2Masaa 4 - BII BILAElise mala vanalanɔ pɔnɔ ndɔ vi-o 1 Paale pum, mí vanalanɔ pum komal Elise. Vanalanɔ kon pɔnɔ ndɔ va vana pilɛ o kunda vanaa-tɛɛngaa-diom Hala-a pum nin, kɛ mí pɔnɔ kon vu. Mɛɛ o kɔɛ o Elise lo, mó ɲɔɔlu ndu aa: «Vana nɔm baalaa, o yɔŋnun pɔnɔ nuu-o vi, nduyɛ nɔm pila sina maa vana nɔ siòòŋii Mɛlɛka-e-o vana nɔm baala kon va ni. Vana naa n cua lɔ́ɔ́ kon kueo o ba-o hin le poaa nia ŋiɔnda biyɔɔ, le kɔlan nda siinguuo cɛa ndɔa.» 2 Mí Elise ɲuna ndu aa: «Yɛɛ ya nɔlà yɛ mì tosa le nɔm? Dimul-la ɲɛ n nɔ o ba cɛinin-ndo.» Mó mulul ndu aa: «Ya buɛi nɔm laandoo, i nɔ ɲɛ-ɲɛ celen cɛinin te, fɔ cuɛiyan sianio ca daama ma lo ya o ba ni.» 3 Mí Elise dimul ndu aa: «Kɔ o nɔm ndo bɛɛ, mà kɔ yow vanaa nia co bɛ́ɛ̀la pilɛlan-nda kpángàla fondolan o ba, yow lan taw-taw. 4 A yow lan pɛ lende, a luɛi o nɔm ndo cɛinin niaa poaa nɔmnda, la kindan dioo kɔɔli kpáŋ, a tala cuɛiyan o kpángàla lan nin. O pia ko a mingi kon ikɛi.» 5 O kon, mí cua kon faŋan Elise ikɛi, mó muungu. Mó kɔ kindan dioo kɔɔli nda poaa ndɔa. Mí poaa ndɔa kan va ndu kpángàlan yɔngoo, mí ndu pila va cuɛiyan talaa lenin. 6 Mɛɛ kpángàlan la pɛ, mó dimul po ndɔɔ pilɔɔ aa: «Cuu ya kpángà celen.» Kɛ kpángàlan kpede láà pɛ nin, mó dimul ndu aa: «Kpángà celen lo lɛhau nanu le.» O kon, mí cuɛiyan ma pɛngi fulaa. 7 Mí cuaa kɔ downun Elise kona. Mí Elise dimul ndu aa: «Kɔ pisi cuɛima man, mà sala kuee pilaa. Ɲɛ co lo-o, la dɔwnun balo niaa poaa nɔmnda a kon.» Elise kɔɛ Sunɛm 8 Paale pilɛ, mí Elise kei Sunɛm. Vanalanɔɔ pum va o ciee kon nin, vana bolofaa o va ni. Mí vanalanɔ kon veelu Elise le kɔlan ɲɛdiaa dio o ndu lo cɛinin. Kandɔɔ yɛnin paale len, lɔ́ɔ́-lɔ́ɔ̀ Elise ndóò kɔɛ pɛ kpengii ken, lon ndóò kɔa ɲɛdiaa dioo ni. 9 Mí cua kon dimul pɔnɔ ndɔ aa: «I laalan maa langbanɔ kei hoo lɔ́ɔ́-lɔ́ò o naa lo-o, vana diandaa Hala-o o co ni. 10 Lelan n tangul cɛi pɔmbɔɔ coocoo, mì n lueilu ndu kpeloo, tabalio, kpɛŋɔɔ a ɲɛ kɛsiaa lafitinaa lenin. O kon, lɔ́ɔ́-lɔ́ɔ̀ o kei nin pɛ o naa lo nanu, o va lon o yiya.» 11 Paale pum niko, Elise hunɔɔ, mó kɔ luɛi o cɛi pɔmbɔ coocoo kon nin, mó hini. 12 Mí Elise dimul Kehasi buɛi ndɔ aa: «Veelul-lɔ ya cua Sunɛmnɔɔ ho.» Mó veelu ndu, mí cuaa kɔ sim o dio. 13 Mí Elise dimul Kehasi aa: «Ɲuna ndu aa: ‹A co dɛnnda kɛndɛlan taw tosaa le naa. Lelan, yɛɛ nɛ n yeema yɛ mì naa n tosal nɔm? Vɛ̀ɛ̀ n soo le nɔm o masaa lo, te kon te o simlacinɔ vanaa cɔwva lo?