1Masaa 11 - BII BILASalomɔn mal nɛi Mɛlɛka-o ( 2Dɛnnda lemasalan 11.18—12.1 ) 1 Handɔɔ o cua ndóò yil Faraɔnnɔɔ o ba o nɔ̀u nin-ndo coo, mí Salomɔn kaola vanlaandua mangalaa isɔɔa taw: Moabua, Amɔnnda, Edɔmnda, Sidɔnnda a Hitiia. 2 Nduyɛ Mɛlɛka ndóò kuuna Israɛlla le vanaa kan, mí ndóò dimul nda aa: «La yil vanlaandua mangalaa isɔɔa o nɔ̀lan te, la cɛl vɛlɛ mì la kɛsi cuavaa niaa laandua vanaa-mangalaa-isɔɔa o ba o nɔ̀lan te, yɔŋii nda nɛlanɛla niaa, mì la mulin halaa ndaa sooloo!» Kɛ o vanaa-mangalaa-isɔaa kan tɛɛn kpeekpei Salomɔn ndu kɔ koendikoendi laandua ni le yeemɛi ndɔɛi. 3 Faw-faw, laandua kɛmɛ leŋɔmmɛw a sámáá kɛmɛ leyáá Salomɔn ndóò nɔ ni. Mí vanlaandua kan a mangala ndu kɔllo. 4 Tuma o yuuva-o, mí laandaa ndɔa kan mingi ndu kɔllo o halaa celennda sooloo. Lelan, o tiw lɛ ba le Mɛlɛka Hala ndɔɔ kaolaa a kɔl ndɔɔ kpow mɛɛ David fuɲa ndɔ ndóò tosa yɛ le. 5 Mí Salomɔn mulin Astartee, hala laandu Sidɔnnda a Milkɔm, hala lamàà Amɔnnda sooloo. 6 Mó tosa ɲɛ hɛnan Mɛlɛka loo, o bii diom Mɛlɛka-o ɲɛkɛndɛi maa David fuɲa ndɔ le. 7 Tuma kon, mí ndu Salomɔn toosiaa fonda-loamaa-lasálàá o pembii co Yerusalɛm o hɔl-ndɔ-e coo le Kɛmɔs, piɔm lamàà Moabua, a le Molɛk, hala lamàà Amɔnnda. 8 Lende o tengul laandaa ndɔa mangalaa isɔaa kan kpow sooluulan le halaa ndaa sooloo ni, mí nda kpede va halaa ndaa kan sálàla cuɛima cun kɛndɛlan a sálàla n'cɔlulan solullo. 9 Mí Mɛlɛka tuulu kɔl a Salomɔn le tùú ndóò faŋa kɔllo o ndu Mɛlɛka Hala Israɛlla lo-o. Kani mì Mɛlɛka ndóò cɔmnun ndu háá bɛmbɛ lediin, 10 mí ndóò kuuna ndu le halaa celennda sooloo o cɔmnɔn bɛmbɛ lediin o cɔmnun ndu kon-ndo nin. Kɛ Salomɔn bii diom Mɛlɛka dimul ndu-o le. 11 O kon mí Mɛlɛka dimul ndu aa: «Le kela n kela hoo-o, le tùú n kɛɛ le kpemaa biyɔɔ-o, le tùú n kɛɛ le tɔŋnda ya yɔngu nɔm-ndan biyɔɔ-o, i co nɔm masalen poonda o ba, mì yɔngu vana nɔm baalaa pum. 12 Kɛ nduyɛ, le tùú ya kaola David fuɲa nɔm-ndo, i poonda vɔnin masalen nɔm o ba telen n co hoo yoomu-o le, po nɔmndo ya hialunin nden o ba ni. 13 Le bɛɛle David vana ni baalaa ke ya len a le hɛli ya hɛli kobio Yerusalɛm-ndo, i poondanin po nɔmndo masalen faw o ba le, kɛ i melnin ndu polalen lepilɛ o polama cuavaa Israɛlla tɛɛn.» Yaamɔaa kɔɔli-kɔɔlia Salomɔn-nda 14 Mí Mɛlɛka solul Salomɔn yaamɔɔ pum, Edɔmnɔɔ o va ni, diolan Hadad, fulaa o yungu lemasaa nin Edɔm. 15 Tuma David va