Yosue 10 - BII BILAIsraɛlla nɔla masaa Amoriia 1 Mí Adoni-Sedɛk, masaa Yerusalɛm tuɛi maa Yosue bii kobio Ai, mó tɛɛmbuu ndu kpow, maa o cii tosa a kobi kalaa a á masa ndɔɔ mɛɛ o tosa a Yeriko a á masa ndɔɔ yɛ. Mó tuɛi vɛlɛ maa Kabaɔnnda yii kpema icanyaa nda Israɛlla, má cal latulu nda ndaa. 2 Mí dɛnnda lan la luei vanaa va Yerusalɛm-nda siòònde taw, kani kobi bɛndoo pila Kabaɔn va ni, ndóò hiow Ai. Maa mɛɛ kobila lebolta lemasalan la va yɛ o va ni, nduyɛ vanaa va lon-nda kpow, kuubaa cɔwva nda va ni. 3 O kon, mí Adoni-Sedɛk va masaa Yerusalɛm-ndo viam kiilaa o Hoham masaa Hebrɔn ndo, o Piream masaa Yarmut lo, o Yafia masaa Lakis lo a o Debir masaa Ɛklɔn ndo le nda dimullo aa: 4 «La hun mala ya, mì n kɔ delnun Kabaɔn coo a cɔwvo, kani a cii kpema icanyaa yii nda Yosue a Israɛlla.» 5 O kon mí masaa ŋuɛɛnua Amoriaa kan, hoo Yerusalɛm, hoo Hebrɔn, hoo Yarmut, hoo Lakis a hoo Ɛklɔn a cuungian nɛɛ pilɛ, má kɔa a vanaa ndaa cɔwva kpow, má kɔ kila dɔ́ɔ́ngɔ́ nda cɔwvo Kabaɔn ciee-lekɔɔ, má tiila kobio, má del ndu coo a cɔwvo. 6 Mí Kabaɔnnda vim Yosue kiilaa o dɔ́ɔ́ngɔ́ɔ̀ nin Kilkal, má kɔ dimul ndu aa: «Mál naa buɛyaa nɔmnda le! Keleŋa cɔ́-cɔ́ ma hun mala naa dɛnɛ, hun baŋa naa. Kani masaa Amoriaa co o pembei coo-a kpow a mɔsɔŋian má hun del naa coo a cɔwvo.» 7 Fɔ́ɔ́fɔ̀, mí Yosue can Kilkal, mó kɔa a vanaa ndɔa cɔwva a á kuubaa kpow. 8 Mí Mɛlɛka dimul Yosue aa: «Siòòŋii bii nɔm a nda le, i cii nda malɔɔ nɔm o ba, o nda tɛɛn, vana pilɛ bɛɛ nɔlanin nɔm simullo le.» 9 Mí Yosue can Kilkal, mó lɔl kɔlan pii, mó kɔ voolu nda a cɔwvo. 10 Mí Mɛlɛka tosa mí Amoriia ɲaanun Israɛlla, mí Israɛlla diw nda diwvo pila Kabaɔn ciee-lekɔɔ lon, má ɲaanun nda kɔɔli le kɔlan helɔɔ Bɛt-Hɔrɔn, má lo kɔlan a nda koŋɔɔ háá má tiiya Aseka a Makeda. 11 Mɛɛ nda va Israɛlla ɲaanɔnndo, cɔnɔnndo Bɛt-Hɔrɔn le tolɔɔ lekɔɔli, mí Mɛlɛka va nda loeon delian mɛlio o lebol háá Aseka, má vu taw. Vanaa loeon mun diw-va ndáà hiow vaa sɛ́lɔ́ɔ́ a vanaa Israɛlla diw a mɔɔn cɔwvon-nda. 12 Paale Mɛlɛka mal ten Amoriia Israɛlla o ba len, mí Yosue piɛi Mɛlɛka Israɛlla kpow o hɔl le ndu isɔɔ tosal, mó dimi aa: «Nɔm paalen, sim o kobio Kabaɔn coo! Nɔm paangei, lo isisi o bóllo Ayalɔn coo!» 13 O kon, mí paalen le sim, mí paangei pɛngi kɔlan, háá mí Israɛlla nɔla yaamɔaa