Kɔlɔnikɔ Maa-ŋuŋ 21 - Yálá laawoo hɛɓɛ (dc)Davidə ə Israɛlə nuą lonon ( Samuɛlə veelɛ 24 ) 1 Ɓilihi ə pɛlɛ Israɛlə ɓa, ə Davidə ɲąątɛ, yili ə Israɛlə nuą lonon. 2 Davidə ə mo Ɉoabə da nɔi ɲɛ̨itɔwɔ nuą diɛ, yɛ diɛ: «'Ka li ka Israɛlə nuą lonon, ə həɠə Beɛrə-Seva ə li la Dan. Yili pulu, ka pa ka gwɛlanmo kɛ mą́ą́, əgɛ, ŋą́ kɛ a nu kwɛni kɔ́lɔn ŋąą.» 3 Ya ɓə Ɉoabə a kɛ mą: «Gɛ́ Yai-Laa ə nwɔ nuą tamą a ɉeei waa tamąą! Di kəlee di hvo mɔ̨ɔ̨ a nwɔ́ mɛ̨nį nąmu tɔɔmun, nwɔ tí nuą? Lə ɓə kɛ yai ə́ kaa nonon mo yili kɛi? Israɛlə kaa pai nɛ̨ŋɛ̨n yili həɠəi lə mɛ̨nį ɓa?» 4 Kɛlaa tɔɔmun nwoo ə wiɛ Ɉoabə ɓa, ə li ə tɛɛ Israɛlə nąą kəlee, yili pulu ə pənə ə pa Ɉerusalɛmə. 5 Ɉoabə ə pa ə nu kwɛni hvaaɓo Davidə ɓa. Israɛlə pɛlɛɛ gee ɓa, di kɛ a nu million dɔ̨nɔ̨ nu waa nwundɔ̨nɔ̨, diɛ pɛli ɓɔ́wa yalai daai, ɛlɛɛ, Ɉuda nu waa nwun nąąn, nu waa pow mɛ̨ihveelɛ, diɛi da pɛli ɓɔ́wa yalai daai. 6 Ɉoabə hvo Levi da Bɛnɉamɛn di lonon, mąąhɔlɔɓo, tɔɔmun nwoo ə nwąną mą. 7 Yili ə nwąną Yálá ɓa, ə Israɛlə kɛlɛ. Yálá ə Davidə hutɔɔ 8 Ya ɓə Davidə a kɛ Yálá ɓa: «Nɛ̨ɛ̨ yɛ́, ŋą́ą́ nɛ̨ŋɛ̨n ɉəɠə yɛ́, ə́ wɔ tímun mąąhvaalɛɛ, ŋą́ą́ túwɔ́ yɛ ɓowomun.» 9 Yai-Laa yɛ Davidə nwɔ kwɛlɛɛn gɛɛkaamun Gadə ɓa: 10 «'Li yɛ́ Davidə ɓa: Yai-Laa woo ka, yɛ: Mɛ̨ni haaɓa ɓə gaa nɛi yɛ́, ə́ ə́ líiɓa həɠə ɉu, ŋą́ naa yɛ́.» 11 Gadə ə li Davidə pɔ, yɛ mą; Yai-Laa woo ka, yɛ: 12 «Ə́ hvaa mą kwɛlan ɉaaɓa púlu ə too yɛ́, awala kɛ tii, ə́ yowoɠaa yee ə tɛɛ yɛ́ kɔ́ hu ɲąnįn ɉaaɓa yee mu, hvá pɛli kulɔi di wɔɔ kɔ́ kɔ́ ɓɔwaɠaai yəi; awala kɛ tii, hvóló haaɓa ə́ gɛ Yai-Laa nwɔ kɔ́ kɔ́ ɓɔ́wai yee mu, da Yai-Laa nwɔ kɛɛ kala malaka ə pa, ə hiɛ nɔi nąą kəlee a lɔi kala ɲɔ̨n. Yili ɓa, ə́ kiliŋąhiɛ, nɛlɛ ɓə ə́ hvaa mą, woo ɓo mą́ą́, ŋą́ li, ŋą́ mo nui dɔ́ɔ́ mą.» 13 Davidə yɛ Gadə ɓa: «Liihɛlɛn gɛnɛ̨ aa too mą́ą́. Ɲą́ą́ mun nɛ́ɛ́ kpɔ Yai-Laa yəi ə ɉútɔɔ, yili hviɛlaɓoɔi ə dɛ́ɛ́ nu takpɛliɠaa pɔ diɛ ɉútɔɔ, mąąhɔlɔɓo, Yai-Laa nwɛi, a nu ɲɛ̨imąąwɛli kaa.» 14 Yai-Laa ə nɛɛ mą ə kwəi kulɔ ɲɔ̨n bɛlɛ Israɛlə nuą diɛ, nu waa pow mɛ̨ihveelɛ ə haa Israɛlə nuą lɔwai. 15 Yai-Laa ə malaka ta tɔɔ Ɉerusalɛmə daai, əgɛ, ə nąą kala. Gɛɛ kala pələi tii, Yai-Laa ə nąą kaa, hvo gwəinɛ̨ɛ̨. Ə mo gɛɛ kala malakai tii ɓa, yɛ mą: «Aa pɛli ɉu! Ə́ yee lɛɠɛ yɛ́!» Yai-Laa nwɔ malaka ə kɛ tɔɔni Ɉebusə mun Ornan nwɔ mɔ̨nun dan ɉii kwɛlɛ. 