Biblia Todo Logo
Bìoball air-loidhne

- Sanasan -

Marke 9 - BII BILA

1 Mí Yeesu dimul nda vɛlɛ aa: «I co niaa toɲaa dimul, vanaa pum o niaa tɛɛn nanu a vinin te, fɔ mà ce fɔlɔn masale Hala len hunɔɔ a kpaayaa.»


Yeesu mangalan hɔlla
( Matie 17.1-13 , Luke 9.28-36 )

2 Palɛi ŋɔmpum o kon kɔɔli, mí Yeesu can nda Piɛr, Nsaki a Nsaŋ, má kɔa o pembii bɛnduei pum coo. Mí hɔlla mangalan ndu nda o hɔl.

3 Mí volɔɔla va ndu lekɔɔ lan la muungu lahumbu few-few, vana tɔaa lavolɔɔ co o lɛŋnden coo mò dindi tɔɔ lende le.

4 Mí Elii nda Moise fula nda o hɔl, má va suukanndo a Yeesu.

5 Mí Piɛr cua sɔɛi, mó dimul Yeesu aa: «Kɔɔfa, o naŋ mì n vannun nanu. N simin cɛila-kolala-toandaalan tan yáá, nɔm o pilɛ, Moise o pilɛ, o pilɛ vɛlɛ le Elii.»

6 Ndóò nɔ mɛɛ dimia le, kani siòònde pila va nda ni.

7 Mí yumbuyumboo toal, mó kumbu nda, mí diomndo fula o yumbuyumbu kon nin aa: «Po ni ya kaola taw-vo co hoo ni, la yaŋ ndu nilan.»

8 Fɔ́ɔ́fɔ̀, mì kaandennda mɛɛndian nda pila balɔɔ sɔ́, kɛ a ci lɛ vana celen te, Yeesu kínɛí va nda ikɛi ni.

9 Tuma nda va pembei tolɔɔ-o, mí Yeesu dimul nda maa a dimul vana-vana dɛnɛ nda ce kon-ndo le, háá mì Po vanacieo tendul, mò fula vanvílɛ́iya tɛɛn.

10 Má bii sɔɛi o dimul nda ken-nde, kɛ má va ɲuunianndo nda pila tɛɛn aa: «Kɔlɔ yɛɛ co yɛ tendullo fulaa vanvílɛ́iya tɛɛn?»

11 Mí kaandennda ɲuna ndu aa: «Le yɛɛ vanaa pɛɛkaa latɔŋnda a co yɛ dimio maa fɔ mì Elii hin?»

12 Mó mulul nda aa: «Kani Elii co fɔlɔn hunɔɔ, mò mingi dɛnndan kpow o fonda ndɔɔ. Vɛ̀ɛ̀ o co yɛ o sɛvaa a Po vanacieo o kɔɔ, o co hunɔɔ, mò sanga taw, mì vannda ce ndu vana fondoo-o?

13 Kɛ i co niaa dimul, Elii hin, má tosa a ndu mɛɛ ndáà yeema yɛ, maa mɛɛ o sɛvan a ndu o kɔɔ yɛ.»


Yeesu singi poombɔ ɲina vɔɔndo va saangiaa-o
( Matie 17.14-21 , Luke 9.37-43a )

14 Ndáà tiiyaa kaandennda ikɛi, má cannun sɛ́lɛ́ bɛndoo nda o balaa sɔ́, a vanaa pɛɛkaa latɔŋnda nda va suukanndo-a.

15 Sɛ́lɔ́ɔ́ cɔu dɔ́ɔ́ Yeesu, mí kɔndɔfili bɛndoo bii nda, má ɲaanun le ndu kɔlan yilɔɔ.

16 Mó ɲuna nda aa: «O yɛɛ coo niaa co yɛ suukanndo niaa ndaa?»

17 Mí langbanɔɔ pum mulul ndu o sɛ́lɔ́ɔ́ tɛɛn aa: «Kɔɔfa, i cuu nɔm po nuu, ɲina vɔɔndo co ndu nin, ndu kuuna ndu sɔɛi ni.

