Ɉeremi 37 - Yálá laawoo hɛɓɛ (dc)Tɔɔmun Sedesiasə ə Ɉeremi mąąnin gɛ 1 Tɔɔmun Sedesiasə, Ɉosiasə lon mə kɛ a tɔɔmun, a Yoyakimə lon Koniahu mąą hvalin, Babilonə tɔɔmun Nabukodonosorə ɓə ɉee tii a Ɉuda tɔɔmun. 2 Kɛlaa, mɛ̨nįɠaai Yai-Laa ə kɛi bu gwəi mɛ̨nį hukulɔ mun Ɉeremi la yɛ mo, nu ta hvo kɛi nwəli tɔɔ mą. Yɛ ə kɛ a dɔɔmun, nwɔ tínuą, da nɔi nąmįną. 3 Tɔɔmun Sedesiasə ə Selemia lon Yehukalə da Maaseya lon, ɉaláá laa həli mun, Sefaniahu di tɔɔ Yálá kwəi mɛ̨nį hukulɔ mun Ɉeremi pɔ, yɛ kɛ mą: «Nɛ̨ɛ̨ yɛ́, ku mąąnɛ̨ɛ̨mąą hvə Yai-Laa ku wɔ Yálái ɓa.» 4 Ɉeremi ə kɛ gbɔwɔ ɓa daa kwəi, di hvo ni kɛ doo li gaho ŋą. Kalde kɔ́kulááɠaa di taɠa daa ɓa, kɛlaa ɉu hvo kwɛa 5 Nąąlɔwai Eziptə tɔɔmun nwɔ kɔlaɠai aa kɛ muhəɠə, yɛ pa. Kalde nuąi tii kɛ daa gɔ́ pɛlɛ Ɉerusalɛmə ɓa, bələ mɛ̨n di mo, diɛ gɔ́ aa həɠə Ɉerusalɛmə ɓa. 6 Yai-Laa woo ə həli gwəi mɛ̨nį hukulɔ mun Ɉeremi ɓa, 7 yɛ mą; Yai-Laa Israɛlə nwɔ Yálái woo ka: «Ɉuda tɔɔmun ká tɔɔ mą́ą́nin kɛ mɛ̨nį ɓa, mɛ̨nįi ká líi moi mą, ya ka, ká kɛ mą: Eziptə tɔɔmun nwɔ kɔlaɠai tii həɠə Eziptə, yɛ pa ka mąąkpɔn mąąɓoi, gaa pai yalii bulu, yɛ pənə yɛ li Eziptə, ɓɛi ə həɠə laai. 8 Kalde nuą kaa pai pənəi di pa, di gɔ́ pɛlɛ daai ŋɛ̨i ɓa; di kaa pai ɉon ɉii, di gələn. 9 Yai-Laa woo ka: Ka hvo ka kpɔɔ ɓowo, kaa kɛ diɛ; Kalde nuą liɛ kəlee li, diɛ həɠə ka pulu. 10 Ə mą kɛ, káá Kalde kɔlaɠa kəlee hu nuą paa, a diɛi tii gɔ́ pɛlɛi kaa, ɛlɛɛ, nu tɛitɛi ə mą lɛɛ, tonwą kpanwɔɔ diɛ, da di muhəɠə, di wɔ kələɠaai mu, diɛ daai ŋɛ̨i kələn.» Di Ɉeremi hon di doo gaho ŋą 11 Kalde kɔlaɠa aa kɛ mąą kulɔ Ɉerusalɛmə ɓa, Eziptə tɔɔmun nwɔ kɔlaɠai mąą mɛ̨nį ɓa. 12 Ɉeremi ə kɛ bɔ ə kulɔ Ɉerusalɛmə, ə li Bɛnɉamɛn nwɔ lɔi hu, gwɛlin ɉɔlɔɓo mɛ̨nį ɓa. 13 Ɉəliɛ Bɛnɉamɛn nwɔ kpon ma, ə nɔi kóló kɛ mun da kaa laa, diɛ kɛ mą: Yiriya, yai kɛ a Selemia lon, Hanania nwɔ lon. Yili ə Ɉeremi tɔɔ, yɛ mą: «Ə́ kaa bɔ ə́ tɛɛ Kalde nuą pɔ pələ ka ŋɛ̨i!» 14 Ɉeremi yɛ mą: «Lɛɛ li, və́ bɔ vé tɛɛ Kalde nuą pɔ pələ.» Kɛlaa, Yiriya hvo tí hvo gaa a tɛ̨ą, ə Ɉeremi hon, ə li la nɔi ɲąąwooɓo nuą pɔ. 15 Nɔi ɲąąwooɓo nuą di di líiholi Ɉeremi pɔ, di gɛlɛ, di doo gaho ŋą; ɉɛɓɛ́ kɛ mun Yehonatan yəi góló kɛi, daa kɛ naa kɛ a gaho pɛlɛ́. 16 Lɔi mu pɛlɛ́ ta ə kɛ laa yɛ Yálɔwa kɛ pələ, nąą ɓə di Ɉeremi lɔ laa. Ə yíi kuu tamąą kɛ laa. 17 Yili pulu, tɔɔmun Sedesiasə ə nu ta tɔɔ, diɛ li dəli; tɔɔmun ə mąąnin kɛ loo pələi, ɲəi bɛlɛ́n, yɛ mą: «Yai-Laa nwɔ wɛlɛɛ kaa ə́ la?» Ɉeremi yɛ mą: «Ee! Di kaa pai ə́ tɛɛi Babilonə tɔɔmun pɔ.» 18 Yili pulu, Ɉeremi yɛ tɔɔmun Sedesiasə ɓa: «Hɔn nəi ɓə ŋą́ gɛ a yɛ́, awala kɛ ti, a ə́ wɔ tínuą, a wala kɛ ti, a nɔi lonnii, yai ka dóó gaho ŋą? 19 Ɛlɛɛ, ka wɔ lɛɛ mɛ̨nį hukulɔ nuąi kɛi kɛ kaa: ‹Ə kɛ a káá-oo, ə kɛ a nɔi ŋɛ̨i-yoo, Babilonə hvo pai kɔ́ pɛlɛi káá› di kaa mį? 20 Tɔɔmun! Ną́mu, ə́ wəli tɔɔ nwóó ɓa. Nɛ̨ɛ̨ yɛ́, hvó pənə hvó dɛ́ɛ́ ɉɛɓɛ́ kɛ mun Yehonatan nwɔ kóló kɛi, və́ pa nee haa laa.» 21 Yili ɓə gɛ, tɔɔmun Sedesiasə ə mo, di Ɉeremi lɛɛ tɔɔmun mąąkpɛ nuą yəi gwəlii, ɛlɛɛ, diɛ lɛɠɛ kpinįn dɛɛ bɔ hvóló tɛitɛi yeemu, diɛ ɉəɠə nɛɠɛ kɛ nuą pɔɔli, ə lɛɛ ɉu, kɔnɔ̨n ə kpɛɛ daai. Bələ ɓə Ɉeremi ə lɛɛ la dɔɔ pɛlɛ́ mąąkpɛ nuą yəi gwəlii. |