Korɛntə dɔlɔɔ 14 - Yálá laawoo hɛɓɛ (dc)Yálá kwəi mɛ̨nį hukulaa da hį́iwoo ɓoɔ 1 'Ká wɛlikɛmąąlaa kwɛli, Kili yəi mɛ̨inɛ̨ɛ̨ɠaa mąą lii ə too ká kwəi; gəlee ə mą kɛ, Yálá kwəi mɛ̨nį hukulaa. 2 Hvo gaai, nui a kɛi hįiwooɠaa ɓo, hvo moi nuą diɛ, kɛlaa Yálá ɓə gaa moi mą. Gbala ə tɔɔ, nuą di hva kɛ mɛ̨n ɉi; mąą nu kili ɓə a kɛ mɛ̨nįɠaa tɛi na, yɛ mɛ̨nį loɔɠaa ɓo. 3 Kɛlaa, nui a kɛ Yálá kwəi mɛ̨nį hukulɔi, a kɛ ɉukulɔi nuą diɛ, yɛ di tɛ tɔwɔ, yɛ di liɛwoo kɛ, yɛ di hvaŋąlɔ. 4 Nui a kɛ hį́iwooɠaa ɓoi, a gbɔwɔ ɓə a dɛ tɔwɔ, kɛlaa, nui a kɛ Yálá kwəi mɛ̨nį kulɔi, a gbɔn tɛ tɔwɔ. 5 Gáá bɔ ká kəlee, káá hį́iwooɠaa ɓo, kɛlaa, yii kpɔ nwɛli kaa mą́ą́, ya ɓaa, 'Káá Yálá kwəi mɛ̨nį hukulɔ nuą diɛ. Nui a Yálá kwəi mɛ̨nį hukulɔ, gɛnɛ̨i dɛɛ, hį́iwooɠaa ɓomun ma, hvo kɛli lɔ kan, mąą nu a kɛli ɉį́iwooɠaa ti mukulaa lɛ, gbɔn yɛ pɛli tɛi la tɔwɔ. 6 Ną́n nonnii, gbəli ŋá pa ká pɔɔli, gɛ́ bələ ɓo káá hį́iwooɠaa hu, yili dɔlɔ ɓaa a lə? Akɛ, hvo mɛ̨nį ta tooi pono ɲą, mɛ̨nį kɔlɔnŋąą hvo ɉu, Yálá kwəi mɛ̨nį hukulaa hvo ɉu, hvo mɛ̨nį ta lɛi káá? 7 Gɛ pələ kaa lɔ yɛ hvɛli-kɛ-hɛnŋaa, yɛ bələi Túlú, awala kɛ tii, gwɛnįn. Akɛ vɛlii tii kɛ nuą da wala kɛ gɛi a ɉuponoɔ, wələi di kaa dooi, nu ya pɛli gɔlɔn ɉii ləi? 8 Akɛ kɔ́-túlú hvɛɛ mun a wala vɛɛ a vɛɛ pələ, gbɛɛ ɓə a gɛ pələ pɛli gɔ́ mɛ̨nį ɓa? 9 Kaa kpɛlimąn, akɛ nwooi ka káá moi, nuą da wala kɛ mɛ̨n ɉi, mɛ̨nį ka káá moi da gɔlɔn ləi? A kɛ tii, ka hvaa woo a lɛɛ hvaŋą hu! 10 Hį́iwoo tamąą kaa lɔi mɛ̨i, və́ mun gəlee kɔlɔn, kɛlaa, dɔ̨nɔ̨ kpɛli hvə laa, yii mukulaa hvo mą. 11 Hį́iwooi və́ gɔlɔn, nu ta a kɛi mɛ̨nį ɓo mą́ą́, a kɛ ɲɛ̨́i ɓa a nwɛ̨ą, gɛ́ ɓo ɲɛ̨i ɓa a nwɛ̨ą. 12 Káá kpɛlimąn, yii hį́iwooɠaa ɓə nwɛli kaa káái, ká kilaa pono kwɛli Yálá yəi a ká nwąnąi; kɛlaa, ə kɛ a gbɔn dɛ mɛ̨nį tɔwɔ. 13 Yili ɓa, nui bələ ɓoi hį́iwooɠaa hu, mąąnɛ̨ɛ̨ ə Yálá hvɛli, ə gɛ, ə pɛli nwooɠaa tii laa tɛɛi a yɛlɛ. 14 Mąąhɔlɔɓo, ŋą kɛi Yálá hvɛli a hį́iwoo takpɛliɠaa, nį́i a kɛ a nɔɔ vɛliɓo hu, kɛlaa vá kɛ mɛ̨nį ta ɲąąkaai. 