Kundalan 5 - BII BILAVanndacieea co a nɔɔlɛiya Mɛlɛka o hɔl-la 1 Mí Mɛlɛka soaa o Moise lo, mó dimul ndu aa: 2 «Dimul Israɛlla kpéŋ-kpéŋ maa vana-vana nɔ nàà siaŋaa, vana-vana nɔ kɔɔsinaa a vana-vana pilan vana vílɛ́iyo, te kon te cɔlu vílɛ́iyo, mó nɔɔla Mɛlɛka o hɔl, a bɛnda mà faŋa vanaa vaa lende o dɔ́ɔ́ngɔ́ɔ̀ nin. 3 La bɛnda mì la faŋa vanaa kan, o va vanapɔnɔ o va vanalanɔ, mì la yɛɛ nda o dɔ́ɔ́ngɔ́ɔ̀ kɔɔli, yɔŋii nda nɔɔliaa dɔ́ɔ́ngɔ́ nda kon, o ya Mɛlɛka co icali nin-ndo.» 4 Mí Israɛlla bii sɔɛi Mɛlɛka dimul nda ken-nde, má soli vanaa kan o dɔ́ɔ́ngɔ́ɔ̀ kɔɔli mɛɛ Mɛlɛka ndóò dimul Moise le tosaa yɛ. Mɛɛ vana toosiaa dɛnɛ n tɛɛmbuu a vannda-o yɛ 5 Mí Mɛlɛka soaa o Moise lo, mó dimul ndu aa: 6 «Soo o Israɛlla lo, ma dimul nda aa: ‹Te vanndo, o va vanapɔnɔ o va vanalanɔ, o de pɛ ɲɛ pilaa a sondo yeelaa, mɛɛ o siŋnun vana vɔɔndo Mɛlɛka o hɔl, a bɛnda mà bii ndu maa vana tɛɛmbua tɔŋ. 7 Lelan, o bɛnda mò sɔlɔlan dɛnɛ vɔɔn o tosa-o, mò mingul vana o de kon ɲɛ ndɔɔ a sondo yeelaa-o ɲɛ kon kpow, mò tuu vɔngu ɲɛ kon, mò handu ipilɛ o ŋuɛɛnu oo ŋuɛɛnu coo o vɔngu vana-solia-lasálàá kelu-o coo le ndu mingullo. 8 Te o va pɛ maa vana o dil kon ɲɔɔ-o vi nin, kɛ o mɛi vana le kɛ́ ndɔɔ cuaa le, mɛɛ ɲɛ kon kpow bɛnda mò va le Mɛlɛka, kon co dimio ni maa le vana-solia-lasálàá, mò handu saa kóndóó lecoo le sálà co le hakio sɔlaa malɔɔ-o solio. A saa kóndó kon vana-solia-lasálàá tosanin faleŋii baŋannde ni haliko mi vana tɛɛmbuu kon tɔŋndo-o sɔla hakio malɔɔ. 9 Ɲɛ-ɲɛ Israɛlla faŋa pɛ o ɲɛm diandan nda yɔ̀ngù vana-solia-lasálàá le sálàá solio-on coo, le vana-solia-lasálà kon ɲɛ kon co ni. 10 Te vanndo yɔngu pɛ Mɛlɛka ɲɔɔ, a yɔngu vana-solia-lasálàá ɲɛ kon. Kɛ ɲɛ-ɲɛ vanndo yɔngu nin pɛ vana-solia-lasálàá, le vana-solia-lasálà kon ɲɛ kon co ni.›» Tɔŋndo le vanalanɔ nda ciiku o suundaa-o 11 Mí Mɛlɛka soaa o Moise lo, mó dimul ndu aa: 12 «Soo o Israɛlla lo ma dimul nda aa: ‹Ɲɛ niaa bɛnda le tosaa-o co hoo ni: te vanalanɔ co o nɔu-vo pala pɛ pɔnɔ ndɔ, mò hiŋ ndu hɔlla, 13 te vanapɔnɔ celen suunda pɛ a ndu o vionnɔnndo nin, mì pɔnɔ ndɔ sina vɔ dɛnɛ kon ɲɛkɛndɛi le, te sei oo sei ve le ndu cɔɔmuuo le, taa bìí ndu o suunda kon nda vanapɔnɔ kon te, nuaa niaa bɛnda le dɛnɛ kon biyɔɔ ni. 14 Te paŋalaa bii pɛ pɔnɔ ndɔ, mò ciiku laa ndɔ a sɔɛi vaa lende, laa ndɔ tósá dɛnɛ nɔɔlɛi vaa lende, ò tósà ndu le, 15 o bɛnda mò kɔɛ a ndu o vana-solia-lasálàá lo, mò yɔngu kpeyan ɔrse kiloo leyàá le sálàá solio le ndu, kɛ o bɛnda mò vow cuɛiyan lecoo le, o bɛnda