16 Davidə ə ɲɛ̨i tɛ ɲələi, ə Yai-Laa nwɔ malakai kaa, yɛ ɓo yələkɔlɔn da lɔi di lɔwai, kɔ-kɔ ɓɔwa ə ɓo ɲəi gulaa daa hu; Aa mowa ɲɛ̨i haŋą Ɉerusalɛmə taa ɓa pələ. Davidə da nɔi kalanɉonŋąą kəlee, di ɓíi haɠa too di kwaną, di pɛlɛ lɔi ɓa. 17 Davidə yɛ Yálá ɓa: «Kɛlɛi ɲą́ą́ ɓə kɛ diɛ di nɔi lonnii lonon-e? Ɲą́ą́ ɓə nɛ̨ŋɛ̨n ɉəɠə, ɲą́ą́ ɓə túwɔ́ pələ ɲɔ̨n gulɔ. Kɛlaa, mąąwɛli nuą ŋɛ̨i, di wɔ nąą ɓaa lə? Yai-Laa nwɔ́ Yálá, ɲą́ą́ kwa nwɔ́ pɛlɛ́i mu nuą ɓə mąąnɛ̨ɛ̨ ə́ ə́ ɲɛ̨i ɲɔ̨nwɔ̨ɔ̨ hee kuɔ. Kɛlaa, ə́ wɔɔ nuą ŋɛ̨i, hvó mɛ̨nį laa diɛ!» Davidə ə haláá kulɔi pɛli Yai-Laa ɓa 18 Yai-Laa nwɔ malaka yɛ Gadə ɓa, mo Davidə ɓa: «Ə li ə haláá kulɔ pɛli Ɉebusə mun Ornan nwɔ mɔ̨nun dan ɉii a Yai-Laa nwɔɔ!» 19 Bələi tii Yai-Laa ə Gadə tí la, Davidə ə gɛ yɛ bələi di mo la mą. 20 Ornan ə kɛi mɔ̨nun dan, ə tinɛ̨n nɔ, ə Malaka kaa, nonnii nąąn tii, di di loo. Ornan yɛ nwɔ mɔ̨nun dan. 21 Davidə ə nɛɛ mą, ə li Ornan pɔ, Ornan ə tinɛ̨n ə Davidə kaa, ə kpɛla góló ɓa, ə pa, ə gwɛli hvilɛn Davidə ɓa, ə pɛlɛ nííla nɔi ɓa. 22 Davidə yɛ Ornan ɓa: «Gɛ́ ə́ ə́ wɔɔ mɔ̨nun dan ɉii ŋɛ̨i tɛɛ bɔ́, ŋą́ haláá kulɔi bɛli laa Yai-Laa ɓa. Gɛɛnąą ŋɛ̨i, ɉɔ̨nwɔ̨i kpɔ mąąnɛ̨ɛ̨ di ɲa la, vaaɓo, ŋą́ ɲa la; əgɛ, mɛ̨nį ɲɔ̨n ŋɛ̨i mąą ə kwɛa nɔi lonnii diɛ.» 23 Ornan yɛ Davidə ɓa: «'Ɉəɠə a ə́ wɔɔ! Ɛlɛɛ, yii kpɔ nwɔ́ mɛ̨nį nąmu tɔɔmun yɛ ə gɛ ɓɛ, ə gɛ yɛ bələi a nɛ̨ɛ̨ la mą. Ɓɛ kaa, gáá nįnɛ̨ɠaa ŋɛ̨i tɛɛi, ŋą́ bɛlɛ nwuluɠaai kɛ ɲiliɛ diɛ mą a gwɛi. Mɔ̨nun ga, ə́ gɛ a Yálá kɔ́ hɛn; ŋą́ą́ gəlee tɛɛ ə́ pɔ!» 24 Kɛlaa, tɔɔmun Davidə yɛ Ornan ɓa: «Kpaa-oo! Yii kpɔ gáá bɔ́, ya ɓaa, ŋį́ ɲa a wali a ɉɔ̨nwɔ̨ kpɔ-kpɔ. Və́ bɔ hɛn gaa a ə́ wɔɔ, və́ ɉəɠə ə́ yəi a mɛ̨inɛ̨ɛ̨i ɉɔ̨nwɔ̨ hvo mą, gɛ́ gɛ a Yai-Laa kɔ́ hɛn, a haláái da gəlee kələn.» 25 Nąąlɔwai, Davidə ə nɛɛ mą, ə gɛɛnąą tii ɉɔ̨nwɔ̨ tɛɛ Ornan pɔ a wali kwələ nwun mɛ̨ida. 26 Davidə ə haláá kulɔi bɛli laa a Yai-Laa nwɔɔ, ə Yálá kɔ́ laa a haláá hɛn da gəlee kələn, da pɔnaa kulɔ haláá. Ə Yai-Laa təli laa a naa, yili ə nwoo mu hon a nwɔ̨n ə doo ɉaláá hɛnŋaa hu. 27 Yili pulu, Yai-Laa yɛ malakai ɓa: «Ə́ wɔɔ ɓɔwai lɔ daa hu.» 28 Yii kɛa Davidə ə gaa yɛ kɛ Yai-Laa aa nwoo mu hon Ɉebusə mun Ornan nwɔ mɔ̨nun dan ɉii, ə tinɛ̨n ə halááɠaa kulɔ laa. 29 Yaan, Yai-Laa nwɔ pɛlɛ́i Moisə ə bɛli nɔi pun ɉu, da ɉaláá kulɔi, nąąlɔwai, ə kɛ Gabaɔn ɉaláá kulɔi. 30 Kɛlaa, Davidə hva pɛli kɛ lii hvó Yai-Laa mąąni kɛ laa, mąąhɔlɔɓo ə kɛi ɲɔ̨w Yai-Laa nwɔ malaka ŋą ɓɔwai ɓa. |