O Kandɔɔ 19 - BII BILAKobio Sodɔm a kobio Komɔr la tambu 1 Mí mɛlɛkaa ŋiɔŋaa kan a tiiya Sodɔm icɔllo. Lɔt va icali o dio kobio sondoo. Mɛɛ o ce nda, mó can ɲaali le kɔlan nda demullo. Ndóò tiiyaa, mó kɔ baŋ vulan nda o labɛngunin, mó tundu hɔlla lɛŋ. 2 Mó dimi aa: «A yandi vanaa nia bɛndua, la cɛl mì la kɔ pɛngi o vana niaa baalaa lo cɛinin. La kɔ pulu pelon mì la lɔl lon. Siɔdii idii, la pena hiovɔɔ nɛɛ niaa co kɔlan-nda.» Kɛ má mulul ndu aa: «Mal haki. O bɛɛ co o cieo tɛɛn-ndo naa n co malɔ ni.» 3 Kɛ o lo nda landɔnndo tei, má cɛl le kɔlan o ndu lo cɛinin. Mɛɛ nda tiiya lon, mó bɛɛndial nda ɲɛdiaa, mó lum nda bulu toosian a lɛvɛn too, má dia. 4 Ndáà hini vɔ le, mí vannda Sodɔm kpede, kandɔɔ a felengia kɔ bii a kaasoŋaa yuuvɛiya, a kɔ balu cɛi Lɔt-o pindo, má tiila nda. 5 Má veelu Lɔt, má dimul ndu aa: «Ɔ́ɔ̀ vanaa hin haa o nɔm ndo cɛinin cɔɛllɛn-nda? Solul naa nda mì n hini a nda.» 6 Mí Lɔt fula nɛɛ nda va-a, mó sim o kèédei coo, mó kinda dioo a makɔɔ. 7 Mó dimul nda aa: «Yandi caaŋaa nia, la tosà mààla vaa lende le. 8 I nɔ cuaambɔa laandua hiw-vɔ vanapɔnɔ kɔɔli le-a nda ŋiɔn, i co niaa nda solul mì la tosa ɲɛ hɛnan niaa-o a nda. Kɛ la tósal langbaa ha dɛnɛ vɔɔn te, kani sumialii ni nda co nanu ni.» 9 Má mulul ndu aa: «Faŋan naa o hɔl! Nɔm hin kaunalen o naa lo-o a hin naa tɔŋndo hendul. N co mɔnɛ soli a nɔm mò hiow bɛɛ ɲɛ naa n co tosa a nda-o, a co bila biinɔn.» Má ɲindu Lɔt voŋ, má hiaw le kɔlan dioo bɛŋio. 10 Kɛ mí langbaa ŋiɔŋaa kan siɛndi baa, má bii Lɔt, má luei ndu cɛinin nda ikɛi. Mɛɛ nda luei ndu, má kinda dioo. 11 O kon, má suumiaa vanaa va isisi o dio-a kpede. Kandɔɔ a felengia, kɔ bii a kaasoŋaa yuuvɛiya, mí vana-vana suma. A nɔla lɛ dio cɛiyo saalɔnndo le. 12 O kon mí langbaa ŋiɔŋaa kan ɲuna Lɔt aa: «A nɔ pá vanayɛi celen o kobio ho nin nanu? A nɔ pá lefua, a nɔ pá cuavaa piaandua a à laandua nanu? Taa nɔ pɛ vanayɛi súú oo súù ciee nanu, soli nda few-few. 13 Kani n co hunɔɔ kobio ho tɛɛmbuu. Mɛlɛka tuei vannda taw caŋndan a vanaa co haa icali lenin-nda o sondo. Lelan o vem naa le kobi kalaa tɛɛmbuuo ni.» 14 Le hee, mí Lɔt fula, mó kɔa o piaandaa cuavaa ndɔa lo, mó dimul nda aa: «La cɔn mì n faŋan nanu, kani Mɛlɛka kɔngɔlan le kobio ho tɛɛmbuuo.» Kɛ mí lefua ndɔa kan ca sɔɛi ken maa sɔɛi lamamɔɔ. 15 A telen paale siaalen, mí mɛlɛkaa tisa Lɔt kɔɔli le faŋanndo lon cɔ́-cɔ́. Má dimul ndu aa: «Cɔn ma cua laa nɔm a cuavaa nɔmaa laandua ŋiɔŋaa co nanu-a, mì la kɔɛnnun, yɔŋii niaa bɛɛ sɔla piɔ́mndo o dɛnɛ palaa Mɛlɛka kɔngɔlan le kobio ho tuisio coo-o bɛngu.» 16 Lɔt lo kiisanndo, mí mɛlɛkaa kan saa ndu baa a paa-kala, nda laa ndɔ a cuavaa ndɔa ŋiɔnda, má soli nda o kobio kɔɔli. Kani Mɛlɛka ndóò yeema le nda tɛɛmbuu le. 17 Mɛɛ nda soli nda o kobio kɔɔli lende, mí mɛlɛkanɔɔ pilɛ dimul Lɔt aa: «Ɲaanun ma kɔɛnnun kɛ, haliko ma lo yoomu. Tofan kɔɔli le dɛ! Kei vɛlɛ isisi nɛi-tɛɛn o dɛɛlaa nin tei. Taa yeema mà vi le, mɛɛ ɲaanun o pembei coo dɛ!» 18 Mí Lɔt mulul ndu aa: «Éé vana ni bɛndoo! 