O Kandɔɔ 4 - BII BILAKain nda Abɛl 1 Mɛɛ vanapɔnɔɔ siná Hava laa ndɔ vanalanɔ, mí Hava cua folio, mó vialu Kain, mó dimi aa: «I sɔla hɔ́ɔ́ piaandoo Mɛlɛka o ba bɛngu.» 2 Mó mulin vɛlɛ, mó vialu Abɛl, pɔmbɔɔ Kain pɛɛn. Mí Abɛl siŋnun vana mandaa n'cɔloo, mí Kain ndu siŋnun vana váà. 3 Telen pum hiovɔɔ, mí Kain hun a ɲɛm o kow o ciɛi ndɔɛi nin-ndon, mó solul Mɛlɛka sálàá. 4 Mí Abɛl ndu hun a cɔlua tasea cɔlua ndɔa kom-nda, mó solul Mɛlɛka sálàá a visin bɛɛŋun macuɛin kɛndɛ-kɛndɔn. Mí Mɛlɛka cɛl Abɛl a sálà ndɔɔ. 5 Kɛ mó kɛɛ Kain a sálà ndɔɔ. Le hee, mí Kain tambu kɔl taw-taw, mó suuma suumaa pila. 6 Mí Mɛlɛka ɲuna ndu aa: «Le yɛɛ n tambu yɛ kɔl ma va suumaa? 7 Taa caa pɛ kelaa, a cuanin bollen, kɛ taa cee kelaa le, hakio co nɔm o dio maa ɲɛ-vueinan, o yeema mò tiw nɔm ba, kɛ nɔm, a bɛnda ma nɔla haki kalaa.» 8 Mí Kain dimul Abɛl pɔmbɔ ndɔ aa: «N fula mì n kɔɛ yondoo nin.» Mɛɛ nda fula má kɔa yondoo nin, mí Kain del Abɛl pɔmbɔ ndɔ coo, mó dii ndu. 9 O kon, mí Mɛlɛka ɲuna Kain aa: «Kuɛɛ nɛ Abɛl pɔmbɔ nɔm co yɛ?» Mí Kain mulul ndu aa: «I sínà le. Mò va maa ya co kpalilnɔ pɔmbɔ nuu ni.» 10 Mí Mɛlɛka dimul ndu aa: «Dɛnɛ yɛɛ n tosa yɛ hoo? I co kooma pɔmbɔ nɔmndan tueyɔɔ koŋullo lɛŋ. 11 Lelan, kandɔɔ hau, dangaa co nɔm coo o lɛŋnde kooma pɔmbɔ nɔmma n soli-an ma luɛi nin-nden coo. 12 Mɛ̀ɛ́-mɛ̀ɛ́ n tosa nin vallo lecoo, le lueilul-lɛnin nɔm tɔnɔ ndɔɔ le. A ve lɛnin icali o pumbú le. Le fɛɛn a fɛɛn nin, vana kelanndo n vanin o lɛŋnden coo ni.» 13 Mí Kain dimul Mɛlɛka aa: «Yɔŋ vɔɔn ya tosa hoo-o hiow ya mayoomu. 14 Mɛɛ n cii ya hau tovɔɔ ma faŋa ya o lɛŋnde ya va vàá len coo yɛ, i co faŋan nɔm o hɔl mì kɔ vionnun levil lándán. Kani i nɔ lɛ pumbú calaa le, i siŋnun vana kelanndo o lɛŋnden coo. Le hee, vana-vana saalun ya pɛ, o dii ya.» 15 Kɛ mí Mɛlɛka mulul ndu aa: «Vana diinin nɔm te, kani vana-vana dii nɔm Kain pɛ, fɔ mi vanndacieea vi a ŋɔmmɛw malan màá nɔmndo cuu mingi o vana kon ndo.» Mí Mɛlɛka handu Kain pondalen le vaa teengen a vanaa tɔ̀a, haliko vana-vana nda bɔŋan pɛ, o díì ndu le. 16 O kon, mí Kain faŋan Mɛlɛka o hɔl, mó kɔ calnun o lɛŋnde Nɔd len nin, lɛŋnde len le va lɛŋnde Edɛn-nden a ba paalen le can-ndo. Polale Kain-nden 17 Mɛɛ Kain siná laa ndɔ vanalanɔ, mó cua folio, mó vialu Henɔk. Mí Kain kandu kobio tangullo, mó ke kobi kon diola po ndɔɔ aa Henɔk. 18 Henɔk kon yɔŋnun fuɲaa Irad ni, mí Irad vialu Mehuyaɛl, mí Mehuyaɛl vialu Metusaɛl, mí Metusaɛl vialu Lemɛk. 19 Mí Lemɛk yil laandua nda ŋiɔn, o tasoo diolan aa Ada, o diinndɔɔ aa Silla. 20 Mí Ada vialu Yabal. Yabal kon yɔŋnun fuɲa-mama vanaa mandaa n'cɔlua lɔ̀l o cɛila-kolala-toandaalan bɛngu-a ni. 21 Má vilul Yabal pɔmbɔɔ diolan Yubal. Ndu yɔŋnun fuɲa-mama vanaa lɔaa labangaa a vanaa hɔŋaa masɛ̀ŋnda ni. 22 Mí Silla bɛɛ vialu Tubal-Kain. Mó siŋnun sumnɔ kɛndɛ-kɛndɔɔ pila, ndóò cɔaw ɲɛm valin luɛyan tɛmtɛmndon a daɲan a á cilinndon ni. Yema laandu Tubal-Kain-ndo yɔŋnun Naama ni. 23 Mí Lemɛk dimul laandaa ndɔa aa: «Ada niaa Silla, la tuei-yɔ ɲɛ ya co niaa dimul-lo. Laandaa Lemɛk-a, la yaŋ-ndɔ nilan. I dii vanapɔnɔɔ o pilɛ le bolin nuu, mí dii cɛlɛkpɔɔ o pilɛ le funkpula nilan. 24 Te vanndacieea nda ŋɔmmɛw a nɔ le vuo le màá Kain-ndo mingio ni, le ya Lemɛk, fɔ mi vannda vi belaŋɔmmɛw a à ŋɔmmɛw malan màá nuu cuu mingi.» 25 Mí Adam sina vɛlɛ laa ndɔ vanalanɔ, mó vialu hɔ́ɔ́ piaandoo. Mí Hava ke ndu diolan aa Sɛt, kani mó dimi aa: «Hala ke ya vɛlɛ po celen o fonda Abɛl-lo, o Kain dii-o.» 26 Mí Sɛt bɛɛ vialu poo, mó ke ndu diolan aa Enɔs. Boondii ken kínɛí vanndacieea kandu Hala veeloo aa Mɛlɛka o piɛilen nin ni. |
© Alliance Biblique en Guinée
Bible Society in Guinea-Conakry