 21 Nąąlɔwai, Piɛrə ə lɛɠɛ Jesus ɓa ə mąąni kɛ yɛ mą: «Akɛti, mɛlan a kɛi lɔ nɛ̨ŋɛ̨n ɉəɠə mą́ą́, mąąnɛ̨ɛ̨ ŋą́ mąąhvaalɛɛ geemɛ̨i yɛli? Akɛti ŋą́ mąąhvaalɛɛ gee mɛ̨i mɛ̨ihveelɛ?» 22 Jesus yɛ mą: «Kpaa! Vu kɛ li yɛ mɛ̨ihveelɛ. Kɛlaa ya mąąhvaalɛɛ pow-mɛ̨ihveelɛ heei mɛ̨ihveelɛ. 23 Yili ɓə gaa mą, Yálá-taa tɔɔlaa kɛ pələ kaa yɛ, tɔɔmun da, yii ə kɛ bɔ ə nwɔ hɛn gɔw kəlee həɠə nwɔ tínuą yəi, ə nono 24 Ɓɛlɔwai ə hee la yɛ nwɔ hɛn gɔw lono, di pa bɔ a nu ta yii nwɔ hɛn gɔw mɛ̨nį kɛnɛ̨ ə kɛ mą. Ɉɛn mɛ̨nį tii a pɛli ə kɛ a túwɔ́ yɛa kwɛlan nwaa tɔ̨nɔ̨ wali. 25 Ɉulɔnui tii di paa la, yii kɛa hɛn da hvo kɛ ɲəi yii a pɛli kɛ mąą kwələ kulɔi la, gwələ nąmu ə mo yɛ diɛ: Ka li ka nɔwɔtɔɔ, yaa da ɲəi hɛnɉaa kəlee, ə mą kɛ nɛ̨ą da nonnii; ə gɛ, lɔ nwɔ kwələ kulɔi ə hɔlɔɓo. 26 Ɉulɔnui tii ə too nwɔ kwələ nąmui kɔ́wɔ mu, yɛ mą: ‹Ną́mu, gɛ ə ɲɛ̨imąąwɛli kaa, əí liilaa bɔ́; gáá pai ə́ wɔ kwələi kulɔi.› 27 Gwələ nąmu ə Ɉɛn mɛ̨nį kɛnɛ̨i tii kəlee lɛɛ ma a ɉɔɔ, yɛ mą: Li! Ə́ mąą mɛ̨nį nɛ̨ɛ̨li. 28 Ɉulɔn əí tii di mąąhvaalɛɛ, ə kulɔ lɔ ə mɛlan da kaa nwɔ hɛn mɛ̨nį yɛ ɓo yili ɓa, a túwɔ́ yɛa tɔ̨nɔ̨ wali. Ə nɛɛmą ə wolo yili ɓa, ə ɉon a gwaną, yɛ kɛ ə baa; yɛ mą: ‹Nwɔ́ hɛn mɛ̨nį kulɔ ɉu!› 29 Mɛlan tii yaa kpɛli ə too gɔwɔ mu, yɛ mą: ‹Gɛ Ə́ mąąhvaalɛɛ, əí liilaa, gaa pai ə wɔ kwələi kulɔi.› 30 Kɛlaa, hvo kpɔ gɛ hvo mɛlan mąąhvaalɛɛ. Ə li la ə doo gaho ɲą; yɛ mą: ‹Ə́ kaa lɛɛi ɓe, hvo kɛli ya nwɔ́ kwələi kulɔ.› 31 Yii kɛa mɛlaa di yili naa kaa tii, ə nwąną kpɔ diɛ kɛnɛ̨, dəli di mo di nwun nąmu ɓa. 32 Di nwun nąmu yɛ diɛ: ‹Ka li ka ɉon ka paa la. Də li di Ɉon di paa. Di nwun nąmu yɛ mą: Nu ɲɔ̨nwɔ̨ɔ̨ ɓaa a yɛ. Kəlɛɛi ŋą́ nwɔ́ hɛn mɛ̨nį kɛnɛ̨i lɛɛ yɛ a mɛ̨nį nɛ̨ɛ̨, mąąhɔlɔɓo, ə nɛ̨ɛ̨mąą hvə mą́ą́-e! 33 Mąą nɛɛi kɛ, yɛ kpɛli mąn ə́ ɓɛlan mąąhvaalɛɛ yɛ pələi tii ŋą́ ə mąąhvaalɛɛ la; mąąhɔlɔɓo, aa nɛ̨ɛ̨mąą hvə yɛ.› 34 Di nwun nąmu líí ə holi kpɔ kɛnɛ̨. Yɛ diɛ: Ka ɉon ka doo gaho ɲą, ə lɛɛ la ɉu, ə ə nwɔ kwələi kəlee kulɔ.» 35 Jesus ə mo kɛa nwɔ kalan nɛ̨ąi diɛ yɛ diɛ: «Pələ kpɔlɔɔ ɓə Ną́n Yálá yii gaa yələkɔlɔn ɉu a gɛ la a kaa, akɛ ka wala ka kee ni mąąhvaalɛɛ a ka lii kəlee.» |