15 Ŋą́ gɛ pələ kɛ ləi kani? Ŋą́ Yálá hvɛli a gíli da nwɔ́ mɛ̨nį kɔlɔnŋąą, ŋą́ wələ too a gíli da nwɔ́ mɛ̨nį kɔlɔnŋąą. 16 Gbala ə tɔɔ, ɉį́iwooi gáá moi, ŋą́ kɛli lúwɔ́ kɛ ɉu, nuą di hvo gɔlɔn, da hvaa pələ kɛ ləi núwɔ́ mu? Mąąhɔlɔɓo, mɛ̨nįi ə́ kaa moi, hvo di mɛ̨n ɉii. 17 Kiɛ-o, ə́ wɔɔ núwɔ́ wooi lɛlɛɛi, kɛlaa nuąi ə́ dooi diɛ, hva di tɛ tɔwɔ. 18 Yálá háálai, ɲą́ hį́iwoo tamąą ɓo, dɛɛ ká kəlee káá, 19 Kɛlaa, gbɔn ɉu, nɛlɛɛ ɓaa, ŋą́ woo lɔɔli ɓo, nuą di mɛ̨n, ə tɛɛ, woo waa tamąą ɓa, yii di hva mɛ̨n. 20 Ną́n nonnii, yii hvilɛn na mɛ̨nį hutɔɔ ɓa, 'ká kɛ yɛ lɛapɛlɛɛ, yii ɓaa mɛ̨nį ɲɔ̨n nwɛi, 'ká kɛ ɉu, a lɛapɛlɛɛ, kɛlaa, mɛ̨nį hutɔɔ mɛ̨nį hu, 'ká kɛ a nu mąąpɔlɔɔɠaa. 21 Bɛ̨ɛ̨i dɔn ɉɛɓɛ́ hu yɛ mą: «Hį́i takpɛliɠaa laawoo ɓə gáá pai bələ ɓoi la nu huwui ŋɛ̨i ɓa, ɛlɛɛ, nwɛ̨ąą laaləi, ə mą kɛ tii, di hvo pai di wəli tɔɔi nwóó ɓa; gu Nąmu woo li!» 22 Yili mąą mɛ̨nį ɓa, hį́iwooɠaa di hvo a laa na nuą di wɔɔ, gaa a kili walawala nuą di wɔɔ, Yálá kwəi mɛ̨nį hukulaa hvo a kili walawala nuą di wɔɔ, gaa a laa na nuą di wɔɔ. 23 Akɛ, gbəli, ka ká ɲąąkpɔn Yálá hee pɛlɛ́i mu, hį́iwoo yii nu ta hvo gɔlɔn nu kəlee diɛ mo, nuąi di kaa ka woo mɛ̨n ɉi, a wala kɛti nuąi di hvo ka a kalan nɛa, da lɔ laa, di hva kɛ diɛ ka ɓowoi? 24 Kɛlaa yaamun, nu kəlee da kɛi Yálá kwəi mɛ̨nį hukulɔ, nui hvo a laa na mun, awala kɛ tii, nui pa lɔ da mɛ̨n ɉii, a gbɔwɔ hɔn gaa, nu kəlee ɲɛ̨i ɓa. 25 Mɛ̨nįi nooɔ di kwəi pələ, a kulɔ pono ŋą, a pɛlɛ, ə kwɛli hvilɛn Yálá ɓa, ɛlɛɛ, yɛ noloɓo, yɛ kɛ Yálá kaa kpɔ ká lɔwai a neelee. Mɛ̨nįɠaa hee kpəlin na kɛ pələ Yálá ŋą kpɔn hu 26 Ną́n nonnii! Lə mɛ̨nį ɓə kan mąąnɛ̨ɛ̨ ká gɛ? 