Yosue 8 - BII BILAYosue tɛɛmbuu kobio Ai 1 Mí Mɛlɛka dimul Yosue aa: «Siòòŋii bii nɔm te, vu n'dial te. Cua vanaa nɔmaa cɔwva kpow, mì la kɔ del kobio Ai coo a cɔwvo. Kani i cii kobi kalaa, masa ndɔɔ, vanaa ndɔa a lɛŋnde ndɔlen kpow malɔɔ nɔm o ba. 2 Tosa a kobi kon a masa ndɔɔ mɛɛ n tosa a kobio Yeriko a á masa ndɔɔ yɛ. Kɛ, nɔm a vanaa nɔmaa cɔwva, la tiwba mì la cua ɲɛm niaa poondiaanin o cɔwvo-on a cɔlua vanaa kan. A bɛnda ma miinguu yaŋɔɔlen a makɔɔ le kobi kon delɔɔ coo.» 3 Mí Yosue can a vanaa ndɔa cɔwva kpow le kɔlan Ai delɔɔ coo a cɔwvo. Mó hɛli kuubaa cɔwva vaalan beleyaa, mó viam nda icɔllo. 4 Mó dimul nda aa: «La caa taw! La kɔ vionnun o kobio kɔɔli, la kɔa ndu levil te, mì la va a bɛɛndiannda le cɔwvo. 5 Ya a vanaa lonin nanu-a n koma kuelnin vanaa co o kobi kon nin-nda vakpa. Tuma nda fulanin le naa hinullo-o, n ɲaanun nda maa o tasendɔ. 6 A delnin naa kiltan kɔɔli, mì n nɛlanɛla nda háá mì n kɔɛ a nda lándán. Kani a vanin ko yiyanndo maa ɲaanɔnndo naa n co nda maa o tasendɔ ni. 7 O kon niaa koma fula niko a makɔɔ, la bii kobio, kani Mɛlɛka Hala niaa cii ndu malɔɔ niaa o ba. 8 Te la bii dɔ́ɔ́ kobio pɛ, la mal ndu yin mɛɛ Mɛlɛka dimi yɛ. Ɲɛ ya dimul niaa le tosaa-o co kon ni.» 9 Mí Yosue viam nda, má kɔa o fonda ndáà bɛnda le kɔlan mɛngɛlaa-o. Má cal Betɛl a Ai tɛɛn, Ai a ba paalen le del-lo. Icɔl kon, mí Yosue lɔl vanaa cɔvaa tɔ̀a ikɛi. 10 Diimandɔɔ idiiyo púŋ, mí Yosue can, mó mɛɛndian vanaa ndɔa cɔwva, mó sim nda laci nda kaasoŋaa kɔlkalua Israɛlla le kobio Ai kuello a cɔwvo. 11 Mí vanaa cɔwva kpow a kɔa ndu kɔɔli. Mɛɛ nda tiiya Ai ciee-lekɔɔ, má kila dɔ́ɔ́ngɔ́ ndaa a ba luaŋ-ndo. Bóllo ndóò sɛi nda a kobio ni. 12 Mí Yosue cua vannda vàálan tan ŋuɛɛnu, mó kɛsi nda mɛngɛlaa Betɛl a Ai tɛɛn, Ai a ba paalen le del-lo pɛɛn. 13 Mí vanaa cɔwva kila dɔ́ɔ́ngɔ́ɔ̀ o kobio a ba luaŋ-ndo, vanaa va mɛngɛlaa-a nda vannun a ba paalen le del-lo. Icɔl kon, mí Yosue toal o bóllo kɔllo. 14 Masaa Ai cɔu dɔ́ɔ́ Israɛlla idiiyo, mó can fɔ́ɔ́fɔ̀ a vanaa ndɔa cɔwva kpow le kɔlan nda cɔlɔbaa o fonda nda cɔlɔba nda o tasendɔ-o, a kpengii bóllo Araba. O ve bɛɛ sina maa vanaa celen va ndu mɛngɛlaa o kobio kɔɔli le. 15 Mí Yosue nda Israɛlla tɔ̀a ɲaanun nda, má kɔa a kpengii lɛŋnde veselɛilen. 16 Mí vannda dimul vanpiaandua va o kobio nin-nda kpow le ɲaanɔnndo nda kɔɔli. Má kuel Yosue, má mɛi kobio lándán. 17 Hali vanndo o pilɛ lo Ai ciee le, má mɛi kobio fondo, má ɲaanun Israɛlla kɔɔli. 18 O kon mí Mɛlɛka dimul Yosue aa: «Siɛndi bál co nɔm o ba-o kpengii Ai-e, kani i cii ndu malɔɔ nɔm o ba.» Mí Yosue siɛndi bál va ndu o ba-o a kpengii kobio. 