›» Mí cuaa muli aa: «La balika, kɛ o va lende, vanaa nia tɛɛn ya co icali ni, ɲɛ-ɲɛ co ya lepɛŋ te.» 14 O kon mí Elise ɲuna Kehasi aa: «Yɛɛ kpeekpei vana tosa yɛ le cuaa ho?» Mí Kehasi muli aa: «Àá taanin! O nɔ hɔ́ɔ́ le, pɔnɔ ndɔ yɛ ndu yuuva nin.» 15 Mí Elise dimi aa: «Mɛɛ veelu vɔ ndu.» Mí Kehasi veelu ndu. Mó hun sim o dioo coo. 16 Mí Elise dimul ndu aa: «A telenndo ho ɲinasiaŋ, a nɔnin hɔ́ɔ́ piaandoo o balan coo.» Mí cuaa dimi aa: «Ken i nɔla tosan te, vana ni bɛndoo! Nɔm vana Hala-o, hui ya buɛi nɔmndo le.» 17 Mí cua kalaa cua folio, mó vialu hɔ́ɔ́ piaandoo o vɔsio pilɔɔ a telen pilɛ kon, maa mɛɛ Elise ndóò dimi yɛ kpafii. Elise mingi po cua yiya ndu o ndu lo cɛinin-ndo yoomu 18 Mí poombɔɔ sul. Paale pum, mó kɔa nɛɛ fuɲa ndɔ va baalaa nda vanaa koavaa-a. 19 Fɔ́ɔ́fɔ̀, mó dimul fuɲa ndɔ aa: «Éé ya, bollen! Éé ya, Pua bollen le co ya nɛiyo!» Mí fuɲa ndɔ dimul buɛi ndɔɔ pum aa: «Cua ndu mà yɛɛ ndu cɔ́-cɔ́ o kala ndɔ lo.» 20 Mí buɛi kon cua poombɔɔ, mó kɔa a ndu o kala ndɔ lo. Mí kala ndɔ bii ndu o bɛngu, mó lo ndu o bɛngu háá a paale kalalen. Kɛ o kon kɔɔli, mí poombɔɔ vunnun. 21 Mó hel a ndu o yiya Elise-o, mó kɔ yambu hɔ́ɔ́ vílɛ́i kon o vana Hala kon ndo kpele, mó mingi ndu dioo kinda kɔɔli, mó fulan. 22 Mó veelu pɔnɔ ndɔ, mó dimul ndu aa: «A yandi, cuu vɔ ya buɛiyo pilɛ a sofɛlɛ laandoo, mí keleŋa lakɔ cɔ́-cɔ́ o vana Hala-o ho lo. I co hunɔɔ.» 23 O kon mí pɔnɔ ndɔ ɲuna ndu aa: «Vɛɛ hau kɔlan ndan o ndu lo? O co paangii sɛnɛi le, o co yɛ vɛlɛ paale pɛngiaa le.» Mó mulul ndu aa: «Hali ma buulan te.» 24 Mó dovi sofɛlɛ laandoo, mó dimul buɛi ndɔɔ aa: «Bii sofɛlɔɔ mì n kɔɛ. Sím a ya nɛi-tɛɛn te, te o co mì ya pila dimul nɔm le simndan te.» 25 O kon mó kɔa, mó komal Elise o pembei Karmɛl coo. O lo levil pɔ́-pɔ́, mí Elise ca ndu, mó dimul Kehasi buɛi ndɔ aa: «Cua Sunɛmnɔɔ ho co hunɔɔ nuaa ni.» 26 Lelan ɲaanun mà kɔ bɔŋa ndu, mà ɲuna ndu aa: «Vɛ̀ɛ̀ a co kɛndɛ? Pɔnɔ nɔm yɛ, o co kɛndɛ? Vɛ̀ɛ̀ po nɔmndo bɛɛ co kɛndɛ?» Mí cuaa muli aa: «Ivɔɔn co nda le.» 27 Ndóò tiiyaa dɔ́ɔ́ Elise ikɛi nɛɛ o va o pembei coo-a, mó bii ndu pelon, mó del ndu o labɛngunin. Mí Kehasi hun le cuaa ɲindɔɔ, kɛ mí Elise dimul ndu aa: «Mal ndu, kani kɔl ndɔɔ co o mɔnɛi nin ni, Mɛlɛka vin ya dɛnɛ kalaa, o cɔm ya ɲɛ-ɲɛ a dɛnɔɔ ho o kɔɔ le.» 28 Mí cuaa mɛli yeelan kpélén, mó dimi aa: «Vana ni bɛndoo sei, mò va maa yáà piɛi nɔm hɔ́ɔ́ ni? Vɛ̀ɛ̀ mí yáà dimul nɔm aa hui ya le le?» 29 Mí Elise dimul Kehasi aa: «Yiinun yáwlen o caŋ, mà bii tinda nuu o ba, mà kɔɛ. La bɔŋan bɛɛ niaa vannda, yil nda le. Vana yil vɛlɛ nɔm bɛɛ, muli le. A tiiya pɛ, a kɔ keeliaa tindaa poombɔ kalaa o hɔl.» 30 Kɛ mí kalaa poombɔɔ dimi aa: «Te Mɛlɛka co