18 Nɛɛ-nɛɛ o bii ndu pɛ, o mal ndu lɛŋ, landìlandìo fula ndu o sondo, o sɔm ciŋndon, o kon o biondu, o kendu pen. I ɲuna nihau kaandeŋaa nɔmnda le ɲina kalaa tovɔɔ, kɛ a nɔla le.»

19 Mí Yeesu mulul nda aa: «Kpòkóó, niaa vanaa nila kalua ha! Háá lɔ́ɔ́ kuɛɛ ya lo yɛnin niaa ikɛi? Háá lɔ́ɔ́ kuɛɛ ya lo yɛnin niaa biuvɔnndo? La cuu ya poombɔ kalaa!» O kon má yoo ndu ndu.

20 Poombɔɔ delɔɔ dɔ́ɔ́ Yeesu hɔlten, mí ɲinaa cua ndu, mó biondu, mó del lɛŋ, mó va pimbullo, mí landìlandìo fula ndu o sondo.

21 Mí Yeesu ɲuna fuɲaa poombɔɔ aa: «Vɛ̀ɛ̀ kpɛ́ naa ho viow yɛ nin ndu coo?» Mí fuɲaa muli aa: «Kabi o icɛlɛkpɛya.

22 Lɔ́ɔ́ lepum mì ɲina kalaa ɲindu ndu o yin te kon te o mɛnndan nin le ndu diyɔɔ. Kɛ taa nɔla pɛ, tuinun naa iɲíí mà mala naa fɔ́!»

23 Mí Yeesu mulul ndu aa: «A dimi aa ‹Taa tiw pɛ ba.› Dɛnndan kpede la nɔla tosanndo le vana laalanndo.»

24 Fɔ́ɔ́fɔ̀, mí fuɲaa poombɔɔ yonda aa: «I laalan! Mala ya o laalan ni lepɛŋndo nin!»

25 Yeesu cɔu sɛ́lɛ́ bɛndoo dengelanndo, mó soaa a ɲina vɔɔn kon, mó dimul ndu aa: «Ɲina vɔɔn kuuna vana tueyɔɔ a sɔɛi-yo, i co nɔm dimul, fula poombɔɔ ho nin, muungu lɛ ndu nin te dɛ!»

26 O kon mí ɲina kon mɛli yeelan, mó yɔliyɔli poombɔɔ, mó fula. Mí poombɔɔ muungu maa vana vílɛ́i. Mí vannda taw a va bɛɛ dimio maa o vi.

27 Kɛ mí Yeesu saa ndu baa, mó cua ndu, mó sim.

28 Telen Yeesu luɛi cɛinin-ndo, mí kaandeŋaa ndɔa veelu ndu yunyen, má ɲuna ndu aa: «Le kɔlɔ yɛɛ nɛ naa n bumba yɛ ɲina vɔɔndo ho tovɔɔ?»

29 Mó dimul nda aa: «Ɲina vɔɔn súú vaa nuaa tuwnun vanndo kɔɔli le, te o co a piɛilen te.»


Yeesu soo vɛlɛ a piɔ́m ndɔɔ a á tendul ndɔɔ o kɔɔ
( Matie 17.22-23 , Luke 9.43b-45 )

30 Má faŋan ndon, má kei o tàndá Kalile-o nin. Yeesu ndóò yeema mì vannda ndáà ciiku ndu le.

31 Kani o va kaandeŋaa ndɔa pɛɛkoo mò va nda dimullo aa: «Po vanacieo malnunnin vannda o ba, mà dii ndu. Palɛi ndii yáá o kon kɔɔli, o tendulnin mò fula vanvílɛ́iya tɛɛn.»

32 Kɛ kaandennda ve sɔɛi ken bila biyɔɔ le, nduyɛ má sika le ndu ɲunaa.


Vana how vaa o bɔɔ-o
( Matie 18.1-5 , Luke 9.46-48 )

33 Má kɔa Kapɛrnaum. Ndáà luɛyɔɔ cɛinin, mí Yeesu ɲuna nda aa: «O sɔɛi yɛɛ coo niaa va yɛ baltan nɛi-tɛɛn?»

34 Kɛ má mei, kani le vana co vana bɛndoo-o sinaa nda va sɛɛŋianndo nɛi-tɛɛn ni.

35 O kon mí Yeesu cal, mó veelu kaandeŋaa tɔ́ a à ŋiɔnda, mó dimul nda aa: «Vana yeema pɛ le vaa vana tasoo, ndu siŋnun vana mɛɛlaa kpɔŋ mo va vɛlɛ buɛi vannda kpow.»