vɛlɛ mo handu ansan lecoo le. Kani sálà paŋalaa co kon ni, sálà yɔngu vana loonɔnndo a yɔŋ vɔɔndo-o. 16 O kon, vana-solia-lasálàá sɔɔnguu vanalanɔ kon, o simi ndu Mɛlɛka o hɔl. 17 O kɔndu mɛmma sálàn o kpɛɛnɛi puuluei nin, o kɔndu cundoo o Calta Mɛlɛka lan nin, o vow ndu o mɛnndan nin. 18 O simi vanalanɔ kon Mɛlɛka o hɔl, o tiimbuu ndu yiinde o lebol, o sɔɔ ndu sálà yɔngu vana loonɔnndo a hakio-o o ba, sálà paŋalaa pɛɛn, kɛ mì vana-solia-lasálàá pila bii mɛmma lolɛima sendío co man nin-ndan o ba. 19 O kon kɔɔli, o vem vanalanɔ kon mɛnanndo, o dimul ndu aa: Te vanapɔnɔ celen sina nɔm vanalanɔ le, taa nɔɔlian-ndɔ má pala pɔnɔ nɔm kabi n cal o nɔu ho le, màá mɛmma lolɛima sendío co man nin-ndan ma tuísì nɔm sanga coo le! 20 Kɛ te o va pɛ maa a pala pɔnɔ nɔm, má hiŋ ndu hɔlla, maa a nɔɔlian Mɛlɛka o hɔl, mí vanapɔnɔ celen sina nɔm vanalanɔ, 21 mɛɛ mɛnan-ndɔ, mì Mɛlɛka tosa mì sendío ho bii nɔm, mì vanaa niaa cal-la cua tɔɔmaseloo nɔm coo telen nda vanin mɛnaa-o. Màá Mɛlɛka siinguu nɔm vanalanɔ vilu loo, mì demboo pɛ nɔm cɔfuu, 22 telen mɛmma lolɛima sendían man ma co nɔm tiiya o dembe-o! O kon, vanalanɔ kon bɛnda mò muli aa: Amiina! Màá o tosan lende! 23 Vana-solia-lasálàá bɛnda mò sɛva sendíla lan, mò pɔɔla sɛbɛ kon o mɛmma lolɛima man nin háá mì sɛva kon vɔɔsun. 24 Mò koesi vanalanɔ kon mɛmma lolɛima sendío co man nin-ndan, mì mɛnndan ma luɛi ndu nin. 25 Mò bii vanalanɔ kalaa kpeyan sálà paŋalaa o ba, mò tosa faleŋii vana heelu ɲɔɔ coo le Mɛlɛka ndu cɔmndo-e, mò kɔɛ a kpeyan kon o fonda-loamaa-lasálàá coo. 26 Mò kɔndu kpeyanndo baa ca, ɲɛ loonanndo co kon ni, mò lom ndu o fonda-loamaa-lasálàá coo. O cii pɛ kon, o koesi vanalanɔ kon mɛmma man. 27 Te o va pɛ maa o yii pɔnɔ ndɔ dúmbú lekɛ́ndɛi, mò nɔɔlian Mɛlɛka o hɔl, mɛɛ mɛmma sendíma o kol man-ndan ma co tosa mì sendío bii ndu, mì demboo pɛ ndu cɔfuu, mò siŋnun vana vilu loo, mò sɔla dangaa vanaa nda cal-la tɛɛn. 28 Kɛ te o va pɛ maa vanalanɔ kon nɔɔlian Mɛlɛka o hɔl a dɛnɛ kon te, maa o connun o diandaa, mɛɛ sendío nɔla mò bii ndu le, o nɔla vɛlɛ mò velu cuawva. 29 Tɔŋndo co kon a dɛnɛ paŋalaa o kɔɔ ni, te vanalanɔ co o nɔu-vo yii pɛ pɔnɔ ndɔ dúmbú mò nɔɔlian Mɛlɛka o hɔl, 30 te kon te, te paŋalaa bii pɛ vanapɔnɔɔ mo ciiku laa ndɔ o suundaa, o bɛnda mò kɔɛ Mɛlɛka o hɔl, mì vana-solia-lasálàá tosa a ndu mɛɛ tɔŋndo dimi yɛ. 31 O kon, sɔɛi venin pɔnɔɔ kuee le tɛɛmbuu kon te, kɛ vanalanɔɔ i vanin o lebol ni.›» |
© Alliance Biblique en Guinée
Bible Society in Guinea-Conakry