Biblia Todo Logo
Bìoball air-loidhne

- Sanasan -

2Samiɛl 15 - BII BILA


Absalɔm tɔɔndan le masalen hiɔlɔɔ David fuɲa ndɔ o ba

1 O sɔɔn mún kɔɔli, mí Absalɔm sɔla ɲɛ ɲaanan soa nan-ndo o pilɛ a soa, a kunda vanaa cɔwva n'van beleŋuɛɛnu, á va ɲaanɔnndo o ɲɛ ndɔ ɲaananndo laci-a.

2 Idii púŋ, ndóò kɔ cal o nɛi dio luɛyaa kobio ikɛi. Telen oo telen ndóò ce pɛ vana sɛɛngian nda vana celen-ndo hiovɔɔ le kɔlan o masaa lo le nda yamɛi kiolɔɔ tɛɛn, Absalɔm ndóò veelu vana kon, ndóò ɲuna ndu aa: «O kobi kuɛɛ nin n fula yɛ?» Te vana kon ndóò mulul ndu pɛ aa: «O polale vaa nuaa nin ya fula o Israɛl tɛɛn ni»,

3 Absalɔm ndóò dimul ndu aa: «Kela nɔmndo sandu, nɔm kpeekpei nɔ dí o sɔɛi he nin ni, o co macoaa vana yeŋnin nɔm lani o masaa lo le.»

4 Mì ndóò hiow vɛlɛ laci a dimio aa «Àá, te yáà siŋnun pɛ vana kialaa n'yamaa o lɛŋnden nden nin! O ya lo vannda ndáà hunnin ni, mì yáà kelu yamɛi sandɛi nda tɛɛn.»

5 Nduyɛ te vanndo ndóò sɔɔnguu pɛ Absalɔm ikɛi le vulan baŋɔɔ ndu o labɛngunin, ndóò bii vana kon baa, ndóò kɔman ndu.

6 Nuaa Absalɔm lo tosaa a vanaa va hunɔɔ o masaa lo le yaman kiolɔɔ nda tɛɛn o lɛŋnde Israɛl-ten nin-nda ni háá mí Israɛlla kpow a muli kɔltan o ndu lo.

7 Vɔsilan tan hiɔɔlu o kon kɔɔli, mí Absalɔm dimul masaa aa: «Cɛl-la mì kɔɛ Hebrɔn le kpema ya yii o Mɛlɛka lo-o peeloo.

8 Kani telen ya va Kesur, o lɛŋnde Aram-nden nin-ndo, mí yii kpemaa o Mɛlɛka lo, maa te o mingi ya pɛ Yerusalɛm lekɛ́ndɛi, i solulnin ndu sálàlan Hebrɔn.»

9 Mi masaa dimul ndu aa: «Kɔ a kɔlɲuloo!» O kon mó bii nɛiyo, mó kɔa Hebrɔn.

10 Absalɔm tiiyaa lon, mó kɔ viam suansuaanda o kobila yɛ́-yɛ́la Israɛlla nin kpow le vannda dimullo aa: «La tuei dɔ́ɔ́ pɛ buloo diom, la dimi aa: ‹Absalɔm siŋnun masaa Hebrɔn!›»

11 Mí Absalɔm cua vannda kɛmɛ lediin Yerusalɛm, mó kɔa a nda lon. Kɛ mí vanaa liila ndu kan-nda kɔannun lende, a bii ɲɛ-ɲɛ bila o dɛnɛ kon nin te.

12 Tuma Absalɔm va sálàlan solio-o, mó viam kiilaa Kilo le Ahitofɛl, vana silaa David-o veeloo. Mɛɛ vannda va hiovɔɔ laci a handɔɔ o kunda Absalɔm-ndo coo yɛ, lende koni dúmbóó va kɔlan a yiinɔnndo ni.


David ɲaanun mó faŋan Yerusalɛm

13 O kon mí vanndo kɔ dimul David aa: «Israɛlla hiownun Absalɔm kɔɔli.»

14 Fɔ́ɔ́fɔ̀, mí David dimul vanaa ndɔa baalaa va Yerusalɛm-nda kpow aa: «N ɲaanun, yɔŋii Absalɔm diw naa. N keleŋan, yɔŋii o hun del naa coo a cɔwvo, mò diw vannda o kobio ho nin kpow, mò tuisi kpundɛ bɛndoo naa coo.»

15 Mí vanaa baalaa kan mulul masaa aa: «Mɛ̀ɛ́-mɛ̀ɛ́ n dimi pɛ, n co nɔm kɔɔli.»

16 O kon mí masaa can le kɔlan a yungu ndɔɔ kpow. Kɛ mó mɛi sámáá ndɔa tɔ́ le cɛi lemasaa mandaa.

17 Mɛɛ masaa cɛn kɔlan, mí vannda kpow bii kɔlan ndu kɔɔli, má kɔ sim o cɛi va o kobio mɛɛlulanndo ikɛi.

18 Mí vanaa baalaa ndɔa kpow a kei ndu o hɔl: Keretiia kpow, Peletiia, a n'van kɛmɛ leŋɔmpumaa fula Kat má hun ndu kɔɔli-a kpow hiaw, má va kɔlan ndu masaa laci.

