1Samiɛl 17 - BII BILAKoliat tɛɛndan vanaa cɔvaa Israɛlla 1 Mí Filistia bɔɔŋiaa vanaa ndaa cɔwva le cɔwvo. Má cuungian Soko, o tàndá Yuda-o nin, má kila dɔ́ɔ́ngɔ́ ndaa Efɛs-Damim, Soko a Aseka tɛɛn. 2 Mí Saul nda vanaa ndɔa cɔvaa Israɛlla bɛɛ a cuungian, má kila dɔ́ɔ́ngɔ́ɔ̀ o Ból Terebɛnteo nin. Má bɛɛndian le cɔwvo nda Filistia. 3 Filistia va o pembei coo kɔngɔɔ pilɔɔ, Israɛlla nda va o pembei pilɛi coo leeloo, mí bóllo va nda tɛɛn. 4 Mí vana cɔwvo pum fula o dɔ́ɔ́ngɔ́ Filistia nin, mó hun sim kundala tiɔnnda vanaa cɔvaa kan tɛɛn, diolan ndɔlan aa Koliat. O kobio Kat nin ndóò fula ni. Bandii ndɔɛi va le dunndo leŋɔmpum a suon piasaa lepilɛ. 5 Mɔsil n'daɲaa va ndu o lebol, doma cɔw va ndu lekɔɔ-o daɲan o va ni, o va lusullo le kilolan belaŋɔmpum. 6 Samtala n'daɲalan la va ndu o n'pelu, bál n'daɲaa va ndu o landanndo o congú. 7 Piaw bál ndɔɔ va celullo maa pikii nda simbulu kola lɔaa-e. Yɛŋnde bál ndɔ kon le va lusullo le kilolan tan ŋɔmmɛw. Vana ndɔ cuaa kɔ̀ɔ̀ cɔwvo va ndu kɔlan laci. 8 Mí Koliat sim, mó yondal vanaa cɔvaa Israɛlla aa: «Le yɛɛ niaa fula yɛ mí la sim le cɔwvo a naa? Ya Filistinɔɔ ya co ni, niaa yɛ cɛa Saul-la niaa co ni. La hɛli vɔ hau vana pilɛ o niaa tɛɛn mì vana kon hun simul-la. 9 Te vana kon nɔla pɛ ya, n siŋnunnin cɛa niaa, kɛ te i nɔla pɛ ndu mi dii ndu, mɛɛ niaa siŋnunnin cɛa naa ni.» 10 Mí Koliat Filistinɔ kon dimul vɛlɛ Israɛlla aa: «Hau, i kilu vanaa cɔvaa Israɛlla kpélénndo. La viom ndɔ hau vanapɔnɔ yáwlen le tiw-vo mò hinul-la a cɔwvo, mì n cɔman vanapɔnɔyɛi naa ndu.» 11 Lɔ́ɔ́ Saul nda vanaa ndɔa cɔwva kpow tuei sɔɔn mun-ndo, mí siòònde bii nda taw. David dii Koliat 12 Nduyɛ, David po Yisai Efratiinɔ-o o va ni, Bɛtlɛhɛm o tàndá Yuda-o nin Yisai kon ndóò fula ni. Poaa nda ŋɔmaa ndóò nɔ ni. O paale Saul-ten, ndóò yuuva nin taw. 13 Mí poaa ndɔa yáá-a tasea kɔa o cɔwvo Saul kɔɔli, po tasoo diolan Eliab, o diinndɔɔ Abinadab, o yàándɔɔ Samma. 14 O poaa ndɔa kpow tɛɛn, David va cuaambɔɔ ni. Telen bɛndaa ndɔa yáá-a kɔɛ Saul kɔɔli o cɔwvo-o, 15 David va kɔlan o Saul-lo, o va vɛlɛ muungoo Bɛtlɛhɛm le cɔlua fuɲa ndɔ-a mandaa. 16 Háá palɛi belehiɔɔlu, Koliat Filistinɔ va kɔlan yongaa sɔɛi paalen a ɲumndan. 