yoomu, mí nɔm bɛɛ va yoomu, i mɛinin nɔm nanu le few.» Le hee, mí Elise can, mó kɔa nda ndu. 31 Kehasi ndóò hiownun nin laci. Ndóò tiiyaa, mó keeliaa poombɔɔ tinda Elise-o o hɔl, kɛ ŋue bɛɛ poombɔɔ kuŋ te, kpɛkɛlɛ bɛɛ o kpeŋan te. Mó muungu vana-tɛɛngaa-diom Hala-o o ibuŋ, mó downun ndu kona aa: «Poombɔɔ tendul te few.» 32 Mɛɛ Elise tiiya cɛinin, o komal poombɔɔ o vílɛ́iyo, o va o yambaa o kpele ndu Elise-o coo. 33 Mó luɛi, mó kindan dioo kɔɔli nda vana vílɛ́i kon kpé, mó piɛi Mɛlɛka. 34 O kon kɔɔli, mó hel, mó hini poombɔɔ coo, mó ciŋa sondo ndɔɔ o sondo poombɔɔ, mó ciŋa hɔlaa ndɔa o hɔlaa poombɔɔ coo, mó handu bala ndɔlan o bala poombɔɔ coo. O lo o kuumbuan ndu coo lende háá mí dialun poombɔɔ n tuulu. 35 Mí Elise can, mó balu cɛinin, mó muungu vɛlɛ, mó kɔ kuumbun poombɔɔ coo. O kon kɔɔli, mí poombɔɔ kalaa kpisiŋa leŋɔmmɛw, mó kumbi hɔltan. 36 Mí Elise veelu Kehasi, mó dimul ndu aa: «Kɔ veelu kalaa poombɔɔ.» Mí Kehasi kɔ veelu ndu, mó hun o Elise lo. Mí Elise dimul ndu aa: «Cua po nɔmndo!» 37 Mí cuaa kɔ del Elise o labɛngunin, mó tiiya lɛŋ dí. O kon kɔɔli, mó cua po ndɔɔ, mó fulan. Elise soli bɔ̀tàá o kpɛɛnɛi nin 38 Mí Elise muungu Kilkal, nduyɛ yiaan ma va o tàndà kon nin a telen kon. Mí Kunda vanaa-tɛɛngaa-diom Hala-a pum sɔɔnguu ndu ikɛi. Mó dimul buɛi ndɔɔ aa: «Handu kpɛɛnɛi bɛnduei o yin, mà yowlu naa mbooyaa.» 39 Mí vana pilɛ o kunda kon tɛɛn kɔa yondoo nin le lam lapeo nuwviaa, mó komal puundule yondolen lepum, mó kiandu cai sɔ̀ɔ̀vei lecoo, mó pei ndi o doma ndɔ bɛndoo nin ca. Ndóò muungoo, mó kɔ kilikili ndi, mó vow ndi o kpɛɛnɛi nin, vana-vana siná tɔlɔɔ nɔ komɔɔ kon-ndo le. 40 Má ke vanaa kan mbooya kon. Kɛ ndáà dioo ndu, má deŋi aa: «Vana-tɛɛngaa-diom Hala-o sei! Bɔ̀tàá co o kpɛnɛi nin.» Vana-vana nɔla ndu dioo le. 41 Mí Elise dimi aa: «La hun a kpeyanndo.» Mó vow kpeyan kon o kpɛɛnɛi ken nin, mó dimul buɛi ndɔɔ aa: «Yɔngu vannda ndu mà de.» Nduyɛ, mí lol bɛndu va kon lenin-ndo faŋan few. Elise dɔw vanndacieea kɛmɛ balo 42 O telen kon nin, mí langbanɔɔ pum can o lɛŋnde Baal-Salisa len nin, mó hun. Mó cuu vana-tɛɛngaa-diom Hala-o bulula ɔrselan bidiin, a yasala n'malta ɲululan o bɔlɔɔ nin. Mí Elise dimi aa: «Yɔngu vannda ha mà de.» 43 Kɛ mí buɛi ndɔɔ ɲuna ndu aa: «Vɛ̀ɛ̀ ya nɔla yɛnin hoo piɔwvo n'van kɛmɛ tɛɛn?» Mí Elise dimi aa: «Yɔngu vannda ha, mà de. Kani Mɛlɛka dimi maa vannda dianin mò lo o tɔ̀.» 44 O kon, mí buɛiyo piɔw nda, má dia, mó lo o tɔ̀, maa mɛɛ diom Mɛlɛka-o ndóò dimi yɛ. |
© Alliance Biblique en Guinée
Bible Society in Guinea-Conakry