Hanwon 6 - Yálá laawoo hɛɓɛ (dc)Kwələ nwɔ tɔɔlaa laa ɲɔ̨nwɔ̨ɔ̨i 1 Nón, yá kɛ a nu ta nąn, kaa li kwələ həɠəi ə́ hee yɔwɔ ta ɓa, akɛ yɛ́ ɓə di naa ə́ yəi ŋą yɛ́ dɛɛ, 2 akɛ yáá ə́ kpɔɔ yili a wooi kulɔ ə́ lai, akɛ yáá ɓaalə tɛ ə́ kpɔwɔ tɔwɔ a ə́ hvaa woo, 3 akɛ ɉɛn a wala hɔlɔɓo hvó dɛɛ nąmu pɔ, a kɛ tii yáá too ɲəi ŋą, nón bələi yá gɛ la bələ ka: Li, ə́ pɛlɛ ɉɛn nąmui tii kɔ́wɔ mun ə́ nɛ̨ɛ̨mąą hvə mą. 4 'Hvó nɛɛ laa yíi hvo tɛ ə́ ɲɛ̨i, 'hvó laa hvó yíi, ə lɛɛ la ɉu ə́ woo ə lɔ. 5 Kulɔ ɉɛlɛn ɲəi yɛ Ɓɛ́ɛ́la, yɛ nwɛ̨nį lon a ɓɔ diŋɛ̨n nwolo ɓa. Hviɲɛmun 6 Hviɲɛmun, li tai ə́ humoɠaa kaa, ə́ di túwɔ́ pələ mąąkpɛɛ, ə́ kili hɔlɔɓo bɔ. 7 Di wɛi, kiti teemun və di yəi, ɲɛ̨i tɔwɔmun və di yəi, ɛlɛɛ, nwun nąmu 'hvo di yəi. 8 Da di kɔ̨nɔ̨n mɛ̨nį ɲɛ̨i kulɔ a hvoló laa teɛ, mɔ̨nun deei lɔwai, da di kɔ̨nɔ̨n gbɔn gee ɓa. 9 Ə́ hviɲɛ̨mun ŋɛ̨i, ə́ kaa pai lɛɛi laani ə lɛɛ ɉu mįnɛ̨ lɔwai? Mįnɛ̨ lɔwai ɓə ə́ kaa pai ə́ muhəɠəi la? 10 Hviɲɛ̨mun a kɛ mą: Gɛ́ ŋį́ yíi wolo kulɔ ɲɛ̨́i, ŋį́ yíi wolo ɓo a nwún, ŋį́ laa wolo ɓo, ŋį́ ɉu haŋą, ŋį́ ɲéé laa nwun mu. 11 Nąąlɔwai, yeehowololaa a too mɛ̨i yɛ nwuɔ̨mun, mąąwɛlilaa ə pu mɛ̨i yɛ toomɛ̨i kɛmun. Wɛamun gɛ pələ 12 Nui a lɛɛ mɛ̨nį bələ taɠa taɠa, gaa a weamun. A nu kpoloon, lɛɛ mɛ̨nį lɔ ɓə a kɛ na yɛ hiɛ la. 13 A ɲɛ̨i yali mą, yɛ təliɓo kɛ a gɔwɔ, yɛ ɲeekpiɛ lɛ. 14 Mɛ̨nį ɲɔ̨nwɔ̨ɔ̨ kɛ kili ə ɓo lɔ níi hu, gili hvilɛn ŋąą lɔ mɛ̨nį ɲɔ̨n ma a yələ kəlee, yɛ lia hvaa tee. 15 Yili mąą mɛ̨nį ɓa, gaa pai tooi lɔ tii kpulun, doo pələ kaa pai ɲɔ̨nwɔi, ɉu a yali ɉali hva kɛ. Mɛ̨nįɠaai di wɛli kpɛɛ Yai-Laa ɓa 16 Mɛ̨nį mɛ̨ida kaa laa, yii nwɛli hvo Yai-Laa ɓa, di kaa kpɔ hɔlɔmun mɛ̨ihveelɛ; diɛ ɓaa: 17 Ɲɛ̨i