Matie 8 - BII BILAYeesu singi vana nàà siaŋaa ( Marke 1.40-45 , Luke 5.12-16 ) 1 Yeesu tolɔɔ pembei, mí sɛ́lɛ́ bɛndoo kɔa ndu kɔɔli. 2 O kon, mí vana nàà siaŋaa pum sɔɔnguu, mó baŋ vulan ndu o labɛngunin, mó dimi aa: «Yandi, Maalii singi ya, kani a nɔla.» 3 Mí Yeesu siɛndi baa, mó pilan ndu, mó dimi aa: «I cɛl, siongu!» Fɔ́ɔ́fɔ̀, mí nàà siaŋa va ndu-o siangu. 4 O kon mí Yeesu dimul ndu aa: «Dimul vana-vana ndi le, kɛ kɔ cɔmnun vanaa-solia-lasálàá, mà soli sálà Moise dimi-o, haliko mi ndu va seilen le nda.» Vana baala simlacinɔ vanaa cɔvaa kɛmɛa sɔla siongɔɔ ( Luke 7.1-10 , Nsaŋ 4.43-54 ) 5 Yeesu kandɔɔ tiiyaa Kapɛrnaum, mí simlacinɔ vanaa cɔvaa kɛmɛa komal ndu, 6 mó tɛɛlun ndu aa: «Maalii, vana ni baalaa co ihini cɛinin, falon kpede n vi ndu, o co sangaa taw.» 7 Mí Yeesu dimul ndu aa: «I co lakɔ ndu singi.» 8 Mí simlacinɔ kon muli aa: «Maalii, i co o sɔvɛ le nɔm kɔlan o ya lo cɛinin te. Dimio bɛɛ n dimi ni maa o siongu, o nɔla mo sengu. 9 Kani ya co hoo-o, vanaa co ya bollen-nda co. I nɔ vanaa cɔwva ya o ba bɛngu. O ya dimul pɛ aa ‹Kɔ›, ndu kɔɛ, i dimul pɛ o celen aa ‹Hun›, ndu hin. I vem pɛ vana ni baalaa le ikɛ́-kɛ̀ tosaa, o tosa.» 10 Yeesu tueyɔɔ ndu sɔɔn mun dimio, mí ɲɔɔ hɛnan ndu a langbanɔ kon. Mó dimul vanaa va ndu kɔlan kɔɔli-a aa: «Mì dimul niaa toɲaa, hali Israɛl, i seelun-ndɔ vana nɔ laalan bɛndu vaa nuaa le. 11 Mì dimul niaa, vanaa bɔɔ-bɔɔ a fulanin a ba paalen le can-ndo a á ba paalen le del-lo, mà de o tabali pilɔɔ nda Abraham, Isaak a Yakɔb o masale halataala len nin. 12 Kɛ mà viow vanáà bɛnda le masalen loo kɛɔ-va o ɲumndan nin o bɛ́ɛ̀, nɛɛ vannda vanin caŋndan a ciŋndon sɔmndo-a.» 13 O kon mí Yeesu dimul simlacinɔ kon aa: «Kɔnnun o nɔm ndo. Màá i tosalan nɔm mɛɛ laalan nɔmndo co yɛ!» O telen kon kpafii, mí buɛi ndɔɔ siangu. Yeesu singi vanaa lanàá taw ( Marke 1.29-34 , Luke 4.38-41 ) 14 O kon kɔɔli, mí Yeesu kɔa o Piɛr lo cɛinin, mó komal lefu ndɔ laandoo a dialun tuwvon. 15 Mó pilan ndu baa, mí dialun tuwvon pɛngi. Mí ndu lefoo Piɛr kalaa can, mó ke Yeesu ɲɛdiaa. 16 Paalen delɔɔ, má cuu ndu vanaa nààla ɲinaa. Mó soaa, mí ɲinaa va vanaa kan kɔɔli-a ɲaanun. Mó singi vanaa lanàá kpow. 17 O kon mí sɔɛi Esai vana-tɛɛngaa-diom Hala-o dimi-e peelun aa: «O cua namtale naalen, mó siilun nààla naalan.» Mɛɛ vana del Yeesu kɔɔli yɛ ( Luke 9.57-62 ) 18 Yeesu mɛɛndanndo sɛ́lɛ́ óò balu ndu-o, mó dimi le taŋɔɔ kɔngɔɔ leeloo. 