Luke 9 - BII BILAYeesu vem kaandeŋaa tɔ́ a à ŋiɔnda kiilalen ( Matie 10.5-15 , Marke 6.7-13 ) 1 Mí Yeesu veelu kaandeŋaa tɔ́ a à ŋiɔnda, mó yɔngu nda kpaayaa a dio le ɲinaa vɔɔnda tovɔɔ a le nààlan singio. 2 Mó viam nda vannda pɛɛkoo a masale Hala len o kɔɔ a le vanaa lanàá singio. 3 Mó dimul nda aa: «La cua ɲɛ-ɲɛ o kɔlan te, o va lesiondoo, o va bɔlɔ congú, o va bulu, o va ivoli. La cua vɛlɛ domala tiɔn te. 4 Cɛi oo cɛi nda yiya niaa pɛ, la lo lon. La cɛn ndon pɛ, la muungun. 5 Nɛɛ-nɛɛ vannda cɛl niaa le, la va pɛ faŋanndo o kobi ndaa nin, la koŋ cundu vanin niaa o n'pelu-o, cundu kon vanin seilen le nda ni.» 6 Má kɔa, má va keiyo o cieon le vannda Yoongu Kɛndɔɔ tiiyallo, má va vɛlɛ vanaa lanàá singio nɛɛ-nɛɛ ka. Siòònde bii Herɔde le tɔ́ɔ́ Yeesu nɔ-o ( Matie 14.1-12 , Marke 6.14-29 ) 7 Mí Herɔde va masa ibungaa-o tuɛi ɲɛ-ɲɛ va yɔŋnɔnndo. O sina lɛ ɲɛ-ɲɛ o tosa le, kani vannda pum a va dimio aa: «Nsaŋ tendul fulaa vanvílɛ́iya tɛɛn nuaa ni», 8 mí a pum nda va vɛlɛ dimio maa Elii yɔŋnun vana-tɛɛngaa-diom Hala-o sindɛ-o muungu yoomu fulaa ciee-piɔ́m ni. 9 Kɛ mí Herɔde dimi aa: «Ya vem vannda ni le Nsaŋ bollen kiolɔɔ. Ɔ́ɔ̀ niko Nsaŋ ya co hoo sɔɔn ndɔn tueyɔɔ-o?» O va nɛilan nuwviaa le ndu cɔu. Yeesu dɔw vannda vàálan tan ŋuɛɛnu balo ( Matie 14.13-21 , Marke 6.30-44 , Nsaŋ 6.1-14 ) 10 Telen kiilaa Yeesu vem-nda muungu ndu Yeesu o ibuŋ-ndo, má downun ndu kona a dɛnnda nda tosa lan kpow o kɔɔ. Mó sɛɛsun a nda lándán, má faŋan, má kɔa a ba kobio pum diolan Bɛtsaida. 11 Kɛ vannda tueyɔɔ maa a faŋan, má kɔa ndu kɔɔli. Mí Yeesu bii nda, mó va nda sɔɔn dimullo a Masale Hala len o kɔɔ, mó va vɛlɛ vanáà yeema siongɔɔ sɔlaa ndu o ba-a singio. 12 Kɛ paalen léè kandɔɔ le delɔɔ, mí kaandeŋaa ndɔa tɔ́ a à ŋiɔnda sɔɔnguu ndu ikɛi, má dimul ndu aa: «Mingi vannda ha mà kɔɛ o cieon a o sɔndɔkɔlta balu nanu lan nin haliko ma kɔ sɔla yiyalan a ɲɛdiaa, kani o fonda vana co loo nin naa n co nanu nuaa ni.» 13 Kɛ mí Yeesu mulul nda aa: «Niaa pila ke nda ɲɛdiaa, mà de.» Má mulul ndu aa: «Bululan tan ŋuɛɛnu a suwva nda ŋiɔn kínɛí co naa o ba ni. Fɔ dɔ́ɔ́ mì naa pila n kɔɛ, mì n kɔ piondu ɲɛdiaa le nda kpow dɛ!» 14 Nduyɛ, vannda va le vàála ŋuɛɛnu. Mí Yeesu dimul kaandeŋaa ndɔa aa: «La kɛsi nda a kundala n'van beleŋuɛɛnu-beleŋuɛɛnulan.» 