Kundalan 15 - BII BILADɛɛ sálàá a mɔima sálàn 1 Mí Mɛlɛka soaa o Moise lo, mó dimul ndu aa: 2 «Soo o Israɛlla lo ma dimul nda aa: ‹Te la tiiya pɛ o lɛŋnde ya co niaa yɔngu le calta niaalan kilaa lenin-nden nin, 3 mì la yeema le ya sálàla ŋɔa o yin-ndan solullo, o bɛnda mò va cɔlua bɛndua, te kon te cɔlua pɔmbɔa. Sálà ya tuɛi cun mì ɲɔɔ hɛnan ya-o co kon ni, o va sálà loamaa, o va sálà niaa soli le yoole niaa bàá len timbio-o, o va o niaa pila soli a yeemɛi niɛi-yo, o va o niaa soli o kafola niaalan o pilɛ coo-o, 4 la va ndu pɛ solio, la handu dɛɔ kiloo leyàá lecoo, dɛɛ vɔɔcan a cuɛiyan litilio pilɛ a tálá-o pɛɛn, 5 a mɔiyan litilio pilɛ a tálá le sálà mamɔiyo solio. Sálà ɲɛm vaa kon a sálà mamɔi kon la bɛnda mì la handun o saa téndé oo saa téndé niaa vanin sálà loamaa, te kon te sálà kɔlɲuloo solio coo. 6 Le saa kóndóó pilɛ, la bɛnda mì la vɔɔca kpeyanndo kiloo leŋɔmpum o cuɛiyan litilan latiɔn nin, 7 a mɔima sálàn litililan latiɔn. O kon, i tuei lan cun, ɲɔɔ hɛnan ya. 8 Te naw téndóó niaa soli sálàá o ya Mɛlɛka lo ni, o va sálà loamaa, o va sálàá le yoole niaa bàá o ya Mɛlɛka lo len timbio, o va vɛlɛ sálà kɔlɲuloo, 9 la bɛnda mì la handu dɛɔ kiloo leŋɔmahiɔɔlu lecoo, dɛɛ vɔɔcan a cuɛiyan litililan layàá-o, 10 a mɔima sálàn litililan layàá lecoo. Sálàla ŋɔa o yin-ndan la co lan ni, la ya tuɛi cun mì ɲɔɔ hɛnan ya lan. 11 Lende niaa bɛnda ni mi la soli nawvo, saa kóndóó, saa téndóó, te kon te cuin téndóó sálà. 12 Mɛ̀ɛ́-mɛ̀ɛ́ niaa soli cɔlua sálà, la bɛnda mì la handu sálà ɲɛm vaa a mɔima bɛnda le sálà kon-ndan o sálà kalaa coo. 13 Vana-vana co Israɛlnɔ kpeekpeiyo, o bɛnda mò bii silalan ndan le sálàla ŋɔa o yin-ndan solio, sálàla ya Mɛlɛka tuɛi cun mì ɲɔɔ hɛnan ya lan. 14 Mial co niaa icali o bɛngu coo-o, te kon te mial co nin niaa icali tɛɛn lɔ́ɔ́ levil-lo bɛɛ va pɛ sálàá solio, o bɛnda mò yɔngu cɔwviaala pilɛ lan maa niaa, le sálà ŋɔa o yin-ndo solio, o ya Mɛlɛka tuɛi cun mì ɲɔɔ hɛnan ya-o. 15 Tɔŋ pilɔɔ kpé co le vannda kpow ni. Le fɛɛn a fɛɛn, tɔŋ kon bɛnda mò mangalan te. Mɛlɛka o hɔl, ɲɛ pilɔɔ dɛnɛ kon co le niaa cuavaa pilacieea a le mialla ni. 16 Tɔŋ pilɔɔ a sila pilɔɔ co le niaa pila a le mialaa co icali niaa o bɛngu coo-a ni.›» Sálàla bulula taselan 17 Mí Mɛlɛka soaa o Moise lo, mó dimul ndu aa: 18 «Soo o Israɛlla lo ma dimul nda aa: ‹Te la tiiya pɛ o lɛŋnde ya co niaa yɔɔ nin-nden nin, 19 mì la va ɲɔɔn o lɛŋnde len nin dioo, la bɛnda mì la faŋa ɲɛm mun n'pum le Mɛlɛka sálàá solullo a mun. 20 Te la va pɛ bulu niaa lomɔɔ, la bɛnda mì la faŋa kpungbɛi tasei niaa loam-nde mɛɛ vana faŋa tumbu tasoo o ɲɛm koavan coo yɛ, mì la solul-la kpungbɛi ken sálà. 21 Le fɛɛn a fɛɛn, lende niaa Israɛlla bɛnda ni mi la solul-la sálàá a bulula niaala tasela niaa loam o cɛila loamaala bulula niaalan nin-ndan ni.