1Masaa 13 - BII BILA1 Mí Mɛlɛka viam vana-tɛɛngaa-diom Hala-o pum cɔnɔnndo Yuda, mó kɔa Betɛl. O komal kpafii Yeroboam va isisi o fonda-loamaa-lasálàá, o va ansan lomɔɔ. 2 Mí vana-tɛɛngaa-diom Hala kon yonda o fonda-loamaa-lasálàá coo mɛɛ Mɛlɛka dimul ndu le yondaa yɛ, mó dimi aa: «Fonda-loamaa-lasálàá! Fonda-loamaa-lasálàá! Nuaa Mɛlɛka dimi ni aa: ‹Hɔ́ɔ́ piaandoo pum vialunnin o yungu David-o nin, o nɔnin diolan aa Yosia. O solinin vanaa co sálàlan solio o máánndan coo-a sálà nɔm coo, a co haa cuɛima cun kɛndɛan lomɔɔ nɔm coo-a pɛɛn, vannda loamnin vɛlɛ paala vanndacieea nɔm coo.›» 3 Paale pilɛle len, mí vana-tɛɛngaa-diom Hala kon dimi aa: «Le niaa cɔmndo maa Mɛlɛka dimi sɔɛi he ni, fonda-loamaa-lasálà kalaa co piɔl sisa, mì pulta macuɛila co lecoo lan la saŋnun kpede.» 4 Mɛɛ masaa Yeroboam tuei sɔɛi vana-tɛɛngaa-diom Hala-o dimi ken a fonda-loamaa-lasálàá Betɛl o kɔɔ-e, mó siɛndi baa o fonda kalaa coo, mó yonda aa: «La bii langbanɔɔ ho!» Kɛ mí ba o siɛndi kon-ndo kengela, mó vesa sɛ́ɛ́n, o tiw lɛ ba le ndu mingio tuvɔɔ le. 5 O kon, mí fonda-loamaa-lasálà kalaa piɔl, mí pulta macuɛila va lecoo lan la saŋnun lɛŋ mɛɛ vana-tɛɛngaa-diom Hala-o ndóò tɛɛngul nda sɔɛi Mɛlɛka-e yɛ. 6 Mí masaa soaa, mó dimul vana-tɛɛngaa-diom Hala-o aa: «Yandi, piɛi Mɛlɛka Hala nɔmndo, mó mal-la haki, mì baa ho sengu ya.» Mí vana-tɛɛngaa-diom Hala-o piɛi Mɛlɛka, mí ba masaa siangu, mó muungu maa paandu. 7 Mí masaa dimul vana-tɛɛngaa-diom Hala-o aa: «N tiiya o yiya mà kɔ dio ɲɛdiaa. A cii pɛ ɲɛdiaa dio i fanda nɔm.» 8 Mí vana-tɛɛngaa-diom Hala kon mulul masaa aa: «Hali yɔngu bɛɛ ya bolofaa nɔmndo táláá pilɔɔ, i kuenin o nɔm ndo cɛinin te. I dinin ɲɛ-ɲɛ diaa mì kol o nɔm ndo le few. 9 Kani Mɛlɛka hendul-la tɔŋndo, mó dimul-la maa ya dia ɲɛ-ɲɛ le, i kol ɲɛ-ɲɛ le, aa ya bɛnda vɛlɛ mi muungu a nɛi ya kei le hunɔɔ Betɛl nanu-o le.» 10 Mó bii nɛi celen, mó muungun. O kei lɛ o nɛi ndóò kei le kɔlan Betɛl-lo le. 11 Nduyɛ vana-tɛɛngaa-diom Hala-o pum va Betɛl, ndóò yuuva nin. Mí poaa ndɔa kɔ downun ndu kona a dɛnnda vana-tɛɛngaa-diom Hala fula kon Yuda-o ndóò tosa paale len Betɛl tan kpow a sɔɔn ndóò dimul masaa-on kpede o kɔɔ. 12 Mí fuɲa nda ɲuna nda aa: «Nɛi kuɛɛ o bii yɛ le muungoo?» Nduyɛ poaa ndɔa kan ndáà sina nɛi vana-tɛɛngaa-diom Hala fula kon Yuda-o ndóò kei le muungoo o ndu lo-o. 13 Mí fal kon dimul poaa ndɔa aa: «La toosial-la sofɛlɔɔ». Má toosial ndu sofɛlɔɔ, mó hel lecoo. 14 Mó diam vana-tɛɛngaa-diom Hala kon, mó komal ndu icali o terebɛnteo pum bɛngu. Mó ɲuna ndu aa: «Nɔm co vana-tɛɛngaa-diom Hala fula Yuda-o ni?» Mí kon muli aa: «Oi, ya ni.» 15 Mó dimul ndu aa: «N muungu ciee mà kɔ dio ɲɛdiaa.» 