15 O kon, má tosa mɛɛ o dimul nda yɛ, mí vana-vana cal. 16 Mí Yeesu cua bulula ŋuɛɛnula lan a suvaa ŋiɔŋa kan, mó heelu hɔlla o halataala, mó mel Hala balika. O kon kɔɔli, mó yimiyimi lan, mó yɔngu kaandeŋaa ndɔa, má piɔw nda lan. 17 Mí vana-vana dia mɛɛ ndóò yeema yɛ, má vow ɲɛ tɔ̀ lo-o o kambɛilan tɔ́ a latiɔn nin, má kɔa a ndu. Piɛr dimi aa Yeesu co Vana Hala hɛli-o ni ( Matie 16.13-19 , Marke 8.27-29 ) 18 Paale pilɛ, Yeesu va Hala piɛiyo o fonda yilio pum, kaandeŋaa ndɔa va ndu ikɛi, mó ɲuna nda aa: «Vɛ̀ɛ̀ vannda co yɛ dimio a ya o kɔɔ?» 19 Má mulul ndu aa: «Vanaa pum co dimio aa nɔm co Nsaŋ Vana-yinaa ni, a pum yɛ aa Elii, a pum co vɛlɛ dimio aa vana-tɛɛngaa-diom Hala va sindɛ, mó tendul fulaa vanvílɛ́iya tɛɛn-ndo n co ni.» 20 Mó ɲuna nda aa: «Kɛ niaa yɛ niko, yɛɛ niaa co yɛ dimio le vana ya co-o?» Mí Piɛr muli aa: «Krista fula o Hala lo-o n co ni.» Yeesu soo a piɔ́m ndɔɔ a á tendul ndɔɔ o kɔɔ ( Matie 16.20-28 , Marke 8.30—9.1 ) 21 Mí Yeesu tiinda nda ndi dimullo maa a dimul vana-vana le, 22 mó dimul nda vɛlɛ aa: «Mɛɛ mì Po vanacieo sanga taw, mì bɛndua lelɛŋnda, bolii vanaa-solia-lasálàá a vanaa pɛɛkaa latɔŋnda kɛɛ ndu, mò sɔla piɔ́mndo, mò tendu fulaa vanvílɛ́iya tɛɛn o paale yàándɔlen.» Le Yeesu delɔɔ kɔɔli ( Matie 16.24-28 , Marke 8.34—9.1 ) 23 O kon kɔɔli, mó dimul nda kpow aa: «Te vana yeema pɛ le ya delɔɔ kɔɔli, mɛɛ mò kɛɛnun ndu pila, mò va o bɛɛndianndo lepalaa o lepala le piɔ́mndo sɔlaa, o kon o del-la kɔɔli. 24 Kani vana-vana yeema pɛ le yoomu ndɔɔ ciindiaa, o hialunnin ndu, kɛ vana-vana yoomu ndɔɔ hɛlun pɛ le ya, ndu ciindiaanin ndu. 25 Ɔ́ɔ̀ tɔnɔ vanacieo nɔ le ceendo kpede sɔlaa, kɛ mì ndu pila laasian, mò tɛɛmbun-ndo? 26 Kani vana-vana siɛmbulan la bii pɛ le ya a le sɔɔn nun, siɛmbulan la biinin Po vanacieo le vana kon telen o hunnin o biilu ndɔɔ nin, o biilu Fuɲa ndɔ-o nin a o biilu mɛlɛkaa nin-ndo. 27 Kɛ i co niaa toɲaa dimul, a pum co isisi nanu, a vinin te, fɔ mà ce fɔlɔn masale Hala len.» Yeesu mangan kaandeŋaa ndɔa o hɔl ( Matie 17.1-8 , Marke 9.2-8 ) 28 Palɛi ŋɔmaa o sɔɔn o dimi mun-ndon kɔɔli, mí Yeesu can nda Piɛr, Nsaŋ a Nsaki, má kɔa o pembei coo le piɛilen. 