tɛɠɛɓo ɉu, nu ɓowo laaləi, kwəi kwələmun ɲąmą pu yee, 18 Mɛ̨nį ɲɔ̨n gɛ kili, kɔ́wɔi a mɛ̨nį ɲɔ̨n mąą gilɛ həɠə, 19 lɛɛ kɛla hvaa ɓomun, nui a hvaa too leegaaɠaa lɔwai. Wɛli kɛ nɛ̨ɛ̨nu 20 Nón, ə́ nąn nwɔ liɛwoo hon, mɛ̨nį ə́ lee kaa ə́ kalan ɉii la, 'hvó ɓo mą 'hvó doo. 21 Ganąn ə́ líi ɓa, a yələ kəlee ə́ gbulɔn ə́ kwąną. 22 Yiliɠaai ɓə da ə́ tənən dɔɔ ə́ hiɛ pələ hu. Yá kɛ laani, diɛ ə́ mąą kpɛ, yá ə́ ɲįnąą ɓo, ka diɛni kaa lono kɛ. 23 Mąąhɔlɔɓo, liɛwoo kaa yɛ labon, mɛ̨nįi da nu kalan na, gaa a kɛɛ pɔ̨nɔ̨. Kili nwɔ hutɔɔ wooɠaa kaa a yɛnɛ̨ɛ̨ kɛ hɛn. 24 Diɛ ɓə da ə́ mąą kwɛa wɛlikɛ nɛ̨ɛ̨nu ɓa, ə mą kɛ, nɛ̨ɛ̨nui hvo a ə nɛ̨ą nwɔ ŋąą hɛn nwoo. 25 Nɛ̨ɛ̨nu taaləi tii ə mą kɛ a nɛlɛɛ, ə́ ɲɛ̨i hvo kulɔ bɔ 'hvó nɛɛ laa, ɲɛ̨ilai hvo ə́ yala. 26 Yaan, yá hvilɛn wəlikɛ nɛ̨ɛ̨nu pulu, hɛn nogolo lɔ ɓə a nii laa, Kɛlaa; nɛ̨ɛ̨nui gaa hilɛ ɓa yá hvilɛn bulu, ə́ wɔ yɛnɛ̨ɛ̨ a lɛɛ ɉu. 27 Nu a pɛli mɔ̨ɔ̨ ə nwɔ̨n ɉəɠə mąą həɠə hu, yii hva ɉəɠə kələn? 28 Akɛ tii yá pɛli ə́ hiɛ nwɔ̨n dəŋą hu, yii hva ə́ kɔ́wɔ kələn? 29 Bələ lɔ ɓə gaa la, nu hva pɛli hvilɛn ɉii ə́ ɓɛlan nɛ̨ą pulu, a kɛ nąą pɔɔ hvo lɛɛli yɛ́. 30 Pulu a kɛ nwuɔ̨mun ma, a hɛn da nwuɔ̨, ə gɛ ə pulu kulɔ la mą, di hva mɛlɛkpɛɛ mą. 31 Yaan, da ɉon a ɉɛn tii bɔɔ kulɔ ɉu gee mɛ̨i mɛ̨ihveelɛ, a ɲəi bɛlɛ́n ɉɛnaa kəlee tɛɛ. 32 Nui da wɛlikɛ nɛ̨ɛ̨nu da kɛ, mąą nu hva mɛ̨nį ɲąą kaa, nui gaa bɔ ə gbɔwɔ yee lɛɛ ɉu, bələ ɓə a túwɔ́ la. 33 Yaa lɔ ɓə da ɉu tuwɔ, diɛ mɛlɛkpɛɛ mą. Mąą nwumɛ̨ hva kpɛɛ. 34 Mąąhɔlɔɓo, nɛ̨ą nąmu nwɔ tolo a nii kələn gwəi, akɛ gaa nwɔ kwələ kulɔi, hva nu ɲɛ̨imąąwɛli kaa. 35 Hva ɲee heei nɔgwəi hɛn da lɔpee mu, di ma hɛn nɔpee kəlee kwɛlɛ mą, hva ɲee hee da mu. |