Edɔmnda cɔlɔbaa-o, mí Yoab, simlacinɔ ndɔ cɔwvo ndóò kɔa Edɔm a vannda pum kɔɔli, le vanaa cɔvaa Israɛlaa vi o cɔwvo-a kumbɔɔ. Mɛɛ o kɔɛ, mó kɔ diw vanpiaandua va Edɔm-nda kpow. 16 Mí Yoab nda Israɛlla kpow ndáà tosa paangon mún ŋɔmpum Edɔm háá má diw vanpiaandua va lon-nda kpow. 17 Kɛ mí Hadad ndóò sɔndan, mí ndóò ɲaanun Esipte a Edɔmaa va buɛyaa fuɲa ndɔa-a. Telen kon yɛ, Hadad vannun ndɔ felengi pɔmbɔ. 18 Má can Madian, má kei Paran, má bii vannda pum ndon, má hiaw a nda o Faraɔnnɔɔ lo, masaa Esipte pɛɛn. Mí masa kon ke Hadad cɛiyo, mó va ndu baloo dɔvɔɔ, mó ke vɛlɛ ndu yondoo. 19 Mí Faraɔnnɔɔ ca Hadad ɲia taw, mó ke ndu bɔla ndɔ laandoo o nɔ̀u nin, pɔmbɔɔ vanalanɔ kɛsii kálàá, Tapenɛs laa ndɔ pɛɛn. 20 Mí pɔmbɔɔ Tapenɛs vilul Hadad poo diolan Kenubat. Mí Tapenɛs kalaa manda hɔ́ɔ́ kon o Faraɔnnɔɔ lo cɛinin, mí Kenubat sul nda poaa Faraɔnnɔ kon latulu o ndu lo cɛinin. 21 Hadad lo Esipte, mó tuɛi maa David dem fuɲaa ndɔa ciee-piɔ́m, maa Yoab simlacinɔ vanaa cɔwva bɛɛ vi. O kon, mó dimul Faraɔnnɔɔ aa: «Mal-la n'pelu mì kɔɛ, mì muungu o lɛŋnde nilen nin.» 22 Mí Faraɔnnɔɔ ɲuna ndu aa: «Yɛɛ nɛ co yɛ nɔm pɛŋnden nanu ma va yeemɛi le muungoo o lɛŋnde nɔmnden nin?» Mó muli aa: «Ɲɛ-ɲɛ co ya lepɛŋ te, kɛ o va bɛɛ lende, cɛl-la mì kɔɛ.» 23 Mí Hala solul vɛlɛ Salomɔn yaamɔɔ celen diolan Resɔn, po Eliada-o. Resɔn kon, ɲaanɔnndo ndóò ɲaanun vana ndɔ bɛndoo ni, Hadadesɛr va masaa Soba-o pɛɛn. 24 Tuma David va vanaa cɔvaa Hadadesɛr-a diwvo-o, mí Resɔn cuungiaa langbaa sɛ́lɔ́ɔ́ taw, mó sim nda laci, má can má kɔ cal Damas, má va masalen tosaa lon. 25 Salomɔn vi lende, Resɔn fula o yaamɔɔle ndɔlen nin te. Dɛnɛ Hadad tosa-o yɔŋnun hoo ni: ndóò nɔ nɛyɔnndo taw a Israɛlla, o va vɛlɛ masalen tosaa Aram. Yeroboam cɛn a sɔngɔɔ ( 2Dɛnnda lemasalan 9.29-31 ) 26 Yeroboam, po Nebat fula Sereda o polale Efraim-nden nin-ndo o yɔŋnun ni. Kala ndɔ yɔŋnun Serua ni, pɔnɔ ndɔ ve lɛ yoomu le. Yeroboam kon va vana pilɛ o buɛyaa Salomɔn-nda tɛɛn, kɛ telen pum mó simul Salomɔn. 27 Tofa vɔ mɛɛ o looku Salomɔn simul-lɛ: lɔ́ɔ́ Salomɔn va fonda ndáà veelu aa Millo-o cɔvɔɔ a tɛɛngun va o kpaki Kobi David fuɲa ndɔ-o-on baŋullo-o, 28 mí Salomɔn dɔaw Yeroboam kalaa taasi mɛɛ o va baalaa a dialun fulan yɛ, mó handu ndu bolle vanaa vilia lavolɔɔa, áà fula o polale Yosɛf len nin-nda. Kani yoomuan pila ndóò nɔ ni. 29 Paale pum, Yeroboam va