ndaa. Sɔɛi ken co i sɛvɛi o Sɛbɛ Vana Sandaa nin aa: «Mi paalen le sim o halataala, mí le lo isisi lon háá le paale pilɛ kpulukuu, le kpeŋan te.» 14 Paale súú vaa lende le yɔŋnun-ndɔ kabi paandu le, le yɔŋnun ndɛnin vɛlɛ le lɔ́ɔ́-lɔ́ɔ̀ le. Paale len, mí Mɛlɛka tosa hɛnan vanacieo, kani Mɛlɛka pila va cɔwvo tosaa le Israɛlla ni. 15 Dɛnɛ kon cuvɔɔ, mí Yosue nda Israɛlla kpow a muungu o dɔ́ɔ́ngɔ́ɔ̀ nin Kilkal. Yosue diw masaa ŋuɛɛnua o nɔla o cɔwvo-a 16 Mɛɛ masaa ŋuɛɛnua Amoriia ɲaanun, má kɔ viannun o buululan nin Makeda. 17 Mí vannda saalun nda o buulula lan nin Makeda, má kɔ dimul Yosue. 18 Mí Yosue dimi aa: «La pimbul powta bɛndulan o buulula lan sondoo, mì la kɛsi kpalilla lon. 19 Kɛ la kei viovɔɔ lon te, la kuel yaamɔaa niaa mì la kɔ del nda coo a makɔɔ, la mál nda luɛyɔɔ o kobila ndalan nin te, kani Mɛlɛka Hala niaa cii nda malɔɔ niaa o ba.» 20 Mí Yosue nda Israɛlla a nɔla Amoriia, má diw nda taw-taw, vanaa hɛlun má sɔɔndian-nda kínɛí kɔ luɛi o kobila mayoomulan nin ni. 21 Mí vannda kpow muungu Yosue o ibuŋ kɛndia nɛɛ o va o dɔ́ɔ́ngɔ́ɔ̀ nin Makeda ikɛi-ya. Vana-vana ke lɛ Israɛlla diomnde vɔɔn o lɛŋnde len nin te. 22 O kon, mí Yosue dimi aa: «La kumbi buululan mì la solul-la masaa ŋuɛɛnua kan, mì la cuu ya nda.» 23 Má kɔ soli nda mɛɛ o dimi yɛ, má cuu ndu nda. Masaa kan va haa ni: masa va Yerusalɛm-ndo, ó va Hebrɔn-ndo, hoo Yarmut, hoo Lakis a hoo Ɛklɔn. 24 Ndáà solio masaa ŋuɛɛnua kan, má yàà nda o Yosue lo. Mí Yosue veelu Israɛlaa piaandua kpow, mó dimul simlacia vanaa cɔvaa o kɔɛ latulu o cɔwvo-a aa: «La sɔɔnguu mì la handu masaa ŋuɛɛnua ha pelon o n'kɛsu.» Má sɔɔnguu, má handu nda pelon o n'kɛsu. 25 Mí Yosue dimul nda aa: «Siòòŋii bii niaa le, la vu n'dial te, la kɛsi kɔltan mì la sim yili, kani nuaa Mɛlɛka tosanin a yaamɔaa niaa niaa cɔlɔbanin-nda ni.» 26 O kon mí Yosue diw nda, mó lɛɛnduu nda o yɔmnde ndii ŋuɛɛnu, má lo a landaa lon háá icɔllo. 27 Paalen delɔɔ, mí Yosue dimi, má tuisi nda o yɔmnde, má kɔ viaw nda o buulula ndáà vennun nin-ndan nin. Má mingi powta bɛndulan handɔɔ o sondoo. Háá paalen nden, powta lan la co vɔ lon. Yosue bii kobila co a ba too lan 28 Paale pilɛle len, mí Yosue bii kobio Makeda, mó diw vanaa va lon-nda kpow a masa ndaa. Mó tɛɛmbuu nda kpow, o mɛi vana-vana yoomu le, mó tosa a masaa Makeda mɛɛ o tosa a hoo Yeriko yɛ. 29 Mí Yosue nda Israɛlla kpow a can Makeda, má kɔa Libna, má kɔ del kobi kon coo a cɔwvo. 