Gɛlaɠaa 23 - Yálá laawoo hɛɓɛ (dc)1 Polə ə ɲɛ̨i hee kpɔ tɔ́n vili nąmįną diɛ, yɛ diɛ: «Nąn nonnii, kiliŋąhiɛ yii kɛ mą́ą́ gɛ́ kólo kɛ la Yálá ɓa, aa lɛɛ la ɉu háákələi yələ aa ɉəli, gaa a kiliŋąhiɛ lɛlɛɛ.» 2 Ya ɓə ɉaláá laa həli mun gɛnɛ̨ Ananiasə, ə gwɛlɛ nuą tí, di gɛlɛ naaləi. 3 Nąąlɔwai, Polə yɛ mą: «Yálá ɓə pai ə kɛlɛi! Gaa ləi ŋɛ̨i yɛ, da wee tɛ a pɛlɛ́. Ə́ kaa heeni yɛ́ kiti tee yɛ bələi dɔ́n ə mo la, kɛlaa, yɛ́ dɔ́n mɛlɛkpɛɛmą; yɛ́ kɛ diɛ: di gɛ́lɛ?» 4 Nuą ti kɛ Polə kwɛlɛ, di mo mą, diɛ mą: «Ə́ kaa Yálá ɉaláá laa həli mun gɛnɛ̨i lalan ɉii?» 5 Polə ə di woo ŋąapənə yɛ diɛ: «Ną́n nonnii, gíli hvo ti kɛ ɉu, gɛ́ kɛ diɛ: ɉaláá laa həli mun gɛnɛ̨ li. Mąąhɔlɔɓo, bɛ̨ɛ̨i, diɛ: 'Hvó ə́ wɔ lɔi ɲąąwooɓomun nɛ̨ŋɛ̨n naa.» 6 Polə kili ə kɛ ɉu, yɛ diɛ: tɔ́n vili nąmįną kpulu heei ə kɛ hveelɛ; bələ tɔ̨nɔ̨ ə kɛ a Sadusiɛ̨ɠaa, bələ tɔ̨nɔ̨ yɛ ɓo a Farisiɛ̨ɠaa, yili ɓə gɛ, ə mo diɛ, yɛ diɛ: «Ną́n nonnii, gáá a Farisiɛ̨, ną́n ɲɛ ɓo a Farisiɛ̨. Gɛ mɛ̨nį náái haaɓɛlaa nwun mɛ̨nį la, ya ɓə gɛ, diɛ paa a ɲą́ą́ gíti tee mɛ̨nį ɓa.» 7 Ɓɛlɔwai ə nwoo ti ɓo la, Farisiɛ̨ɠaa da Sadusiɛ̨ɠaa di kɛi ɉuyala di kee lɔwai. Gbului ti aa mąn mɛlaɓo ɉu hveelɛ. 8 Sadusiɛ̨ɠaa di wɛi, diɛ: haaɓɛlaa nwun mɛ̨nį hvo laa, ɛlɛɛ, malakaɠaa di hvo laa, ɲinɛ̨nŋaa di hvo laa. Farisiɛ̨ɠaa diɛn diɛ: mɛ̨nįɠaa ti kəlee kaa laa 9 Nąą woo ɲąą ə nwąną kpɔ kɛnɛ̨ dɔ́n galamɔ̨ɔ̨ taɠaa, da Farisiɛ̨ɠaa di tɔɔ, di həɠə di tɔɔ, di lənə di ɓɛlaa woo ɓa a di nwąnąi, diɛ mą: «Ku hvo mɛ̨nį ɲɔ̨n nɔpee ta kɛi ɉulɔnui ŋɛ̨i ɓa, gbəli hu kiɛ, malaka ta, awala kɛ ti, ɲinɛ̨n da ka ti mɛ̨nį ɓoi mą.» 10 Nwoo ɲąąnwąną hu kɛnɛ̨ pələi ti, ɉolahi nwun nąmu ə ɲɔw, yɛ di hvo pa Polə hu tee-tee di kee lɔwai. Yili ɓə gɛ, ə mo, nwɔ holahiɠaa də li ɲąąkpɔn ti hu, di Polə hon dɛ li la