19 Kɛ mí masaa ɲuna Itai va simlacinɔ vanaa cɔwva Kat-o aa: «Le yɛɛ nɛ n co yɛ hunɔɔ naa kɔɔli? Muungu mà kɔɛ Absalɔm masa sɛnɛiyo ikɛi. Kani miallo n co ni, ɲaanɔnndo n ɲaanun lɛŋnde nɔmnden ni.

20 Cɛi koni n tiiyaa nanu ni. Vɛ̀ɛ̀ mì kɔɛ vɛlɛ hau seemiaa a nɔm? Ya pila sina vɔ bɛɛ nɛɛ ya sɔndan te. La muungu ciee nia vanaa co nɔm kɔɔli-a. Màá Mɛlɛka tuinun niaa iɲíí, mò tosal niaa dɛnɛ kɛndɔɔ!»

21 Kɛ mí Itai mulul masaa, mó dimi aa: «Te Mɛlɛka co yoomu, te nɔm masa, nɔm vana ni bɛndoo bɛɛ co yoomu, nɛɛ-nɛɛ n kɔɛ pɛ, i co nɔm kɔɔli! Taa vi pɛ, n vi latulu, taa cinda yɛ pɛ, mɛɛ n cinda latulu naa ŋiɔn.»

22 O kon mí David cɛl Itai diom, mó dimul ndu aa: «Ava, mɛɛ hiow n kɔnnun.» Mí Itai hiaw laci nda vanaa ndɔa cɔwva a yungula ndalan kpede.

23 Tuma sɛ́lɔ́ɔ́ va hiovɔɔ David laci-o, mí vannda kpow va caŋndo fúkpàà-fùkpàà. Mí masaa pila taŋ pee pɔmbɔɔ Sedrɔn, mó bii nɛi kɔɛ a kpengii lɛŋnde veselɛilen-ndo a vanaa va ndu kɔɔli-a kpow.

24 Sadɔk vana-solia-lasálàá, a leviia kpow va nda tɛɛn, a va kɔlan a kesu kpema Hala-o o lebol. Vannda cuu fula lende o kobi kon nin, Abiatar va sálàlan solio tuŋ.

25 Mí masaa dimul Sadɔk aa: «Mingi kesu kpema Hala-o ciee. Te Mɛlɛka ce vɔ pɛ ya ɲia, o co ya mingi, mì kɔ cɔ vɛlɛ kesu kpemaa a Cɛi-Diandaa o co nin-ndo.

26 Kɛ, te o ci lɛ ya ɲia le, mɛɛ o tosal-la mɛɛ o yiyannin yɛ.»

27 Mí masaa dimul vɛlɛ Sadɔk, vana-solia-lasálàá aa: «Muungun ciee a kɔlɲuloo niaa Ahimaas po nɔm, Yonatan po Abiatar-o. La kɔ a poaa niaa ŋiɔnda o ba.

28 Ya yɛ, i vanin cumndo o dɛngbɛla co o lɛŋnde veselɛilen nin-ndan nin háá telen ya sɔlanin yoongula niaalan-ndo.»

29 O kon kɔɔli, mí Sadɔk nda Abiatar a mingi kesu kpema Hala-o Yerusalɛm, má kɔ lo lon.


David vem Husai le Absalɔm tɔɔndanndo

30 David va Pembii oliviei helɔɔ pelun fondo a caŋndo, kolaa va o kumbuaa ndu o lebol. Vanaa va kɔlan ndu kɔɔli-a bɛɛ a va kɔlan a kolalan lakumbuan o lebol, a va kɔlan a caŋndo.

31 Mí vannda dimul David aa: «Ahitofɛl co vana pilɛ o vanaa yii dúmbóó nda Absalɔm-aa latulu-a tɛɛn.» O kon mí David piɛi aa: «Éé Mɛlɛka! Tɛɛmbuu silala Ahitofɛl-tan yandi.»

32 Tuma David va tiiyaa o pembei tullo nɛɛ vannda ndáà dema paandu Hala piɛiyo-a-o, mó ca Husai Arkiinɔ hunɔɔ ndu laci. Domaa va ndu o sɛɛsiɛiyo lekɔɔ a loolio o suinanndo o lebol.

33 Mí David dimul ndu aa: «Taa hin pɛ ya kɔɔli, a siŋnun volɔɔlan le ya.

34 Lelan, muungu ciee mà kɔ dimul Absalɔm aa: ‹Masaa, i yeema mì va buɛi nɔmndo. Buɛi fuɲa nɔm-ndo ya va paandu ni. Kɛ nihau, i yeema mi siŋnun buɛi nɔmndo.› A tosa pɛ kon, mɛɛ a mala ya le silala Ahitofɛl-tan laasiaa.

35 Handɔɔ o kon coo, Sadɔk nda Abiatar, vanaa-solia-lasálàá vanin nɔm ikɛi lon. Sɔɛi-sɔɛi n kɔ tuei pɛ o cɛi lemasaa nin, a dimul nda.

36 Ahimaas, po Sadɔk-o nda Yonatan po Abiatar-o co nda ikɛi lon nda ŋiɔn kpow. Nda niaa vanin vomɔɔ o ya lo le sɔɔn niaa tuɛinin-ndon ya tɛɛngullo ni.»

37 O kon mí Husai caaŋoo David muungu Yerusalɛm ciee, mó bendal kpafii Absalɔm va tiiyaa lon.

© Alliance Biblique en Guinée

Bible Society in Guinea-Conakry
Lean sinn:



Sanasan