17 Paale pilɛ, mí Yisai dimul David po ndɔ aa: «Cua bɔlɔ kulun toaŋaa ho a bululan ndan tɔ́, ma yoo bɛndaa nɔmnda cɔ́-cɔ́ o dɔ́ɔ́ngɔ́. 18 Cua vɛlɛ cuɛima nɔnɔan man kpungban tɔ́, ma yoo simlacinɔ cɔw co kunda ndaa bollen-ndo. Mà kɔ tofa te bɛndaa nɔmnda co kɛndɛ. O kon, a bii ɲɔɔ pum nda o ba le tɔɔmaseloo, a hun cɔm ya tɔɔmasele kon. 19 A co nda Saul-aa a vanaa cɔvaa Israɛlla kpow latulu nɛɛ nda co cɔwvo nda Filistia o Ból terebɛnteo nin-nda.» 20 Diimandɔɔ idiiyo púŋ, mí David can, mó tosa mɛɛ Yisai dimul ndu yɛ. Mó mel vana mandaa n'cɔlu celen saa ndɔa. Mó cua niko ɲɛm ndóò bɛnda le cuaa-on, mó kɔannun mɛɛ Yisai fuɲa ndɔ ndóò dimul ndu yɛ. Tuma vanaa cɔwva va fulaa o dɔ́ɔ́ngɔ́, má va yondaa le bɛɛndianndo le cɔwvo-o kpafii o tiiya ni. 21 Israɛlla va a simulannda nda Filistia le cɔwvo. 22 Mɛɛ David tiiya lon, mó tuisi volɔɔlan, mó yɔngu vana mandaa lavolɔɔ volɔɔla ndɔlan, mó hiaw a kiltan nɛɛ vanaa cɔwva va-a. Ndóò tiiyaa dɔ́ɔ́, mó yil bɛndaa ndɔa, mó ɲuna nda lavàà lon. 23 O lo suukanndo nda bɛndaa ndɔa, mí Koliat Filistinɔ fulá Kat-o fula lɛ ɲinkon yongaa sɔɛi nda o hɔl mɛɛ ndóò dema tosa yɛ. O kon, mí David tuɛi sɔɔn yongan mun. 24 Mɛɛ Israɛlla ce lɛ langbanɔɔ kon ɲinkon, mí siòònde bii nda kpow, má ɲaanun. 25 Mí vana-vana o Israɛlla tɛɛn va dimio aa: «Àá mɔnɛi! La ce mɛɛ langbanɔɔ ho co naa hunɔɔ tɛɛndanndo yɛ? Vana tiwnin ba hoo diyɔɔ-o ndu, masaa kenin bɔɔ vana kon bolofaa, o yɔngunin ndu vɛlɛ cua ndɔɔ o nɔ̀u nin. Yungu vana kon bɛɛ sɔlanin bɔɔ tɔnɔla bɔɔ-bɔɔ o lɛŋnde Israɛl-ten nin!» 26 Mí David ɲuna vanaa cɔvaa va ndu ikɛi-ya aa: «Vɔngɔ yɛɛ nɛ nda dɔaw yɛnin vana diinin Filistinɔɔ ho, mò soli Israɛlla mɔnɛi-yo? Yɛɛ nɛ Filistinɔ dii ho tooma loo co yɛ, mó hun sim vanaa cɔvaa Hala yoomaa yeowlan?» 27 Mí vannda mingi sondo, má cɔm David vɔ̀ngɔ́ kelun le vana diinin Koliat-o yɔngoo-o. 28 Kɛ Eliab bɛ ndɔ tueyɔɔ David suukanndo nda vanaa cɔwva, mó tambu kɔl a ndu, mó ɲuna ndu aa: «Yɛɛ nɛ n hin yɛ tosa nanu? Nɛ̀ɛ́-nɛ̀ n mel-lɛ saa a cuinnda yondoo nin? I sina kuundian nɔmndo a cɔmnɔn co nɔm o kɔl-lo válán. Le cɔu mɛɛ cɔwvo co tosanndo yɛ n hun tiiya nanu nuaa dí ni.» 29 Mí David ɲuna ndu aa: «Dɛnɛ vɔɔn yɛɛ nɛ ya tosa yɛ? Mo va le sɔɛi ya soo hee daama-e ni?» 30 O kon mí David faŋan nɛɛ bɛ ndɔ va kan-nda, mó kɔ ɲuna vana celen sɔɛi pilɛi ken. Mí ndu bɛɛ mulul ndu muli pilɛ kon. 31 Mí vannda kpow a tuɛi sɔɔn David dimi-on, má kɔ downun Saul kona, mí ndu Saul viam dɔ́ɔ́ vanndo David kɔɔli. 