Tɔɔɓɛlaa dɔlɔɔ 2 - Yálá laawoo hɛɓɛ (dc)Davidə ə vɛli non Salomɔn ɓa 1 Ɓɛlɔwai Davidə haai lɔwai ə kɛi kɛa lɛɠɛ la, ə vɛli non Salomɔn ɓa, yɛ mą: 2 «Gáá pai kɛa həɠəi nɔi ŋɛ̨i mɛ̨i, ɉu hvo kwɛa li gɛ́ ɉon a ku nąnni pɔlɔɠaa kpaalə. Yili ɓa, tɔɔ a ə́ walaa, ə́ hulɔnu laa kɛ. 3 Yai-Laa ə́ wɔ Yálái nwɔ liɛwooɠaa hon, ə́ hiɛ a ɲeekpiɛ tənən. Nwɔ tɔ́n da bɔ liɛwooɠaa kəlee hon, ə́ bɛlɛ bɔ túwɔ́ pələ ɓa, ə́ kɛ a nwąną mɛ̨nį kɔ́lɔn ŋąą yɛ bələi bɛ̨ɛ̨ la Moisə nwɔ tɔ́n ɉɛɓɛ́i hu. Yá yili kɛ tii, mɛ̨nįi lɔpee yá ə́ yee too ɉu, ɉu a nɛ̨ɛ̨ yɛ́. 4 Yili pɔ pələ ɓə, mɛ̨nįi ŋɛ̨i Yai-Laa ə mo mą́ą́, naa a hon na yɛ́; yai ə kɛ mą: ‹Akɛ ə́ lonnii da di hiɛ pələ ɲɛlɛkɛ, di hiɛ ɲɛ̨́i ɓa a ɉaŋąą, a di lii kəlee, da di kpinį kəlee, a tɛ̨ą! Dɔɔkpəlin ŋɛ̨i gaa Israɛlə lɔi hu, ɉu hva lɛɛ a gboloon, nu a hɔlɔɓo ə́ huwuhu, ə hee laa.›» 5 Yili pulu, Davidə yɛ nwɔ̨nɔ̨ non ma: «Yili a həɠə laa, mɛ̨nįi Seruya lon Ɉoabə ə gɛ a ɲą́ą́, gbaɠala kaa yɛ́. Mɛ̨nįi ŋɛ̨i ə naa Israɛlə kɔlaɠa nwun nąmįną hveelɛi ɓa, diɛ ɓa a: Nɛrə lon Avnɛrə, da Yɛtɛrə lon Amasa. Ɉoabə ə di paa a liilaa yələ, ɓɛlɔwai hvo kɛ la a kɔ́ yələ. Ɲąmąi tii ə bu, nwulu kaa nwuɔ̨. 6 Yili ɓa, kili kaa yɛ́, túwɔ́ la yɛ bələi kili kaa la yɛ́. Hvó nɛɛ laa hvo pɔlɔ liilaa hu, nwun və powa. 7 Yii hvilɛn na Galaadə mun Barzilai ɓa, nwɛi, ɉon a wɛlikɛmąąlaa. Nuąi ka diɛni ka kɛ ka yee lɔi kɔ́wɔ tɔ̨nɔ̨ hu, naa too di pɔ. Mąąhɔlɔɓo, ɓɛlɔwai ŋį́ kɛi pu la ə́ liɛ Absalɔn tɔwɔ, diɛi tii ɓə pa bɔ́ a wɛlikɛmąąlaa. 8 Kɛlaa, Gera lon Simei ŋɛ̨i a Bɛnɉamɛn mun, yai həɠə Bahurimə daai, gaa ɓɛ ə́ kwɛlɛ; ə wɔlɔ nɛ̨́ŋɛ̨n naa kpɔ a ɉuwu ɲɔ̨nwɔ̨ɔ̨, ɓɛlɔwai ŋį́ kɛi li la Mahanaimə. Ə mą kɛ tii, di kəlee ɓə pa náákwiɛn ɉii, ɓɛlɔwai ŋą́ kɛi Ɉurdɛn teen na. Ŋą́ gwɛ́la mą a Yai-Laa laa, gɛ́ mą: ‹Və́ pai ə́ paai a ɓɔwa kwɛaa.