29 O lo Hala piɛiyo, mí hɔlaa ndɔa mangalan, mí volɔɔla ndɔlan la muungu lahumbu few-few. 30 Mí vannda nda ŋiɔn fula ma va suukanndo a ndu: Moise nda Elii. 31 Biilu Hala-o va nda o balaa sɔ́, ma va sɔɛi o Yeesu lo a mɛɛ ndóò sɔlanin piɔ́mndo Yerusalɛm yɛ. 32 Piɛr a vanaa va ndu kɔɔli-a a vannun o lɔan cundun. Kɛ ndáà tiondɔɔ, má ca biilu Yeesu-o a vanaa ŋiɔŋaa va ndu isisi ikɛi-ya. 33 Telen vanaa kan a va Yeesu faŋanndo ikɛi-yo, mí Piɛr dimul ndu aa: «Vana bɛndoo, o naŋ mì n vannun nanu. N baŋnun cɛila-kolala-toandaalan tan yáá, o pilɛ le nɔm, o pilɛ le Moise, o pillo le Elii.» O ve sina ɲɛ o va dimio-o le. 34 O lo sɔɛi ken, mí yumbuyumboo toal, mó kumbu nda. Telen nda va kon luɛyɔɔ o yumbuyumboo nin-ndo, mí siòònde bii nda. 35 Mí diomndo pum fula o yumbuyumbu kon nin, mó dimi aa: «Po ni ya hɛli-o co hoo ni. La tuei ndu diom.» 36 Telen diom kon cii sɔɛi-yo, má ca maa Yeesu ndu pilɛ kpé va ni. Mí kaandennda mei kpili, a dimul vana-vana ɲɛ nda ce o palɛi ken bɛngu-o le. Yeesu singi poombɔ ɲina vɔɔndo va saangiaa-o ( Matie 17.14-18 , Marke 9.14-27 ) 37 Paale len hiovɔɔ, má toal pembei, mí sɛ́lɛ́ bɛndoo hun Yeesu bɔŋaa. 38 Mí vanndo yonda o sɛ́lɛ́ kon tɛɛn aa: «Vana bɛndoo, a yandi, tofa vɔ po nuu ho, polen nden koni ya nɔ ni! 39 Ɲina vɔɔndo bii ndu pɛ, o yonda kpélén, o yusuŋia ndu falon taw-taw, landilandio fula ndu o sondo. O co ndu bɔɔ saangiaa, o yala ndu faŋan kɔɔli le. 40 I tɛɛlun kaandeŋaa nɔmnda le ɲina kalaa tovɔɔ ndu kɔɔli, kɛ a tiwba le.» 41 Mí Yeesu dimi aa: «Éé niaa vanaa yɔŋ vɔɔŋaa nɔ haa laalan te-a! Háá telen kuɛɛ ya lo yɛnin niaa ikɛi mì lo biuvɔnndo ho a niaa nuaa? Cuu vɔ ya po nɔm kalaa nanu.» 42 Telen poombɔɔ va Yeesu sɔɔnguuo ikɛi-yo, mí ɲina vɔɔndo mal ndu lɛŋ, mó yusuŋia ndu falon taw. Kɛ mí Yeesu deŋul ɲina kon, mó singi poombɔɔ, mó mingi ndu fuɲa ndɔ o ba. 43 O kon mí kɔndɔfillo bii vannda kpow a bɔɔbɔɔyɛi Hala-e. Le tùú kɔndɔfillo va vannda kpow a dɛnnda Yeesu va tosaa lan-ndo, mó dimul kaandeŋaa ndɔa aa: Yeesu soo vɛlɛ a piɔ́m ndɔɔ o kɔɔ ( Matie 17.22-23 , Marke 9.30-32 ) 44 «La yaŋ nilan ɲɛkɛndɛi o ɲɛ ya co niaa dimullo-o: A co hunɔɔ Po vanacieo malɔɔ vannda o ba.» 45 Kɛ a síná kɔlɔ sɔɛi ken te. Sɔɛi