Yosue 22 - BII BILAPolama sɔla lɛŋnden a ba paalen le can-ndo-an ma muungu o lɛŋnde ndalen nin 1 Mí Yosue veelu vanaa fula o polale Rubɛn-nden nin-nda, vanaa fula o polale Kad len nin-nda a vanaa fula o polale tálále Manase len nin-nda, 2 mó dimul nda aa: «La bii Moise, vana baala Mɛlɛka-o diom, mí la tosa vɛlɛ sɔɔn ya dimul niaa le tosaa-on kpow. 3 Kandɔɔ nin lɔ́ɔ́ levil, háá hau la mel puapilɛa niaa le few, mí la bii tɔŋnda Mɛlɛka Hala niaa. 4 Pɛngi Mɛlɛka Hala niaa ndóò yiilu puapilɛa niaa kpemaa le nda yɔngoo-o, o cii nda ndu yɔngu. Lelan, la muungu niko o cɛila-kolala-toandaala niaalan nin, o lɛŋnde niaa sɔla len nin, le Moise vana baala Mɛlɛka-o yɔngu niaa Yurdɛn leeloo len pɛɛn. 5 Kɛ nduyɛ, la kela o tɔŋnda Moise vana baala Mɛlɛka-o yɔngu niaa lan coo. La kaola Mɛlɛka Hala niaa, la va kelaa lɔ́ɔ́-lɔ́ɔ̀ o nɛila ndɔlan kpow coo, mì la bii tɔŋnda ndɔlan. La holnun ndu, mì la tosal ndu vɛlɛ baalaa a yiyannda niaalan a á kɔlta niaalan kpow.» 6 O kon mí Yosue dɔaw nda duaa, mó mal nda, má muungu o la nda lo, o cɛila-kolala-toandaala ndalan nin. 7-8 Mí Moise yɔngu yungula fula o polale tálále Manase len nin-ndan lɛŋnden Basan, mó yɔngu polale tálále diinndɔle Manase len lɛŋnden puapilɛa ndaa ikɛi, Yurdɛn leeloo a ba paalen le can-ndo. O kon mó dɔaw nda duaa, mó dimi aa: «La muungu o cɛila-kolala-toandaala niaalan nin a bolofaa bɛndu niaa sɔla-o: cɔlua, volion, sianion, daɲan, cilinndon a volɔɔla cuɛinanndan. La piɔvan ɲɛm niaa poondiaa yaamɔaa niaa o ba-on niaa puapilɛa niaa.» Fonda-loamaa-lasálàá tangulun Yurdɛn o peo kɔngɔ-o 9 Mí vanaa fula o polale Rubɛn-nden nin-nda, vanaa fula o polale Kad len nin-nda vanaa a fula o polale tálále Manase len nin-nda sɛyan nda Israɛlaa tɔ̀a nɛɛ nda va Silo o lɛŋnde Kanaan-nden nin-nda, má muungu o tàndá Kalaad-o nin, lɛŋnde Mɛlɛka ndóò dimul Moise le nda keo len. 10 Lɔ́ɔ́ nda tiiya o peo Yurdɛn kɔngɔ o lɛŋnde Kanaan-nden nin-ndo, má tangul fonda-loamaa-lasálà bɛndu-bɛndoo o peo kɔngɔ lon. 11 Mɛɛ Israɛlaa tɔ̀a tuei maa yungula fula o polale Rubɛn-nden nin-ndan, yungula fula o polale Kad len nin-ndan a yungula fula o polale tálále Manase len nin-ndan la cii fonda-loamaa-lasálàá tangul Yurdɛn o peelo, o kɔngɔ ndaa coo o lɛŋnde Kanaan-nden nin, 12 mí nda kpow a cuungian nɛɛ pilɛ Silo le nda kuello a cɔwvo. 