› 9 Yiihui ŋɛ̨i kɛa, hvó gaa yɛ nui hɔn və mą. Mąąhɔlɔɓo, ə́ wɛi, ə́ kaa a kilimąą mun; mɛ̨nįi mąąnɛ̨ɛ̨ ə́ gɛ la, yɛ́ kpinįi ɓə gɔlɔn. Bələi mąn nwun bowaa la, hvó nɛɛ laa, hvo gbɔwɔ ɓa haa ɓo.» Davidə ə haa, Salomɔn ə mąąhvalin 10 Davidə ə laa ɲee tɔ̨nɔ̨ mɛ̨i, di noo Davidə taa. 11 Davidə ə tɔɔlaa kɛ Israɛlə mɛ̨i a kwɛlan bow nąąn. Gwɛlan bow nąąn tii hu, ə kwɛlan mɛ̨ihveelɛ kɛ Hebrɔn; ə kwɛlan bow haaɓa kɔ́w haaɓa kɛ Ɉerusalɛmə. Adoniasə da nwɔ nɔgili kɛ nuą, ɛlɛɛ, da Simei 12 Salomɔn ə hee nąn Davidə nwɔ tɔɔkpəlin ɉu, nwɔ tɔɔ ɲee kɔ́nwɔ̨n ɉu lɔ ɓə kɛi ɓɛlɛ a nwąnąi. 13 Yələ ta, Hagitə lon Adoniasə ə pa ə həli Salomɔn nee Bɛtsabe ɓa, Bɛtsabe yɛ Adoniasə ɓa: «Mɛ̨nį lɛlɛɛ ɓə ə́ kaa pai la bɔ́?» Yili yɛ mą: «Ee!» 14 Yili pulu, Adoniasə yɛ mą: «Mɛ̨nį ta kaa gwə́i, gɛ́ ŋą́ mo yɛ́!» Yɛ mą: «'Mo!» 15 Adoniasə yɛ mą: «Yɛ́ kpinįi ə́ kili kaa ɉu, ɲą́ą́ ɓə kɛ mąą nɛ̨ɛ̨ ŋą́ kɛ a dɔɔmun, Israɛlə nuą kəlee ɲɛ̨i hiɛ kɛ mą́ą́, ə gɛ, ŋą́ kɛ a dɔɔmun. Kɛlaa, dɔɔlaa aa mą́ą́laa, aa li nə́ɠə Salomɔn pɔ, yili ɓə kɛ a Yai-Laa liiɓa, ə dɛɛ yaa tii bɔ. 16 Yiihui ŋɛ̨i kɛa, mɛ̨nį tɔ̨nɔ̨ lɔ ɓə gɛ́ ŋą́ ɉuhvɛli yɛ́, hvó lənə mą.» Bɛtsabe yɛ mą: «'Mo ŋį́ gaa!» 17 Adoniasə yɛ mą: «Gáá nɛ̨ɛ̨mąą hvəi yɛ́, gɛ́ ə́ mo tɔɔmun Salomɔn ɓa, hvo pai lənəi mą; ə Sunɛmə nɛ̨ɛ̨nui ŋɛ̨i a Avisagə tɛɛ bɔ́ a nɛ̨́ą.» 18 Bɛtsabe yɛ mą: «Mm! Ɲą́ą́ gbinįi gáá lii ŋą́ ə́ wɔ mɛ̨nįi ŋɛ̨i laa həli tɔɔmun ma.» 19 Bɛtsabe ə li ə həli Salomɔn ɓa, ə gɛ, ə Adoniasə nwɔ mɛ̨nįi tii hukulɔ mą. Tɔɔmun Salomɔn ə muhəɠə ə li ə kwɛli hvilɛn nee ɓa, yili pulu, ə li ə hee, ə heei tɛɛ tɔɔmun nee pɔ, ɲee lɛlɛɛ hu. 20 Yɛ non ma: «Mɛ̨nį logolo ta kaa gwə́i, gɛ́ ŋą́ ɉuhvɛli yɛ́, hvó lənə mą.» Tɔɔmun yɛ mą: «Néé, yii ya ɉuhvɛli mą́ą́, vá lənə mą.» 21 Nee yɛ mą: «A kɛ tii, gu hva pɛli Avisagə, Sunɛmə nɛ̨ɛ̨nui tɛɛi ə́ liɛ Adoniasə pɔ a nɛ̨ą?» 22 Tɔɔmun Salomɔn yɛ nee ɓa: «Lə mɛ̨nį ɓa, ə́ kaa Sunɛmə nɛ̨ɛ̨nui a Avisagə hu hvɛlii, yɛ́ dɛɛ Adoniasə pɔ? Yɛ́mun, kpəla yili ɓa, ə́ dɔɔlaa hvɛli, ə́ dɛɛ bɔ; mąąhɔlɔɓo, níɛ nu pɔlɔ li, da ɉaláá laa həli mun Abiatarə, ə mą kɛ Ɉoabə Seruya lon.» 23 Tɔɔmun Salomɔn ə gwɛla, a