'Ka ká ɲąąkpɔn, nu tɛitɛi a pɛli ə Yálá mąątɛ̨nɛ̨ wələ too, ə mɛlaa mąąkwɛli, a wala kɛti, ə mɛ̨nį ta too pono ɲą mɛlaa diɛ, ə hį́iwooɠaa ɓo, ə pɛli ɉukulɔ a nɛlɛɛ. Gəlee ə kɛ kani a gbɔn gəlee tɛ mɛ̨nį tɔwɔ. 27 Hį́iwooɠaa ɓo mɛ̨nį a kɛ ɉu, nu hveelɛ ɉaaɓa ə kɛ moi, káá gulɔ ɲą tɛitɛi, ɛlɛɛ, nu ta ə hɔlɔɓo, yɛ ɉukulɔ. 28 Akɛ woo laa tɛɛ kɛmun a wala hɔlɔɓo, Ɉį́iwoo ɓomun ə naa pilɛ, a wala kɛti, ə lɛɛ lɔ da Yálá di lɔwai. 29 Yii ɓaa Yálá kwəi mɛ̨nį hukulaa nwɛi, ə lɛɛ lɔ nu hveelɛ ɉaaɓa la, di ɓɛlaa di di laa pilɛ, yii nuąi tii kaa moi, diɛ ɉutɔɔ. 30 Ka lɛɛ ɲąąkpɔn tii hu, Yálá a mɛ̨nį ta too pono ɲą nu ta ɓa, nui bələ ə kɛ na, ə naapilɛ. 31 Ká kəlee ka pɛli 'ká Yálá kwəi mɛ̨nį hukulɔ, kɛlaa, ka kɛ moi tɛi tɛi, ya ɓə a gɛ, nu kəlee di kili hɔlɔɓo, di hvaŋą ə lɔ. 32 Gilii gaa Yálá kwəi mɛ̨nį hukulɔ mun ma, ɲąąwoo kaa na. 33 Mąąhɔlɔɓo, Yálá hvə puɉu mɛ̨nį kɛ Yálá, kɛlaa gaa a liilaa Yálá. Yɛ bələi a kɛ kɛi la gbɔn mąąhəɠɛɛɠaa hu, 34 nɛ̨ąą da kɛ ɲąąkpɔn ɉu, di di laa pilɛ, pələ ɓoɔ mąą laa hvo di yəi, mąąnɛ̨ɛ̨ di lɛɛ nwoo mulaa kɛ, yɛ bələi dɔ́n nwoo ə mo la. 35 Akɛ di kaa bɔ di mɛ̨nį ta hukulaa kaa, mąąnɛ̨ɛ̨ di di hilɛni mąąni kɛ bɛlɛ́ laaləi. Mąą hvo nɛ̨ɛ̨li nɛ̨ɛ̨nu hvo bələ ɓo gbɔn ɉu. 36 Gaa ká kwəi, ka pɔɔli ɓə Yálá lawoo ə gɔwɔ tɔɔ laa? Gaa ka kwəi kaa tɔ̨nɔ̨ ɓə kaa ɉɔlɔɓo? 37 Akɛ nu ta a giliŋąhiɛ yɛ gaa a Yálá kwəi hukulɔ mun, a wala kɛti, aa gili hɔlɔɓo Yálá yəi, ə gɔlɔn yɛ, mɛ̨nįɠaai gáá ká tíi la, ɉɛɓɛ́i ŋɛ̨i hu, ŋą́ ɉɔlɔɓo Yálá yəi. 38 Nui a wala gɔlɔn dii, Yálá yaa kpɛli, hvo mąą nu kɔ́lɔn. 39 Yili ɓa, ną́n nonnii, mąąnɛ̨ɛ̨ Yálá kwəi mɛ̨nį hukulaa wɛli ə too káá, ɛlɛɛ, ká hvo kpɛ̨ąn hį́iwooɠaa ɓoɔ tɔwɔ, 40 'ká mɛ̨nį kəlee kɛ a gɛ pələ, puɉu túwɔ́ hvo kɛ ɉu. |