›» Sálàlan le haki tosan o sina lepɛŋndo nin-ndo malɔɔ 22 «Te o va pɛ maa o sina lepɛŋndo nin, la bii tɔŋnda ya yɔngu Moise lan o pum te, 23 mì la bii silala ya yɔngu niaa a sondo Moise-o lan o pum te, kandɔɔ paale ya handu lan-nden háá le fɛɛn a fɛɛn, 24 te o sina lepɛŋndo nin biondɔn kon tosan ni, mì vannda bii ndi bila le, Israɛlla kpow a bɛnda mà yɔngu naw tovaa o pilɛ le sálà loamaa solio, sálà ya tuɛi cun mì ɲɔɔ hɛnan ya-o co kon ni, a cuin toovio pilɛ le sálà co le hakio sɔlaa malɔɔ-o solio. 25 O kon, vana-solia-lasálàá tosa faleŋii baŋannde le hakio sɔlaa malɔɔ le Israɛlla kpow. O kon, a sɔla hakio malɔɔ le biondɔn kon, kani o sina lepɛŋndo nin nda bendun biondɔn kon ni. Lelan nda hin a sálà ŋɔa o yin-ndo, o ya tuɛi cun mì ɲɔɔ hɛnan ya-o a á cɔlu sálà co le hakio sɔlaa malɔɔ-o ya o hɔl le biondɔn nda bendun kon o sina lepɛŋndo nin-ndo ni. 26 Kon tosan pɛ, Israɛlla kpow a sɔla hakio malɔɔ, mialaa co nda tɛɛn-nda bɛɛ sɔla hakio malɔɔ, kani o sina lepɛŋndo nin vannda kpow a bendun biondɔn kon ni. 27 Te vanndo ndu pilɛ bendun o sina lepɛŋndo nin ni, o bɛnda mò yɔngu cuin téndé nɔ vɔsio pilɛ-o le sálà co le hakio sɔlaa malɔɔ-o. 28 O yɔngu pɛ, vana-solia-lasálàá tosa faleŋii baŋannde Mɛlɛka o hɔl le vana bendun kon o sina lepɛŋndo nin-ndo. Te faleŋii baŋaŋii ken tosan pɛ, o sɔla hakio malɔɔ. 29 Tɔŋ pilɛ kon vanin le Israɛlaa pilacieea a le mialaa vanin icali nda tɛɛn-nda ni. 30 Kɛ te vanndo tosa pɛ dɛnɛ vɔɔndo a kɔlvesɛiyo, o va cua pilaciee o va mial, mɛɛ ya Mɛlɛka o tɛɛndan ni. Lelan, a bɛnda mà faŋa ndu Israɛlla tɛɛn few. 31 Kani o pɛɛsa sɔɛi nii, mó tɛɛmbuu tɔŋ nuu, o bɛnda mò faŋan vanaa tɔ̀a tɛɛn. Nduyɛ sanga tɛɛmbuu ndɔɔ vanin ndu pila o lebol.» Vana del kasi a paale pɛngiaalen-ndo 32 Tuma Israɛlla va o lɛŋnde veselɛilen nin-ndo, má saalun langbanɔɔ pum yɔmnde tingɔɔ o paale pɛngiaalen coo. 33 Mí vanaa saalun ndu-a hun a ndu o Moise, Aarɔn a o sɛ́lɔ́ɔ́ kpede lo. 34 Má bii ndu, má manda ndu, kani ɲɛ-ɲɛ ndóò dimin-ndɔ a dɛnɛ ndɔɔ o kɔɔ le. 35 Mí Mɛlɛka dimul Moise aa: «Langbanɔɔ ho bɛnda mò sɔla piɔ́mndo, sɛ́lɔ́ɔ́ kpow a bɛnda mà vii ndu a powtan o dɔ́ɔ́ngɔ́ɔ̀ kɔɔli háá mo vi.» 36 O kon, mí sɛ́lɔ́ɔ́ soli ndu o dɔ́ɔ́ngɔ́ɔ̀ kɔɔli, má vii ndu a powtan háá mó vu mɛɛ Mɛlɛka dimul Moise le tosaa yɛ. Silalan a volɔɔla cuɛinanndan o kɔɔ 37 Mí Mɛlɛka soaa o Moise lo, mó dimul ndu aa: 38 «Soo o Israɛlla lo ma dimul nda aa: ‹Kandɔɔ a niaa pila, kɔ bii a cuavaa niaa imamaa, la bɛnda mì la sɔɔluu kɛilan o domala niaalan cɔcɔn, mì la kei kɛi kola nda yin a kaan-ndo o kɛila lan nin. 39 O kon, te la vanin pɛ kɛila lan cɔu, la loonun a tɔŋnda Mɛlɛka lan, la kela lecoo. Te ken tosan pɛ, la laasian ndɛnin o yiyannda kɔlta niaalan nin mì hɔlta niaalan la luei niaa o dɛnɛ nɔɔlɛiyo nin te. 40 La vanin loonɔnndo a tɔŋnda nilan mì la bii lan. O kon, la vanin a diandaa le Hala niaa. 41 Ya co Mɛlɛka ni, Hala niaa pɛɛn. Ya soli niaa o lɛŋnde Esipte len nin le vaa Hala niaa ni. Ya co Mɛlɛka ni, Hala niaa pɛɛn.›» |
© Alliance Biblique en Guinée
Bible Society in Guinea-Conakry