Yai-Laa laa; yɛ diɛ: «Nwooi ŋɛ̨i Adoniasə ə mo, nwun nɛɛ ɉu, Yai-Laa hvo mɛ̨́i kaa! 24 Yiihu, Yai-Laa tii laa hu, yai ŋɛ̨i ɲéé walawala, ə ɉéé ną́n Davidə nwɔ tɔɔkpəlin hu, ə́ náá too dɔɔ nu huwu laa pɔ; yɛ pələi yaa kpinįi ə mo la; háákələi kpɔ-kpɔ, Adoniasə kaa haai.» 25 Tɔɔmun Salomɔn ə nɛɛ mą ə Yehoyada lon Benayahu tɔɔ, ə wolo Adoniasə ɓa, ə baa. Salomɔn ə Abiatarə kpɛ Ɉerusalɛmə 26 Yii ɓaa a ɉaláá laa həli mun Abiatarə nwɛi, tɔɔmun ə kɛ mą: «Li Anatotə, ɓɛi ə́ yəi hɛnŋąą kaa laa. Mąąhɔlɔɓo, Yai-Laa yai a ną́n Davidə nwɔ Yálá, yɛ́ ɓə kɛi nwɔ mįnɛ̨ kəhii həɠə, ka ną́n kaa mɔ̨nɔ̨ mįi gee pɔ.» 27 Salomɔn ə Abiatarə laa kulɔ Yai-Laa nwɔ haláá laa həliɛ hu. Ə gɛ, mɛ̨nįi ŋɛ̨i wɔlɔ Yai-Laa ə mo Eli nwɔ pɛ́lɛ́i laa mɛ̨i Silo, naa ə hon. 28 Mɛ̨nįi tii bələ ə həli Ɉoabə ɓa, Ɉoabə da Adoniasə ɓə kɛ di tɔɔ, kɛlaa, hvo wɔlɔ kɛ tɔɔ li Absalɔn pulu. Nąąlɔwai Ɉoabə ə li Yai-Laa hee kələ mu, ə mąąkilɛ laa. Ə ɉaláá kulɔi mįnɛ̨ɠaa hon. 29 Di pa di mo tɔɔmun Salomɔn ɓa, diɛ mą: «Ɉoabə aa mąąkilɛ Yai-Laa hee kələ mu, gaa tɔɔni ɉaláá kulɔi kwɛlɛ.» Salomɔn ə Yehuyada lon Benayahu tɔɔ, yɛ mą: «Li ə́ wolo mą.» 30 Benayahu ə lɔ Yai-Laa hee kələ mu, yɛ Ɉoabə ɓa: «Tɔɔmun yɛ: ‹Ə́ kulɔ.›» Kɛlaa, Ɉoabə yɛ mą: «Kpaa! Ɓɛ ɓə gáá haai laa.» Benayahu ə li, bələi tii Ɉoabə ə nwoo ɲąąpənə la, ə mo tii tɔɔmun ma. 31 Tɔɔmun yɛ mą: «'Li, ə́ gɛ yɛ bələi tii ə mo la; Yili pulu ə́ bowa loo. Yá yili kɛ tii ɲąmąi ŋɛ̨i Ɉoabə ə bu nwun ve kɛ mą, yaa nwulu həɠə ną́n nwɔ pɛ́lɛ́i nwuɔ̨. 32 Yai-Laa a Ɉoabə haa wulu lɛɛ Ɉoabə yaa kpinįi nwuɔ̨, yai tii nu hveelɛ paa, diɛi kɛ di haŋąą, di hviɛlaɓoɔ di tɛɛ mą, ə di paa a ɓɔwa, ną́n Davidə tɛɠii. Nu hveelɛi tii dɔ̨nɔ̨ ɓaa Nɛrə lon Avnɛrə, yai kɛ a Israɛlə kɔlaɠa nwun nąmu; veelɛnąą Yɛtɛrə lon Amasa, Ɉuda kɔlaɠa nwun nąmu. 33 Nuąi tii haa, di wulu ə lɛɛ Ɉoabə nwuɔ̨, da ɉuwuhu nuą kəlee; kpɛɛ hvo kɛ mą. Yii ɓaa Davidə da ɉuwuhu nuą, ɲəi bɛlɛ́n nuą ə mą kɛ dɔɔ kpəlin, Yai-Laa ə ɲɛ̨i