13 Mí Israɛlla viam Pineas, po Eleasar vana-solia-lasálàá, o vanaa fula o polale Rubɛn-nden, polale Kad len a o polale tálále Manase len nin-nda lo, o tàndá Kalaad-o nin. 14 Mí simlacia tɔ́ a liila Pineas, vana-vana va hɔlte polale ndɔlen Israɛl. Nda kpow bolii lapangɛi nda va o yungula ndalan coo Israɛlla tɛɛn ni. 15 Lɔ́ɔ́ nda tiiya o tàndá Kalaad-o nin-ndo, má tɛɛngul yungula fula o polale Rubɛn-nden, polale Kad len a o polale tálále Manase len nin-ndan 16 sɔɔn Israɛlaa tɔ̀a kpow dimi-on aa: «Le yɛɛ niaa kɛɛ yɛ lo o lediom coo a Hala Israɛlla? Le kɔlɔ yɛɛ nɛ niaa mulul lɛ ndu Mɛlɛka hau kɔɔ, mí la tangul fonda-loamaa-lasálàá le ndu simullo? 17 Lɔ́ɔ́ naa n va Peɔr-o, mí n del kasi a Mɛlɛka. Mí Mɛlɛka tuisi naa sangaa coo le pɔwla lan, sanga kon co vɔ naa coo nuaa háá hau ni. Mò va maa kon co vɔ o bɔɔ le naa le? 18 Sisa, la co Mɛlɛka kɔɔ mulullo. Te la simul ndu pɛ hau, mɛɛ siɔdii, a sɛ́lɛ́ Israɛlla kpow o co hunɔɔ kɔllo tuulu ni. 19 Te lɛŋnde nɔɔlɛilen lɛŋnde niaa sɔla len le co ni, mɛɛ la muungu o lɛŋnde Mɛlɛka len nin, nɛɛ fonda calaa Mɛlɛka-o co-a, o kon mì n kɔ calnun latulu. Kɛ la tosa nila kalulan a Mɛlɛka mì la tangul fonda-loamaa-lasálà celen o fonda-loamaa-lasálà Mɛlɛka Hala-o kɔɔli le. 20 Lɔ́ɔ́ Akan po Sera-o tɛɛmbuu tɔŋndo, mó cua ɲɛm Mɛlɛka ndóò kuuna le cuaa-on-ndo, vɛ̀ɛ̀ o co sɛ́lɛ́ Israɛlla kpow le kɔltuw Mɛlɛka-o ndóò tol coo le? O co dɔ́ɔ́ ndu pilɛ kpé le vi le dɛnɛ ndɔ vɔɔndo le.» 21 Mí vanaa fula o polale Rubɛn-nden, o polale Kad len a o polale tálále Manase len nin-nda mulul simlacia va bolii lapangɛi Israɛlla-a aa: 22 «A toɲa, Mɛlɛka co Hala bɛndoo ni, lende i co ni, Mɛlɛka co Hala bɛndoo ni. O sina le kɔlɔ naa n tosa nuaa-o. Israɛlla bɛɛ bɛnda mà sina ken. Te nila kalulan a kɛndɛi sinaa lepɛŋnde vem naa fonda-loamaa-lasálàá ho simio ni, màá Mɛlɛka mal naa haki hau le! 23 Te o va pɛ maa le Mɛlɛka kɔɔ mulullo naa n tengulun fonda-loamaa-lasálàá ho ni, te o va pɛ maa le sálàla loamaalan, le ɲɛm-kéan a le sálàla kɔlɲululan solio lecoo naa n tosa kon ni, màá Mɛlɛka kiolu yamɛi nɛi! 24 O co lende le naa n nɔ o kɔl te. Siòònde sii bii naa ni, mí n va yiyanndo maa paale pum, cuavaa-imamaa niaa hun dimulnin naa aa: ‹Yɛɛ co yɛ niaa tɛɛn a Mɛlɛka Hala Israɛlla? 