36 Mó cua cuaambɔ pɔmbɔɔ, mó simi ndu nda tɛɛn. Ndóò kɔmanndo ndu, mó dimul nda aa:

37 «Vana-vana bii pɛ cuaambɔa pɔmbɔa ha o pilɛ o diola nilan, mɛɛ ya pila o bii lende ni. Vana-vana bii yɛ ya pɛ, mɛɛ o co ya pila le o bii lende le, kɛ vana vem ya-o.»


Vana co yaamɔɔ naa le, mɛɛ caan naa o co ni
( Luke 9.49-50 )

38 Mí Nsaŋ dimul ndu aa: «N saalun langbanɔɔ pum, o va ɲinaa vɔɔnda tovɔɔ o diola nɔmndan, mí n kuuna ndu, kani o ve o kunda naa coo le.»

39 Mí Yeesu dimi aa: «La kuuna ndu le, kani vana-vana cii dɔ́ɔ́ dɛnɛ ni vɔɔndo dimi, mò mulin vɛlɛ fɔ́ɔ́fɔ̀, le dɛnɛ kaamaa tosaa o diola nilan te.

40 Kani vàná co yaamɔɔ naa le, mɛɛ le naa o co ni.

41 Vana-vana ke pɛ niaa mɛmma kolan taala kólaa ca o diola nilan le tùú niaa co vanaa Krista-a o, mì dimul niaa toɲaa, vana kon ndu folanin vɔ̀ngɔ̀ ndɔɔ le.


Kanalanndo
( Matie 18.6-9 , Luke 17.1-2 )

42 Vana-vana yɔŋnun pɛ sabu le cuaambɔa pɔmbɔa laalan ya haa o pilɛ lueiyo o pɔwlan nin, o co fisa mà baa vana kon pow bɛndoo o labolo, mà viow ndu o mɛmma ihɛllan nin.

43 Te ba nɔmndo co tosa mà mal nɛiyo ni, mɛɛ kiolu ndu, kani o co fisa mà sɔla yoomu fɛɛn-fɛɛndo a baa ndu pilɛ, a balan nɔu tan tiɔn, mà kɔɛ o ɲánndávàà, o yinnde ɲum lɔ́ɔ́-lɔ́ɔ̀ le len nin.

44 [Lon ndu, dɛlua vanin nda dioo-a vinin te, yinnde nda vanin nin-nden le ɲumnin te].

45 Te pelii nɔmnde co tosa mà mal nɛiyo ni, mɛɛ kiolu ndi, kani o co fisa mà sɔla yoomu fɛɛn-fɛɛndo a pelei ndii pilɛ, a pelon nɔu mun miuun mà viow nɔm o ɲánndávàà, o yinnde ɲumnin te len nin.

46 [Lon ndu, dɛlua vanin nda dioo-a vinin te, yinnde nda vanin nin-nden le ɲumnin te].

47 Te hɔlte nɔmnden le co tosa mà mal nɛiyo ni, mɛɛ kala len, kani o co fisa mà luɛi o masale Hala len nin a hɔlten len pilɛ, a hɔltan nɔu tan tiɔn mà viow nɔm o ɲánndávàà.

48 [Lon ndu, dɛlua vanin nda dioo-a vinin te, yinnde nda vanin nin-nden le ɲumnin te].

49 Kani yinnden le tiwnin ɲinkon vana-vana maa ihɛl.

50 Ɲɛ kɛndɔɔ hɛlle co ni, kɛ te yeelaa fulan pɛ o hɛlle, a yɛɛ niaa mingi yɛnin ndi yeeliaa? La nɔ́ hɛlle niaa nin, mì la va o kɔlɲuloo nin vellaa-velle.»

© Alliance Biblique en Guinée

Bible Society in Guinea-Conakry
Lean sinn:



Sanasan