19 A cii ya nin ɲia cɔ mà tosal-la dɛnɛ kɛndɔɔ taw. A cii ya nin ciindiaa. Kɛ i tiwnin ba mì ɲaanun o pembei coo le, yɔŋii kpundɔɔ ho komal-la lon mì vi. 20 Kobio pum co o nda, ndu hiow va macɛlu, i nɔla mì kɔ vionnun ndon a kiltan, o co bɛɛ kobile bɔɔ le. Cɛl mì kɔ vionnun ndon le yoomu nuu baŋaa.» 21 Mí mɛlɛkanɔɔ dimul ndu aa: «Bala tiɔn. I cɛl vɛlɛ sɔɛi n dimi ken-nde. I tuisinin dɛnɛ palaa o kobi pɔmbɔ kon coo le. 22 Kɛ nɔm yɛ, mɛɛ keleŋa lakɔ ma kɔ vionnun dɛ! Kani i co nɔm cum háá mà tiiya lon malan ya tuisi dɛnɛ palaa vannda ha coo.» Lelan nda ke kobile len diolan ni aa Soar (kon co dimio ni aa «Ɲɛ-pɔmbɔɔ»). 23 Tuma Lɔt tiiya Soar-o kínɛí paalen le sɛ ni. 24 O kon mí Mɛlɛka tuisi fungoo a yinnde bɛndu-bɛndulen o kobio Sodɔm a o kobio Komɔr coo, mí yinnde len le va fulaa o Mɛlɛka lo, o halataala, mí le va siaa nda coo maa piɔɔ. 25 Mó tɛɛmbuu kobila lan a cieon va o tàndà kon nin-ndon kpow. Mí vanndacieea a yondo puiyaa va o tàndà kon nin-ndo cuu ŋɔ selemenden. 26 A lo kɔlan, mí lanɔɔ Lɔt tofan kɔɔli, mó siŋnun pow ihɛllo maa piɔm. 27 Idiiyo púŋ, mí Abraham muungu nɛɛ ndóò va suukanndo nda Mɛlɛka-a. 28 Mó tofa a kpengii Sodɔm a Komɔr-e, mó tofa vɛlɛ a ba tàndá va o dɛɛlaa nin-ndo, mó ca kumii bɛndu-bɛnduei helɔɔ coocoo mɛɛ kumnde fula o pollo lomɔɔ nuaa yɛ. 29 Kɛ telen Hala va cieon va o dɛɛlaa nin-ndon tɛɛmbuuo-o, mó loonun a Abraham. Mó ciindiaa vɛlɛ Lɔt a kpundɛ o tuisi kobila Lɔt va icali nin-ndan coo-o. Polale Lɔt len 30 O sɔɔn mun kɔɔli, mí Lɔt faŋan Soar, kani siòònde va ndu le calle lon. Le hee, mó helnun o pembei coo nda cuavaa ndɔa laandua ŋiɔnda, má kɔ calnun o buululan nin. 31 Paale pilɛ, mí cua ndɔ tasoo dimul pɔmbɔ ndɔ aa: «Fuɲa naa yuuva nin taw, nduyɛ vanapɔnɔ celen co o lɛŋnden nden nin le vaa a naa mɛɛ vanndacieea kpede a bɛnda le tosaa yɛ le. 32 Lelan, n kɔ koesi ndu mɔiyan, mì n va a ndu, haliko mi n vilul ndu cuawva.» 33 Icɔl kon, má koesi fuɲa nda mɔiyan. Mɛɛ má bii ndu, mí cua ndɔ tasoo hun hiawnun ndu kɔɔli, má va nda ndu. Fuɲa ndɔ sinan te. O sina telen cua ndɔɔ hini-o le, o sina vɛlɛ telen o cɛn-ndo le. 34 Diimandɔɔ, mí cua ndɔ tase kon dimul pɔmbɔ ndɔ aa: «Ciɛi icɔl, mí va a fuɲa naa. Lelan, n koesi ndu vɛlɛ hau mɔiyan, mì nɔm kɔ hini ndu kɔɔli dɔ́ɔ́ cɔɛllɛn. Te n tosa pɛ lende, n vilul ndu cuawva.» 35 Icɔl kon vɛlɛ, má koesi fuɲa nda mɔiyan. Mí cua ndɔ diinndɔɔ kɔ hinin ndu kɔɔli, mó va a ndu. Kɛ fuɲa ndɔ sina telen o hun hini-o le, o sina vɛlɛ telen o cɛn-ndo le. 36 O kon, mí cuavaa laandua ŋiɔŋaa Lɔt-a kan a cua folilan a fuɲa nda. 37 Mí cua tasoo vialu hɔ́ɔ́ piaandoo, mó ke ndu diolan aa Moab (kon co dimio ni aa «O fula o fuɲaa nin-ndo»). Ndu yɔŋnun fuɲa-mama Moabua co vɔ yoomu háá hau-va ni. 38 Mí cua ndɔ diinndɔɔ bɛɛ vialu hɔ́ɔ́ piaandoo, mó ke ndu diolan aa Bɛn-Ammi (kon co dimio ni aa «Po vanaa nia»). Ndu yɔŋnun fuɲa-mama Amɔŋaa co vɔ yoomu háá hau-va ni. |
© Alliance Biblique en Guinée
Bible Society in Guinea-Conakry