32 Mí David dimul Saul aa: «Vana-vana vu n'dial le Filistinɔɔ ho le. Ya, i co lakɔ ndu cɔlɔba.» 33 Mí Saul mulul David aa: «A nɔla Filistinɔɔ ho simullo le, kani a co vɔ o bɔɔ le. Kɛ ndu ndu, o lo felengi mó kandu cɔwvo.» 34 Mí David mulul Saul aa: «Tuma ya vana nɔm baalaa va saa fuɲa nuu mandaa-o, te yàlàá, te kon te kɔ́lɔ́vúloo ndóò hin pɛ le saa pilɛ biyɔɔ, 35 yáà ɲaanun ndu kɔɔli, yáà lɔɔ ndu, yáà hɛlu ndu cɔlu o bii-o o sondo. Te ndóò mulin pɛ le ya kpuvaa, yáà bii ndu kɛsei, yáà lo ndu lɔɔ háá ndóò vi. 36 Nuaa buɛi nɔmndo ndóò diw yàlàá a kɔ́lɔ́vúlua ni. Lende koni ya tosanin a Filistinɔ dii hoo toma loo ni, le yei o yei vanaa cɔvaa Hala yoomaa-o.» 37 Mí David dimi vɛlɛ aa: «Mɛlɛka kanda ya lɔ́ɔ́ kon, yɛmbɛn yàlàá a yɛmbɛn kɔ́lɔ́vúloo n nɔla ya loo, kandanin vɛlɛ ya. Nduyɛ Filistinɔɔ ho bɛɛ nɔlanin ya le.» O kon, mí Saul dimul ndu aa: «Mɛɛ kɔ! Màá Mɛlɛka va nɔm ikɛi!» 38 O kon, mí Saul dovi David a volɔɔla ndɔla cɔwla ndu pila lan, mó vow ndu mɔsil n'daɲaa, mó vow ndu vɛlɛ doma cɔw n'daɲaa. 39 Mí David sayian vɛlɛ mɔɛi cɔvii Saul-le o doma n'daɲa ndɔ kon coo. Mó tuundan le kɔlan, kɛ o tiwba le. Kani ndóò dema ɲɛla vaa lende vownɔn te. O kon mó dimi aa: «I nɔla kɔlan a lan lekɔɔ le, kani i dema lan vownɔn te.» Mó soli lan. 40 Mó cua sionnde ndɔlen, mó kɔa o pee pɔmbɔɔ kɔllo, mó cɔwviaa powta kpɔlɔkaalan tan ŋuɛɛnu, mó vow lan o bɔlɔ ndɔ mandaa n'cɔloo nin, mó bii fáàndaa o ba, mó kuel Koliat Filistinɔ. 41 Mí Koliat bɛɛ va David hinullo. Vana ndɔ cuaa kɔ̀ɔ̀ cɔwvo va ndu kɔlan laci. 42 Koliat mɛɛndanndo David, mó tɛɛndan ndu, kani felengi pɔmbɔ-pɔmbɔ o va vɔ ni, yáwvo va ndu o ningilaa ningili, hɔlla va vɔ ndu a kɛndɛ válán. 