fulaa Yerusalɛm, má kei bɔŋan o nɛi nda Ahiya fula Silo-o, Ahiya vana-tɛɛngaa-diom Hala-o pɛɛn. Doma sɛnɛiyo va Ahiya kon lekɔɔ. Nda ŋiɔn kpé va yondoo nin ndon ni. 30 Mí Ahiya bii doma sɛnɛi va ndu Ahiya kon lekɔɔ-o, mó sɛɛsiaa ndu pɛngɔn tɔ́ a n'miun. 31 Mó dimul Yeroboam aa: «Cua pɛngɔn tɔ́, mì mun va le nɔm. Kani Mɛlɛka Hala Israɛlla dimi ni aa: ‹I co hunɔɔ Salomɔn masalen hiɔlɔɔ o ba, mì ke nɔm polan tɔ́. 32 Kɛ i melnin ndu polalen ten pilɛ kpé le kaola ya kaola David vana ni baalaa-o, a le hɛli ya hɛli Yerusalɛm o lɛŋnde Israɛl-ten nin kpow-vo. 33 I tosanin kon le tùú Israɛlla mulul-la kɔɔ, mà muungun Astartee, hala laandu Sidɔnnda, Kɛmɔs, hala Moabua a Milkɔm, hala Amɔnnda sooloo-o, a le tùú nda kɛɛ le kelaa o nɛila nilan coo má kɛɛ le dɛnɛ sandaa tosaa ya o hɔl-lo. A cɛl vɛlɛ le tɔŋndan a silala ndóò dimul nda lan biyɔɔ maa David fuɲaa ndu Salomɔn te. 34 I poondanin Salomɔn masalen kpow o ba le. Háá a piɔ́m ndɔɔ, i siinguunin ndu masaa vanaa nia coo le David vana ni baala, o ya hɛli-o. O bii silala nilan a tɔŋnda nilan-ndo. 35 Kɛ po ndu Salomɔn-ndo o ba ya poondanin masalen ni, mì ke nɔm polan tɔ́, ma tosa masalen nda coo. 36 Kɛ i kenin po ndɔɔ polalen lepilɛ, haliko mi polale David len le lo o kpɛŋɛ lemasaa coo ndu o hɔl Yerusalɛm le fɛɛn a fɛɛn, kobi ya pila hɛli le niaa vaa cɔmnɔnndo lon-ndo. 37 Nɔm Yeroboam yɛ, i siinguunin nɔm masaa yungula tɔ̀la Israɛlla coo mɛɛ n yeema yɛ. 38 Taa yaŋ pɛ nilan o sɔɔn nun kpow, ma kela o nɛila nilan coo, te dɛnnda nɔmndan la sandu pɛ ya o hɔl, taa bii pɛ silala nilan a tɔŋnda nilan mɛɛ David vana ni baalaa tosa yɛ, i vanin nɔm ikɛi, i beŋnin nɔm cɛiyo mò sim yili mɛɛ ya simul David o ndɔɔ yɛ, mì ke nɔm Israɛl. 39 Lende ya tuisinin polale David len siɛmbulan ni, kɛ o venin le lɔ́ɔ́-lɔ́ɔ̀ le.›» 40 O kon, mí Salomɔn can nɛilan nuwviaa le Yeroboam diyɔɔ. Kɛ mí Yeroboam ɲaanun Esipte, mó kɔ vionnun o Sisak masaa Esipte lo. Mó lo Esipte háá mí Salomɔn vu. Piɔ́m Salomɔn-ndo ( 2Dɛnnda lemasalan 9.29-31 ) 41 Dɛnnda tɔ̀la Salomɔn-ndan, ɲɛ-ɲɛ o tosa a kɔlkalu ndɔɔ kpow la co lasɛvaa o sɛbɛ Dɛnnda Salomɔn-ndan nin. 42 Vɔsilan belehiɔɔlu Salomɔn tosa masalen Israɛlla kpow coo Yerusalɛm ni. 43 O kon kɔɔli, mó vu, má kumbu ndu o Kobi David fuɲa ndɔ-o nin. Mí Roboam po ndɔ koma sul masaa o fonda ndɔɔ. |
© Alliance Biblique en Guinée
Bible Society in Guinea-Conakry