19 Mí vana pɛɛkaa latɔŋndo pum sɔɔnguu, mó dimul ndu aa: «Kɔɔfa, ba-ba n kɔɛ pɛ, i kɔanin nɔm kɔɔli.» 20 Mí Yeesu mulul ndu aa: «Kàá nɔ buulula nda lɔl nin-ndan, yovaa co kelaa coocoo-a bɛɛ a nɔ vɛɛnde, kɛ Po vanacieo ndu nɔ bɛɛ nɛɛ yambaa lebol te.» 21 Mí vana celen o kaandennda tɛɛn dimul ndu aa: «Maalii, cɛl-la mì kɔ kumbu fɔlɔn fuɲa nuu.» 22 Kɛ mí Yeesu mulul ndu aa: «Del-la kɔɔli. Mal vanvílɛ́iya vanvílɛ́yaa ndaa kumbɔɔ.» Yeesu kpaa piɔɔ hoeyii fùkù-fùkoo ( Marke 4.35-41 , Luke 8.22-25 ) 23 Yeesu luɛyɔɔ o dɛ̀ndɔ̀ɔ́ nin, mí kaandeŋaa ndɔa luɛi ndu kɔɔli. 24 Fɔ́ɔ́fɔ̀, mí piɔɔ hoeyii fùkù-fùkù bɛndoo pum can siaa o dalaa coo, mí mɛnndan ma va biiŋɔnndo, mí ma va dɛ̀ndɔ̀ɔ́ kumbɔɔ. Kɛ Yeesu ndu va o lɔan. 25 Mí kaandennda sɔɔnguu ndu ikɛi, má tindi ndu, má dimi aa: «Maalii, ciindiaa naa, cuuo naa n co nuaa ni!» 26 Mó dimul nda aa: «Le yɛɛ niaa co yɛ a siòònde? Laalan niaa dɔɔnan dɛ!» O kon, mó can, mó kpaa hoeiye a mɛnndan, mí ɲɔɔ mei o lepilɔɔ doŋ. 27 Mí kɔndɔfili bɛndoo bii vanaa kan kpow, má va dimulanndo aa: «Vanaciee súú yɛɛ co yɛ hoo? Hali hoeiye a mɛnndan ma bii sɔɛi ndɔɛi!» Yeesu singi langbaa ŋiɔŋaa ɲinaa vɔɔnda va kɔɔli-a ( Marke 5.1-20 , Luke 8.26-39 ) 28 Yeesu tiiyaa o kɔngɔɔ pilɔɔ o lɛŋnde Kadareniia nin, mí langbaa ɲinaa vɔɔnda va kɔɔli-a pum a fula nda ŋiɔn nɛɛ ndáà kumbu vanvílɛ́iya-a, má hun ndu laci. Siòòŋii ndɛi va vannda taw-taw, lelan vana óò cɛl lɛ le keiyo a kpengii ken te. 29 Má can yoondiaa aa: «Yɛɛ n yeema yɛ le naa yɔŋndo, nɔm po Hala-o? Vɛ̀ɛ̀ le naa saangiaa n hin ni lɔ́ɔ́ pá mì telenndo tiiya?» 30 Pevaa sɛ́lɛ́ bɛndua pum a va diólan a kpengii ken, 31 mí ɲinaa vɔɔŋaa kan a ɲɔɔlu Yeesu aa: «Te tovɔɔ n co naa ni, mɛɛ yɔɔ naa mì n kɔ luɛi pevaa kundaa ha tɛɛn.» 32 Mí Yeesu dimul nda aa: «La kɔ!» Má fula langbaa kan nin, má kɔ luɛi pewva nin. O kon mí pevaa kundaa kan kpede a toal a kiltan o kɔngɔ feke-feke va lon-ndo, má kɔ deli o dalaa nin, má vu kpow o mɛnndan nin. 33 Mí vanaa va nda mandaa-a ɲaanun, má kɔa ciee, má kɔ dimul vannda dɛnɛ yɔŋnun-ndo kpede. Kɛ taama-taama o yɔŋnun a langbaa ɲinaa vɔɔnda va nin-nda-o. 34 O kon, mí vanaa va o ciee kon nin-nda kpede a fula, má kɔa nɛɛ Yeesu va-a. Mɛɛ nda ce ndu, má tɛɛlun ndu maa a faŋan o lɛŋnde ndalen nin. |
© Alliance Biblique en Guinée
Bible Society in Guinea-Conakry