25 Vɛ̀ɛ̀ o co Yurdɛn te Mɛlɛka pila kɛsi pɛɛngulan naa niaa tɛɛn te, niaa cuavaa-imamaa Rubɛn-nda a niaa cuavaa-imamaa Kad-a pɛɛn? La nɔ le ɲɛ-ɲɛ sɔla o ɲɛm Mɛlɛka-on nin te.› O kon, a hun biilu lɛnin Mɛlɛka le. 26 Mɛɛ le hee naa n yiyan le fonda-loamaa-lasálàá ho tangullo ni. Kɛ o co le sálàla loamaa, te kon te le sálàla celen soli le. 27 Kɛ le tùú o va seilen naa tɛɛn naa niaa a cuavaa-imamaa naa tɛɛn vɛlɛ-o. Mɛlɛka naa bɛɛ n co biiloo a sálàla loamaalan, a sálàla kɔlɲululan a á sálàla malaa balikalan ni, yɔŋii cuavaa niaa imamaa hun dimul cuavaa naa imamaa aa: ‹La nɔ ɲɛ-ɲɛ o ɲɛm Mɛlɛka-on nin te.› 28 Mí n yiyan vɛlɛ maa taa hun dimul pɛ naa pila, te kon te cuavaa naa imamaa lende, n mulul nda aa: ‹La tofa vɔ mɛɛ fonda-loamaa-lasálà fuɲaa naa mamaa tangul-lo co yɛ, hiyan kɛ́-kɛ̀ co ndu tɛɛn a fonda-loamaa-lasálà Mɛlɛka-o le. Kɛ a tengul ndu le sálàla loamaa, te kon te le sálàla súú celen soli le, kɛ a tangul ndu haliko mo va tɔɔmaseloo naa tɛɛn naa niaa.› 29 Kɛì-kɛì bɛɛ! O co yiyan naa le co kon mì n simul Mɛlɛka, mì n tangul fonda-loamaa-lasálà celen le sálàla loamaa, te kon te le sálàla súú celen solio faŋanndo o fonda-loamaa-lasálà Mɛlɛka Hala naa kɔɔli le, fonda-loamaa-lasálà ndɔ co o fonda ndɔ diandaa hɔl-ndɔ-o pɛɛn.» 30 Mɛɛ Pineas vana-solia-lasálàá a simlacia va bolii lapangɛi cuavaa Israɛlla tɛɛn-nda tuei sɔɔn vanaa fula o polale Rubɛn-nden, o polale Kad len nin a o polale tálále Manase len nin-nda a dimi mún-ndon, má naŋ kɔl. 31 O kon, mí Pineas, po Eleasar vana-solia-lasálàá-o dimul nda aa: «N sina hau lekɛ́ndɛi maa Mɛlɛka co naa tɛɛn, kani la tosa dɛnɛ pilan Mɛlɛka tana le. Le hee, la cii dɛnɛ palaa Mɛlɛka ndóò tuisinin-ndo faŋa Israɛlla kuee.» 32 O kon kɔɔli, mí Pineas po Eleasar vana-solia-lasálàá-o a simlacia mɛi polale Rubɛn-nden a polale Kad len o lɛŋnde ndalen nin Kalaad, má muungu Kanaan, má kɔ downun Israɛlaa tɔ̀a kona. 33 Mí kona kon hɛnan Israɛlla taw, má mel Hala balika. A suu lɛ le polale Rubɛn-nden a le polale Kad len kɔlan delɔɔ coo a cɔw ma tɛɛmbuu lɛŋnde ndalen te. 34 Mí vanaa fula o polale Rubɛn-nden nin-nda a vanaa fula o polale Kad len nin-nda dimi aa: «Fonda-loamaa-lasálàá ho co seilen naa tɛɛn naa niaa ni.» Má ke fonda kalaa diolan aa: «Seilen». |
© Alliance Biblique en Guinée
Bible Society in Guinea-Conakry