Fulaa 1 - BII BILAMƐLƐKA SOLI ISRAƐLLA ESIPTE (1—15) Hala soli Israɛlla Esipte 1 Diola poaa Yakɔb-a la co lan ni, a kɔɛ nda fuɲa nda-aa latulu o lɛŋnde Esipte len nin-nda. Tuma nda va kɔlan-ndo, mí vana-vana kɔa a yungu ndɔɔ: 2 Rubɛn, Simeɔn, Levii, Yuda, 3 Isakar, Sabulɔn, Bɛnyamɛn, 4 Dan, Nɛftali, Kad a Asɛr. 5 Kpow-kpow, a va vannda belaŋɔmmɛw, Yosɛf ndu va nin o lɛŋnde Esipte len nin. 6 Mɛɛ nda viow tei, mí Yosɛf vu, mí bɛndaa ndɔa cuu vu, mí kunda tase kon bɛɛ cuu vu kpow. 7 O kon kɔɔli, mí vanaa tɔ̀a lo lon-nda koma kui taw-taw, má sɔla kpaayaa. A lo kuiyo tei, má tiw o lɛŋnde len nin sɔ́. 8 Kɛ telenndo pum tiiyaa, mí vana celen sul masaa o lɛŋnde Esipte len nin. Masa kon ndóò síná Yosɛf le. 9 Mó dimul vanaa ndɔa aa: «La tofa vɔ dɛnɛ! Vannda ha co kuiyo dɛ! Israɛlla pɛɛn. Nduyɛ a hiow naa kpaayaa. 10 Lelan, n nuwvian taasio a dɛnɛ ndaa o kɔɔ, yɔŋii nda lo kui bɛndoo ho. Kani vannda bɛɛ hinul naa a cɔwvo ni, à nɔla mà del yaamɔaa naa kan kɔɔli le naa cɔlɔbaa, o kon à faŋan o lɛŋnde naalen nin.» 11 O kon mí Esiptea handu Israɛlla mɛlɛsoŋnda coo le nda tundɔɔ o baala lepɔtɔllo nin. O baala kon tosaa, má tangul kobilan tan tiɔn: Pitɔm a Ramsɛs, leFaraɔnnɔɔ vaa baloo mandaa lenin. 12 Kɛ nduyɛ, mɛɛ ndáà saangiaa nda faw, lende koni ndáà hiaw laci a kuiyo a á lɛŋnden hiɔlɔɔ. Mí siòònde bii Esiptea a sɔɛi he. 13 Má saangiaa Israɛlla a kɔlvesɛiyo taw. 14 Má bɛpɛla nda bɛpɛlaa pila a valta kálà-kálàlan tosaa: puuloo lindaa, kpilikion lɔu a valta yondolan. Mbɔ̀ a bɛpɛla bɔɔ cuavaa Israɛlla o baalala lepɔtɔlta súú-súù ka nin. Faraɔnnɔɔ tol Israɛlla yɛlen 15 O Hebreea lo, vanlaandua sokoa-vialaa pum va lon nda ŋiɔn: o pilɛ diolan Sifra, o pilɔɔ Púa. Mí masaa Esipte dimul nda aa: 16 «Te vanalanɔ Hebreenɔɔ va nin pɛ violɔɔ, la mɛɛndan hɔ́ɔ́ o co kon violɔɔ-o, te cɛlɛkpɛ piaandoo ni, la dii ndu. Kɛ te o laandoo o co violɔɔ ni, la mɛi ndu yoomu.» 17 Kɛ le mɛɛ sokoa-vialaa kan ndáà nɔ siòòŋii Hala-e yɛ, a ve tosa mɛɛ masaa Esipte ndóò dimul nda yɛ le, a ve cɛlɛkpɛa piaandua diyɔɔ le. 18 Le hee, mí masaa Esipte veelu nda, mó ɲuna nda aa: «Le yɛɛ niaa co yɛ tosaa lende? Le yɛɛ mì la va cɛlɛkpɛa piaandua mɛiyo yoomu?» 19 Mí sokoa-vialaa kan mulul ndu aa: «Vanlaandua Hebreea co maa vanlaandua Esiptea le, dialun kalan pila nda nɔ ni. Pulei biŋin nda pɛ, telen pá mì sokonɔ-vialaa tiiya, o komal nin a cii violɔɔ.» 20 Mí Israɛlla cɔɔlu kui taw, má sɔla kpaayaa. O kon mí Hala tosal sokoa-vialaa kan dɛnɛ kɛndɔɔ taw-taw. 21 Le tùú sokoa-vialaa kan ndáà vo Hala-o, mí Hala ke nda cuawva. 22 O kon mí Faraɔnnɔɔ yii tɔŋndo o lɛŋnde ndɔlen nin kpow aa: «Te vanalanɔ Hebreenɔɔ velu nin pɛ hɔ́ɔ̀, o va pɛ o piaandoo, la kɔ viow ndu o pee bɛndoo Nil, kɛ te o va pɛ cɛlɛkpɛ laandoo o velu ni, la mɛi ndu yoomu.» |
© Alliance Biblique en Guinée
Bible Society in Guinea-Conakry