30 Mí Mɛlɛka mal nda kobi kon a masa ndɔɔ o ba, má diw vanaa va lenin-nda kpow, hali vana pilɛ bɛɛ helun te. Mó tosa a masa va lon-ndo mɛɛ o tosa a hoo Yeriko yɛ. 31 Mí Yosue nda Israɛlla kpow a can Libna, má kɔa Lakis, má kɔ balu kobi kon pindo, má del ndu coo a cɔwvo. 32 O paale diinndɔlen, mi Mɛlɛka mal nda kobi kalaa o ba, má bii ndu, má diw vanaa va lon-nda kpow, a mɛi vana-vana yoomu le, maa mɛɛ ndóò tosa a kobio Libna yɛ. 33 O kon, mí Horam masaa Kesɛr sɔɔnguu le Lakis cɔwvo malaa. Kɛ mí Yosue dii ndu a vanaa ndɔa cɔwva, hali vanndo ndu pilɛ o mɛi yoomu le. 34 Má can Lakis, má kɔa Ɛklɔn. Má kɔ balu kobio pindo, má del kobi kalaa coo a cɔwvo. 35 Má bii ndu o paale pilɛle len coo, má diw vanaa va lon-nda kpow, mí Yosue tɛɛmbuu kobi kon kpow maa mɛɛ o tosa a kobio Lakis yɛ. 36 Ndáà cɔnɔnndo Ɛklɔn, mí Yosue nda Israɛlla kpow a hel Hebrɔn, má kɔ del kobi kon coo a cɔwvo. 37 Má bii ndu, má dii masa va lon-ndo a vanaa va lenin-nda. Má biw vɛlɛ kobila pɔmbɔla va Hebrɔn balɔɔ lan kpow, má diw vanaa va lenin-nda. Mí Yosue tɛɛmbuu kobio Hebrɔn kpede, mó mulin mó diw vanaa va lenin-nda kpow mɛɛ o tosa a kobio Ɛklɔn yɛ, hali vana pilɛ o mɛi yoomu le. 38 O kon mí Yosue a Israɛlla kpow a mulin, má kɔa Debir, má kɔ del kobi kon coo a cɔwvo. 39 Má bii ndu a masa ndɔɔ, má bii kobila pɔmbɔlaa balu ndu lan, má diw vanaa va lenin-nda kpow. Vanndo ndu pilɛ bɛɛ a mɛi yoomu le. Mí Yosue tosa a kobio Debir a á masa ndɔɔ mɛɛ o tosa a kobio Hebrɔn yɛ, a mɛɛ o tosa a kobio Libna á masa ndɔɔ yɛ. 40 Mí Yosue bii lɛŋnde len kpow, cɔnɔnndo o tàndá n'pemboo, keiyo a tàndá co a ba too-o, kɔ fula o dɛɛlalan nin, kɔ tiiya a tàndá co o mɛnndan kɔngɔ-o, a masaa va lon-nda kpow. Vana-vana helun ndu le, mó diw ɲaa yoomaa kpow, maa mɛɛ Mɛlɛka Hala Israɛlla ndóò dimul ndu yɛ. 41 Mí Yosue nɔla nda, kandɔɔ Kadɛs-Barnea, keiyo Kaasa, kɔ bii a tàndàá Kosɛn, kɔ tiiya háá Kabaɔn. 42 Mó bii tàndàla lan a masaa ndaa kpow o lepilɔɔ. Kani Mɛlɛka Hala Israɛlla va cɔwvo tosaa le nda ni. 43 O kon kɔɔli, mí Yosue nda Israɛlla kpow a muungu o dɔ́ɔ́ngɔ́ɔ̀ nin Kilkal. |
© Alliance Biblique en Guinée
Bible Society in Guinea-Conakry