16 Kɛ mí vana-tɛɛngaa-diom Hala fula Yuda-o mulul ndu aa: «I tiw lɛhau ba muungoo naa ŋiɔn te, i lueinin o nɔm ndo cɛinin te, n dinin ɲɛdiaa mi n kol naa ŋiɔn latulu o fonda kon te. 17 Kani Mɛlɛka hendul-la tɔŋndo, mó dimul-la maa ya dia ɲɛ-ɲɛ le, i kol ɲɛ-ɲɛ le, aa ya bɛnda vɛlɛ mi muungu a nɛi ya kei le hunɔɔ Betɛl nanu-o le.» 18 Kɛ mí vana-tɛɛngaa-diom Hala yuuvɛi kon lamban sɔɛi he lafi-lafi, mó dimul ndu aa: «Ya bɛɛ vana-tɛɛngaa-diom Hala-o ya co maa nɔm ni, Mɛlɛka pila vim ya mɛlɛkanɔɔ le ya hunɔɔ dimullo ni maa naa n muungu naa ŋiɔn o ya lo cɛinin, mà kɔ dio ɲɛdiaa, mà kol.» Nduyɛ còòlan fúú o va ndu dimul kon ni. 19 Mí vana-tɛɛngaa-diom Hala fula Yuda-o muungu nda ndu, mó kɔ dia ɲɛdiaa, mó kol o ndu lo cɛinin. Yàlàá dii vana-tɛɛngaa-diom Hala fula Yuda-o 20 Tuma nda va ɲɛdiaa dioo-o, mí diom Mɛlɛka-o dimulun vana-tɛɛngaa-diom Hala yuuvɛi mingi ndu kon ciee-o, 21 mí ndu tɛɛngul vana-tɛɛngaa-diom Hala fula kon Yuda-o, mó dimul ndu aa: «Nuaa Mɛlɛka dimi ni aa: ‹Le tùú n kɛɛ diom Mɛlɛka Hala nɔmndo biyɔɔ, mà tɛɛmbuu tɔŋnda o hendul nɔm-ndan-ndo, 22 le tùú n muungu, má dia ɲɛdiaa, má kol nɛɛ Mɛlɛka ndóò kuuna nɔm le ɲɛdiaa dioo a le kolɔɔ-a-o, a co hunɔɔ vu, kɛ a kumbunin nɔm o sɛila fuɲaa nɔmaa mamaa nin te.›» 23 Mɛɛ nda cii dioo a kolɔɔ, mí vana-tɛɛngaa-diom Hala yuuvɛiyo toosiaa sofɛlɛ vana-tɛɛngaa-diom Hala fula Yuda-o, 24 mí vana-tɛɛngaa-diom Hala fula kon Yuda-o bii nɛiyo le kɔnndan. Kɛ mó kei bɔŋan nda yàlàá o nɛi, mí yàlàá dii ndu. Mó va ihini o vílɛ́iyo o nɛi lon, sofɛlɔɔ va isisi ndu ikɛi, yàlá dii ndu kon-ndo bɛɛ va isisi kpengei pilɛi. 25 Vannda lo hiovɔɔ, má saalun ndu o vílɛ́iyo o nɛi, yàlàá va ndu isisi ikɛi. Vanaa kan tiiyaa o ciee vana-tɛɛngaa-diom Hala yuuvɛiyo va icali nin-ndo nin, má kɔ dimi sɔɛi ken. 26 Mɛɛ vana-tɛɛngaa-diom Hala ndóò mingi ndu kon ciee-o tuei sɔɛi ken, mó dimi aa: «Vana-tɛɛngaa-diom Hala kɛɛ le diom Mɛlɛka-o biyɔɔ-o ni. Mɛlɛka luei ndu yàlàá o ibuŋ, mí yàlàá del ndu coo, mó dii ndu maa mɛɛ ndu Mɛlɛka pila ndóò dimi yɛ.» 27 O kon mó dimul poaa ndɔa aa: «La toosial-la sofɛlɔɔ.» Má toosial ndu sofɛlɔɔ, 28 mó kɔa, mó komal vana vílɛ́i kon o delaa o nɛi, sofɛlɔɔ a yàlàá va isisi ndu ikɛi. Kɛ nduyɛ yàlàá di vana vílɛ́i kon te, o tosal vɛlɛ sofɛlɔɔ ɲɛ-ɲɛ vɔɔn te. 29 O kon, mí vana-tɛɛngaa-diom Hala yuuvɛiyo cua vana vílɛ́i kon, mó handu ndu o sofɛlɛ ndɔɔ coo, mó muungu a ndu Betɛl le biisi ndɔɔ tosaa a le ndu kumbɔɔ. 30 Tuma o va ndu kumbɔɔ o sɛi ndɔ ndu pila-o nin-ndo, mí vannda va caŋndo aa: «Kpòkóó, puapilɛ naa vi fɔ́!» 31 Vana-tɛɛngaa-diom Hala yuuvɛi kon ciiyo ndu kumbɔɔ, mó dimul poaa ndɔa aa: «Lɔ́ɔ́ ya vunin-ndo, la kumbu ya o sɛi naa n kumbu hoo vana-tɛɛngaa-diom Hala-o ho nin-ndo nin, la kɛsi paala nilan o paala ndɔlan ikɛi. 32 Kani i laalan lekɛ́ndɛi maa diom Mɛlɛka dimi a fonda-loamaa-lasálàá Betɛl a á máánnda co o kobila Samari lan nin-ndan kpow o kɔɔ-o co hunɔɔ peelɔn.» 33 Kɛ a dɛnɛ yɔŋnun kon-ndo kpede, Yeroboam mangala kela ndɔ vɔɔndo le. O va hiovɔɔ laci a vanaa ndáà yeema le siŋnɔnndo vanaa-solia-lasálàá-a hɛlio vannda tɛɛn le tombon sooloo. 34 Haki yungu Yeroboam-ndo tosa-o yɔŋnun kon nin. Ɛ̀ɛ̀ nduyɛ, le ken kpeekpei yungu kon cuu o ceendo coo ni. |
© Alliance Biblique en Guinée
Bible Society in Guinea-Conakry