kalɛi ndíì dindu nda o hɔl te, a bii ndi bila le, mí siòònde bii nda le ndu ɲunaa a sɔɛi ken o kɔɔ. Nɛ̀ɛ́ co yɛ vana hiow caanda kpow-vo? ( Matie 18.1-5 , Marke 9.33-37 ) 46 Mí sɛɛngianndo can kaandennda tɛɛn le sinaa vana ndóò hiow nda kpow-vo. 47 Yeesu sinaa yiyannda ndalan, mó cua poombɔɔ pum, mó simin ndu ikɛi, 48 mó dimul nda aa: «Vana-vana cɛl pɛ poombɔɔ ho o diola nilan, mɛɛ ya o cɛl lende ni, nduyɛ, vana cɛl-la pɛ, mɛɛ vana vem ya-o o cɛl lende ni. Kani vana hiow dɔɔnanndo o niaa tɛɛn-ndo, ndu hiow niaa ni.» Vana simul niaa le, mɛɛ le niaa o co ni ( Marke 9.38-40 ) 49 Mí Nsaŋ cua sɔɛi, mó dimi aa: «Vana bɛndoo, mí n saalun vanndo ɲinaa vɔɔnda tovɔɔ o diola nɔmndan. Naa n yeema mì naa n kuuna ndu, kani o co nɔm kɔɔli naa ndaa le.» 50 Kɛ mí Yeesu dimul ndu aa: «La kuuna ndu le, kani vana simul niaa le, o niaa o co ni.» Samaria simul Yeesu 51 Telen Yeesu va le kɔnndan o halataala-o kandɔɔ tiiyaa, mó baŋ kangalan le luɛyɔɔ Yerusalɛm ciee. 52 Mó hivin kiilaa laci, má kɔa o cieo pum o lɛŋnde Samari len nin le sɔɔn toosiaa. 53 Kɛ vanaa va lon-nda a cɛl le ndu luɛyɔɔ ciee lon te, kani Yerusalɛm o va kɔlan ni. 54 Mɛɛ kaandeŋaa ndɔa Nsaki nda Nsaŋ a ce kon, má ɲuna aa: «Maalii, vɛ̀ɛ̀ a yeema mì n tuisi yinnden fulaa o halataala mì le lom vannda ha?» 55 Kɛ mí Yeesu mulin o nda lo, mó kpaandian nda. 56 O kon, má kɔannun o ciee celen. Le vanaa yeeama le Yeesu delɔɔ kɔɔli-a ( Matie 8.19-22 ) 57 Telen nda va kɔlan o nɛi-yo, mí vanndo dimul Yeesu aa: «Ba-ba n kɔɛ pɛ, i kɔanin nɔm kɔɔli.» 58 Mí Yeesu mulul ndu aa: «Kàá nɔ buulula nda lɔl nin-ndan, yovaa co kelaa coocoo-a bɛɛ a nɔ vɛɛnde, kɛ Po vanacieo ndu nɔ bɛɛ nɛɛ yambaa lebol te.» 59 Mí Yeesu dimul langbanɔ celen aa: «Del-la kɔɔli.» Mí langbanɔɔ muli aa: «Vana bɛndoo, cɛl mì i kɔ kumbu fɔlɔn fuɲa nuu.» 60 Mí Yeesu mulul ndu aa: «Mal vanvílɛ́iya vanvílɛ́yaa ndaa kumbɔɔ. Nɔm yɛ, kɔ mà kɔ cɔm vannda a Masale Hala len o kɔɔ.» 61 Mí vana celen ndu dimul ndu aa: «Vana bɛndoo, i co nɔm delɔɔ kɔɔli, kɛ cɛl mì kɔ congun fɔlɔn yungu nuu.» 62 Mí Yeesu mulul ndu aa: «Vana-vana kandu pɛ váà, mò tofan kɔɔli, ndu niŋ o Masale Hala len nin te.» |
© Alliance Biblique en Guinée
Bible Society in Guinea-Conakry