43 Mí Koliat deŋul ndu aa: «Mò va maa tunndo ya co le ya hinullo a siondei ni?» Mó dɔaw David danga o halaa Filistia lo, 44 mó dimul vɛlɛ ndu aa: «Tiiya vɔ nanu, i co yovaa co balɔɔ coocoo-a a visia yondoa dialun nɔmndon yɔngu, má dɔwnun balo a mun!» 45 Mí David mulul Koliat aa: «Nɔm co ya hinullo a mɔɛi cɔwve, a kɔɛi a á bállo. Kɛ ya, i co nɔm kuel o diola Mɛlɛka-Nɔ-Kpaayaa-Kpow-vo lan, Hala vanaa cɔwva Israɛl, o n yei-yo pɛɛn. 46 Hau, Mɛlɛka co nɔm malɔɔ ya o ba, mì dii nɔm, mì kelu nɔm bollen. Paalen nden hau, mɛɛ mì yɔngu vɛlɛ yovaa co balɔɔ coocoo-a a visia yondoa vanaa cɔvaa Filistia a vílɛ́iya. O kon, mì vannda kpow a sina maa Hala co Israɛl. 47 O laan vannda ha kpow a co sina ni maa o co a mɔɛi cɔw, te kon te a bál te Mɛlɛka baŋa vana le. Mɛlɛka co naa mala mì n nɔla niaa, kani ndu Mɛlɛka nɔ cɔwvo o ba ni.» 48 Telen Koliat va David hinullo-o, mí David ɲaanun kudu-kudu, mó toal nɛɛ cɔwvo va tosanndo-a, mó kuel Koliat. 49 Mí David vownun baa o bɔlɔ, mó soli powvo o pilɛ, mó vuu ndu a fáànda ndɔɔ, mí pow kon kɔ bii Koliat o tendei kpafii, mó sɔɔŋa ndu o itendu. Mí Koliat del o kuumbuan o kɔl coo. 50 Nuaa David dii Koliat a pow fáàndaa ni, mɔɛi cɔvii ve ndu o ba le. 51 Mí David ɲaanun cɔ́-cɔ́ nɛɛ Koliat va-a, mó soli mɔɛi cɔvii Koliat kon o boo ndɔɔ nin, mó kialu ndu bollen a ndi. Filistia cɔu maa kuubanɔ nda cɔwvo vi, má sɔɔndian. 52 Mí vanaa cɔvaa Israɛlla a haa Yuda a yonda yonda cɔwvo, má ɲaanun Filistia kɔɔli háá o bóllo landɔnndo, Kat a Ekrɔn ciee-lekɔɔ. Filistia vílɛ́iya va ihini lɛ́ɛ́siɛn o nɛi Saaraim-ndo. 53 Mí Israɛlla pɛngi kiltan nda kɔɔli, má muungu o dɔ́ɔ́ngɔ́ Filistia nin le ɲɛm ndan cɔwviaa. 54 Mí David cua bolle Koliat len, mó kɔa a len Yerusalɛm. Mó manda ɲɛm cɔvun Filistinɔ kon o cɛi-kola-toandaa ndɔɔ nin. Yonatan yiinan canyɛi nda David 55 Tuma Saul ndóò ce David Koliat kuello-o, mó ɲuna Abnɛr va simlacinɔ vanaa cɔwva-o aa: «Abnɛr sei! Nɛ̀ɛ́-nɛ̀ kpeekpei velu yɛ poombɔ felengoo ho?» Mí Abnɛr mulul ndu aa: «Masaa a toɲa, i sínà le.» 56 O kon mí masaa dimul ndu aa: «Kindin ma sina vana velu ndu-o.» 57 Lelan, telen David cii Koliat diyɔɔ mó muungu o dɔ́ɔ́ngɔ́ɔ̀ nin-ndo, mí Abnɛr kɔ veelu ndu, má kɔa nda ndu o Saul lo. Bolle Koliat Filistinɔ len le va vɔ David o ba. 58 Mí Saul ɲuna David aa: «Ponndo sei! Nɛ̀ɛ́-nɛ̀ velu yɛ nɔm?» Mí David mulul ndu aa: «Po buɛi nɔmndo ya co ni, Yisai fula Bɛtlɛhɛm-ndo pɛɛn.» |
© Alliance Biblique en Guinée
Bible Society in Guinea-Conakry