bɛlɛ lon mu. 11 Bulu ɓa kpini pɛlɛɛ kɛa, gu Ną́mu gbɔwɔ lɛ Polə ɓa, yɛ mą: «'Ə́ liikpələ, yaa mą́ą́ kɛla hvaa ɓo ɓɛ Ɉerusalɛmə, hvo kɛli ə́ da ɓo Romə daai.» Nuą di kɛ bɔ di Polə paa 12 Mąą yələ laaɓoɔ, yələ wala pɔ, Ɉuifə taɠaa di di nwun dɔɔ a loo pələi, diɛ: Di hva kɔ̨nɔ̨n mįi, di hva hɛn da kpələi, yii di hvo ni Polə paa li. 13 Nuąi nɔgili ti kɛ, di tɛɛi kɛ nu pɔw-nąąn ɉu. 14 Də li di mo ɉaláá laa həli nuą kpɛa-kpɛaa, da galanɉonŋaa diɛ, diɛ diɛ: «Kwaa ku woo kwɛlɛ a ku kwɛlai ku mo Yálá ɓa, kuɔ, ku hva hɛn da mįi, ku hva hɛn da kpələ, yii ku hvo ni Polə paa li. 15 Káá, ká dɔ́n vili nąmįną, ká wɛi ɓaa, ká woo ə laa mą, ká mo ɉolahiɠaa diɛ a gbąnąlaa, káá mą di pa a Polə ká liila yɛ káá kɛi pa mąą mɛ̨nį hukpɛi kpɔ a nɛlɛɛ. Kuɔn, kwaa ku kpɔwɔ pɛli baa mɛ̨nį ɓa, gɛɛ di hvo həli la káá.» 16 Kɛlaa, Polə mąąhala lon ə nɔgili ti hu woo mɛ̨n, ə li, ɓɛi ti Polə ə kɛ laa ə ɉukulɔ Polə ɓa. 17 Ya ɓə, Polə ə ɉolahi nwun dɔ̨nɔ̨ nąmu təli, ə mo yɛ mą: «Ɉulɔnon ŋɛ̨i hon, ə́ li la ɉolahi nwun nąmu pɔ; mɛ̨nį ta kaa gwəi, ə mo mą.» 18 Ɉolahi nwun dɔ̨nɔ̨ nąmui ti ə ɉulɔnon hon, ə li la di nwun nąmu pɔ, yɛ mą: «Polə tii gaho ŋą, ya ɓə də́ li, ə mo mą́ą́, yɛ ŋį́ pa a ɉulɔnon ŋɛ̨i ə́ bɔ́, mɛ̨nį ta kaa gwəi, ə mo yɛ́.» 19 Ɉolahi nwun nąmu ə ɉulɔnon hon a ɲee, da yaa də li di tɔ̨nɔ̨ kɛɛnąą, yɛ mą: «Lə mɛ̨nį ɓə yɛ́ ə́ mo mą́ą́?» 20 Ɉulɔnon yɛ mą: «Ɉuifəɠaa daa woo aa naa mą, diɛ pa ə́ mąąnɛ̨ɛ̨i Polə tɛɛ mɛ̨nį ɓa tínąą dɔ́n vili nąmįną liila, yɛ da kɛli kɛ di mąą mɛ̨nį hukpɛ kpɔ a nɛlɛɛ. 