lɛlɛɛ hee diɛ kpɛɛ hvo kɛ mą.» 34 Yehoyada lon Benayahu ə li ə wolo Ɉoabə ɓa, ə baa. Di Ɉoabə powa loo ɲəi bɛlɛ́n nɔi pun ɉu. 35 Tɔɔmun ə Yehoyada lon Benayahu hee nwɔ kɔlaɠai nwun na, ə ɉaláá laa həli mun Sadɔkə hee a Abiatarə mąąhvalin. Salomɔn ə Simei kulɔ ɲee hu 36 Tɔɔmun Salomɔn ə Simei təli yɛ mą: «Ə́ yíi pɛlɛ́ tɔɔ ɓɛ Ɉerusalɛmə, gwɛ́lɛ; hvó kɛ ə kaa kulɔi daa pulu, ə́ li ɓɛi lɔpee nąą ta. 37 Yələi lɔpee ta, ə́ ma kpɛli giliɓo, ə́ kulɔ ɓɛ daai, ə́ Sedrɔn moloon mąąteen, ə́ kili ə kɛ ɉu yɛ́ kɛ, yá haa, ɉəɠə mąą hvo mą. Akɛ tii, ə́ ɲąmą nwulu a lɛɛ ə́ kpɔwɔ nwuɔ̨.» 38 Simei yɛ tɔɔmun ma: «Ə́ woo tii aa nɛ̨ɛ̨ mą́ą́. Bələi kpɔlɔɔ tii nwɔ́ mɛ̨nį nąmu tɔɔmun ə mo la nwɔ luwɔi ɓa, bələ kpɔlɔɔ ɓə gaa gɛi la.» Simei ə lamun Ɉerusalɛmə, 39 Kɛlaa, kwɛlan ɉaaɓa tɛɛ pulu, Simei nwɔ luwɔ hveelɛ di pu, di li Gatə tɔɔmun Maaka lon Akisə pɔɔli. Di pa di mo Simei ɓa, diɛ mą: «Ə́ wɔ luwɔɠaa tii di kaa Gatə.» 40 Simei ə nwɔ hoohvaalən ɉąą yili, ə tɛ mɛ̨i, yɛ li Akisə pɔɔli, ə gɛ, ə nwɔ luwɔɠaai hon. Ə li ə di hon Gatə, ə paa a diɛ Ɉerusalɛmə. 41 Di li di mo tɔɔmun Salomɔn ɓa, diɛ mą: «Simei aa kulɔ Ɉerusalɛmə daai, aa li Gatə, aa pənə aa pa.» 42 Tɔɔmun ə Simei təli, yɛ mą: «Kɛlɛi ə́ ə́ kwɛla Yai-Laa ɲɛ̨i ɓa, gɛ́ yɛ́: ‹Hvó kɛ ə́ kaa kulɔi ɓɛ daai a yələ ta, yɛ́ li ɓɛi lɔpee! Akɛ yá yili kɛ tii, ə́ haa mɛ̨nį hva ɉəɠə mą. Kɛlɛi gu mo tii-ee!› Ə́ mo mą́ą́, yɛ́ mą́ą́: ‹Ə́ woo tii aa nɛ̨ɛ̨ mą́ą́, ɲéé kaa mu.› 43 Lə mɛ̨nį ɓa, nwoo ŋɛ̨i ə́ mo Yai-Laa ɲɛ̨i ɓa, da mɛ̨nįi ŋą́ mo yɛ́, hvó bɔ mɛ̨nį kɛ li?» 44 Yili pulu, tɔɔmun yɛ Simei ɓa: «Mɛ̨nį ɲɔ̨n kpɔ ə́ gɛ a ną́n Davidə, gbaɠala kaa yɛ́, ə́ kwəi ɓə a gɛla. Ə́ wɔ nwąnąlɔ túwɔi tii ə́ mo, nwulu a lɛɛ ə́ nwuɔ̨. 45 Kɛlaa tɔɔmun Salomɔn da Davidə nwɔ tɔɔkpəlin, lúwɔ́ a kɛ diɛ, ɲee kɔ̨nwɔ̨n ɉu a ɓɛlɛ a yələ kəlee Yai-Laa ɲɛ̨i ɓa.» 46 Tɔɔmun yɛ Yehuyada lon Benayahu ɓa, 'li ə́ Simei hon, ə́ baa. Ə həɠə kɛa nąąlɔwai ɓa, dɔɔlaa yee kɔ̨nwɔ̨n ɉu ə ɓɛlɛ Salomɔn yəi. |