19 Mɛɛ o siɛndi dɔ́ɔ́ baa, mí vanaa va mɛngɛlaa-a fula a kiltan nɛɛ nda va a viannannda-a, má luɛi ciee, má bii kobio, má loam ndu. 20 Vannda Ai tofanndo kɔɔli, má ca kumnde o kobi ndaa coo, i va helɔɔ coocoo ningo-ningo. A sɔla lɛ nɛɛ-nɛɛ ɲaanan te, kani mí Israɛlaa va ɲaanɔnndo a kpengii lɛŋnde veselɛilen-nda mululan vanaa va nda kan tovɔɔ-a. 21 Mɛɛ Yosue nda Israɛlaa tɔ̀a ce maa vanaa va mɛngɛlaa-a bii kobio má mal ndu yin, má mulin, má kuel niko vannda Ai. 22 Mí vanaa lom kobio-a bɛɛ mal kobio, má kuel nda a cɔwvo, mí vannda Ai luɛi nda tɛɛn. Mí Israɛlla diw nda kpede. Vana pilɛ bɛɛ helun te, o pilɛ bɛɛ lo yoomu le. 23 Fɔ masa va Ai lon-ndo daama nda mɛi yoomu ni má yoo Yosue ndu. 24 Mɛɛ Israɛlla cii vannda Ai diw kpow o lɛŋnde veselɛilen nin nɛɛ ndáà ɲaanun nda kɔɔli-a, má muungu ciee, ma kɔ diw vanaa tɔ̀a a mɔɔn cɔwvon. 25 Faw-faw, vannda vaalan tɔ́ a latiɔn vi ɲinkon Ai ni, vanpiaandua a vanlaandua pɛɛn. 26 Háá mí vanaa kan Ai cuu vu, Yosue mingi ba ndóò bii kon bállo-o tuvɔɔ le. 27 Mí Yosue nda Israɛlla biw cɔlua, má cɔwviaa ɲɛm va lon-ndon le nda pila mɛɛ Mɛlɛka ndóò dimul Yosue yɛ. 28 Mí Yosue loam Ai, mó siinguu ndu ciee pɔmndo le lɔ́ɔ́-lɔ́ɔ̀, háá paalen nden vanaciee cel lɛ lon te. 29 Mó landu masaa Ai o yɔmndo, mí vana vílɛ́i kon lo lon háá icɔllo. Paalen delɔɔ, mó dimi le ndu tuisio. Má kɔ mal ndu o dio kobio ikɛi, má dii powtan kunda bɛndoo ndu coo, powta lan la co vɔ lon háá paalen nden. Yosue dimi sɛbɛ tɔŋndo o pembei Ebal coo 30 O kon mí Yosue cɔaw fonda-loamaa-lasálàá le Mɛlɛka Hala Israɛlla o pembei Ebal coo. 31 Mo cɔaw ndu a powta ciliŋii valii pilan te lan. O fonda-loamaa-lasálà kon coo Israɛlla ndáà bɛnda le sálàla loamaalan a sálàla kɔlɲululan solio ni. Lende Moise vana baala Mɛlɛka-o ndóò dimul Israɛlla ni, sɔɔn mun co n'sɛvan o sɛbɛ tɔŋ Moise-o nin. 32 Mí Yosue sɛva tɔŋnda Moise ndóò yɔngu Israɛlla lan o powtan coo lon Israɛlla o hɔl. 33 Mí Israɛlla kpow, vanaa kɔlkalua ndaa, simlacia ndaa, vanaa kialaa n'yamaa ndaa a mialaa va nda tɛɛn-nda sim vellaa-velle leviaa-solia-lasálàá o hɔl o kpengun kesu kpemaa. Mí Israɛlla táláá pilɛ va isisi a ba pembei Karisim, mí táláá pilɔɔ va isisi a ba pembei Ebal. Lende Moise vana baala Mɛlɛka-o dimi le tosaa le Israɛlla duaa dɔvɔɔ ni. 34 O kon kɔɔli, mí Yosue dimi sɛbɛ tɔŋndo kpow, mó soaa a duaa a á dangaa o kɔɔ. 35 Mó dimi sɛbɛ latɔŋ Moise-o kpow, o kɛ́-kɛ̀ o pɔɛɛnun te. Mó dimi lan Israɛlla kpow o hɔl: vanpiaandua, vanlaandua, cuaambɔa a mialaa va icali nda o bɛngu coo-a. |
© Alliance Biblique en Guinée
Bible Society in Guinea-Conakry