21 Kɛlaa, da mo yɛ́, hvo laa di la, mąąhɔlɔɓo, di tɛɛi nu pɔw nąąn ɉu, daa di kwɛla diɛ di hva hɛn da mįi, di hva hɛn da kpələ, yii kpɔ di hvo ni Polə paa li. Daa di kpɔwɔ pɛli, ə́ hvaa mɛ̨nį di woo ɓa lɔ ɓə di kaa mąąkpɔn ɉii.» 22 Ɉolahi nwun nąmu ə ɲee ɓo ɉulɔnon tii ɓa, kɛlaa, ə mo mą kpɔ a walawalaa, yɛ mą: 'Hvó mo nui lɔpee ta ɓa, yɛ́ kɛ yáá nɔgilii mɛ̨nįi ti hukulɔ mą́ą́. Də li a Polə Sesare 23 Yili pulu, ɉolahi nwun nąmu ə holahi nwun dɛi tɛi nąmįną hveelɛ təli, yɛ diɛ: «'Ká Ka wɔ holahi nwun veelɛi ɲąąkpɔn da hoo mɛ̨i nuą pɔw mɛ̨ihveelɛ, ɛlɛɛ, kpala nąmįną nwun veelɛ. Ka ka kpɔwɔ pɛli, nuą da pu a yíi, ka káá pai həɠəi ɓɛ, la a yii ka li Sesare. 24 'Ka ɉooɠaa hɛ̨ą yili, 'ka li a Polə gbahanąmą Felisə pɔ, a gɔlɔi ponoɔ.» 25 Ɉɛɓɛ́i ə dɛɛ di pɔ, ɉu woo ka: 26 Ɲą́ą́ Klaudiusə Lisiasə, ɲą́ą́ ɓə ɉɛɓɛ́i ŋɛ̨i tɛɛi gbahalanąmą kɛnɛ̨ Felisə pɔ, gɛ́ túwɔ́ɓo! 27 Ɉuifəɠaa di ɉulɔnui ŋɛ̨i hon diɛ di baa, ɓɛlɔwai ŋą mɛ̨n na diɛ kɛ mą: Romə kaalon ni, kwa nwɔ́ holahiɠaai ku lɔ di lɔwai, ku gulɔ di yəi. 28 Yɛ bələi ŋį́ kɛ la bɔ mɛ̨nį Ɉuifəɠaa di mo a naa ŋį́ ɉukulaa kaa, ŋį́ ɉəɠə ŋį́ li la di wɔ dɔ́n vili nąmįną pɔ. 29 Kɛlaa, ŋį́ gaa, gɛ́ mɛ̨nįɠaai di kaa moi a naa, hvilɛnŋąąi di huwu la mɛ̨nį ɓa, kɛlaa, di hvo kɛ li a mɛ̨nįi da nu paa ɉu, awala kɛ tii, di ɲili. 30 Di nwə́li lon doo ɉu, diɛ daa lɔgilii ta kɛ mą, baa mɛ̨nį ɓa; ya ɓə gɛ, gɛ́ tɛɠɛ yɛ́, gáá nwɔ̨nɔ̨ moi galamąɓo nuą diɛ, gɛ́ di pa, di galamąɓo ə́ liila. 31 Bələi ti ə ɉolahiɠaa tí la, di gɛ kpɔlɔ ti. Di Polə həɠə mąą kpinį ti hu, dəli la Antipatrisə daai. 32 Mąą yələ laa ɓoɔ, ɉoo mɛ̨i nuą da Polə ni di ɉiɛ kpɛli laa kulɔ, yiiɠaai kɛ di kɔwɔ ɲą, di yali di pulu, di pa di yəi gwəli. 33 Ɉoo mɛ̨i nuą həliɛ kɛa Sesare daai, di ɉɛɓɛ́ tɛɛ gbahalanąmą pɔ, di Polə lɛ mą. 34 Gbahalanąmą ə ɉɛɓɛ́ ɓo, yɛ mą: Nɔi nɛlɛ ɓə Polə ə həɠə ɉu? Yii kɛa ə gbaɠala kaa yɛ ə həɠə Silisi lɔi hu, 35 yɛ mą: «Ɓɛlɔwai ə́ mąą ɲąɓa lɔ nuą da paa la, gáá pai ə́ mąąni kɛi nąąlɔwai.» Ə mo di Polə laa Herodə yəi dɔɔ pɛlɛ́ mu. |