Mathi 23 - Angami Naga CL (Re-edited) Bible (BSI)Jisue Farisiko mu Thezhokepethako Kejo Pukeshü ( Mark 12:38-39 ; Luk 11:43-46 ; 20:45-46 ) 1 Süsie Jisu themia krodiko mu puoe pethakelieko ki 2 “Thezhokepethako mu Farisiko Mosa ba gei baya; 3 süla uko mhakehoupuorei se nieko pethashü ro medziliecie; derei uko mhatho kemhie we chü hie; kekreilamonyü uko pethaya derei chüüzeya mo. 4 Uko thepie kemesi dapie mia bouka gei shüya, derei uko thuo zo we u dziekinuo rei se phi nyükenie reiya mo. 5 Uko mhachüyakezha pete mia bu nguketuo la chüya; kekreilamonyü uko filateriko chü pezhapfü mu uko pfhephrie rei chü kerütshuse-i tuoya. 6 Siro uko thehethehieko nu therhubako gei bakecü mu sinagogko nu theba kevithoko gei bakecü u neiya, 7 tsiu lhithochüko nu mia bu u kelu mu u üse rabi idi kiekecü u neiya. 8 Derei nieko we mia bu nie üse rabi üdi kie hie, kekreilamonyü nieko kepethau puo rübei zo, mu nieko pete siezedzürie zo. 9 Siro nieko kijü hau gei miapuorei üse nieko puo üdi kie hie, kekreilamonyü teigei kebau rübei nie puo zo. 10 Morei mia bu nie üse kepethau üdi kie hie, kekreilamonyü Khristae nie kepethau zo. 11 Nieko donu kezhatho-u bu nie thekeu chütuo. 12 U thuo u chü pezhakezha khe chü pecüwatuo, mu u thuo u chü pecükelie khe chü pezhashütuo. 13 “Derei nieko ketherakezhako, Farisiko mu thezhokepethako we ce, chülietie! Nieko mia bu teigei kedi nu leketuo khawayacü la. Mu nie thuo rei leya mo, tsiu sünu letuo ükezhümia rei khawaya. 14 Nieko thezhokepethako mu Farisiko we ce, chülietie! Nieko ketherakezhako! Nieko samipfüko se ketsilie di uko kiko peka cü tuoya, tsiu kethera di kecha chü pecha phishüya! Hau la nieko siazha rekuotuo. 15 Nie ketherakezha Farisiko mu thezhokepethako we ce, chülietie! Nieko mia puo nou chü kedilietuo üdi dzükezha mu kijüko cie vo di pfhü tuoya; sidi mia puo nou chü kedilie ütse, nie puo bu nie de kenie mizie nuonuo chüwaya. 16 “Nie mhicie di mia chathayakezhako we ce, chülietie, nie sie, ‘Nieko kehoupuorei rüsuoki pu rüse zo ürei mhapuorei ca jü, derei puo rüsuoki nu sunau pu rüseta ro rüse süu puo phapfüliete,’ iya. 17 Nieko kemelo mhicieko! Ki-a, sunau mo, sunau chü kemesalieketa rüsuokiu zhakuo ga? 18 Sidi nieko sie, ‘Themia kehoupuorei ruosuobau pu rüse ro, süu la mhapuo mo, derei puo mha khapie ruosuoba gei keshüu pu rüse ro, süu puo phapfüliete,’ siya. 19 Nieko mhicie kide chü ga? Kekreilamonyü mha pie ruosuo chükewau mo, süu chü kemesakelie ruosuobau zhakuo ga? 20 Süla kehoupuorei ruosuobau pu rüse ro, süu mu sügei kezhüko pete pu rüseta zo; 21 tsiu kehoupuorei rüsuokiu pu rüseta ro, süu mu sünu kebau pu rüseta zo; 22 siro kehoupuorei tei pu rüse ro, Ukepenuopfü kedibau mu sügei bayakezhau rei sa pu rüseta zo. 23 “Siro ketherakezha Farisiko mu thezhokepethako we ce, chülietie! kekreilamonyü nieko nietso, niepfhü, duniya ker zau khashüya, derei süko ki thezho-u nu zhakuokecü kethoca mu ngukemezhie tsiu kepele hako khawate. Nieko mha hako rei chü zhü zo mu kekreiko khawa zhü mo. 24 Nie mhicie di mia chathayakezhako! Nie mimhienuo we chawaya, derei ut mezulieya! 25 “Nieko ketherakezha Farisiko mu thezhokepethako we ce, chülietie! Kekreilamonyü nieko tehiemekhou chazoutsa we khrü kemesawaya, derei puo nutsa we nie mha kemehou mu nie nei nie nyü kechü thuo tshupfü tuo zo. 26 Nie mhikecie Farisiko! Chazoutsa bu mesalieketuo la tehieu puo nutsa chü kemesawa periecie! 27 “Nie ketherakezha Farisiko mu thezhokepethako we ce, chülietie! Nie mekhru nyhü pekrapie keba kemhie zo, süko chazoutsa we ngu zivi phiya, derei puo nutsa we kesiamia ru mu kerhu peteko thuo tshuzhüya. 28 Süsütuoi chazoutsa we mia bu nie ngu kemiatho, derei nie nutsa we ketherakecü mu kejokemou thuo tshupfü tuoya. Siazha Dze Kepu ( Luk 11:47-51 ) 29 “Nie ketherakezha Farisiko mu thezhokepethako we ce, chülietie! Nieko siedzekesiko mekhru pfhe mu kemiathoko mekhru kenhe kezivishüya, 30 sidi nie sie, ‘Hie bu hie puonuoko teiki lhouücü we, uko chükewa tuoi siedzekesiko zie kepekru nu hie sa phrülie lhoweü,’ isiya. 31 Sidi nie thuo zorei thiedzü siedzekesiko kedukhrimia yieükecü puta zo. 32 Süla nie puonuoko sedekeshüu chü tseiwaliecie. 33 Nie tinyhüko, tsiu prielepfü seyieko! Nie kimhie di nie pejopie mizie nu shüwaketau therhielie ta? 34 Süla a siedzekesiko, mhakesimiako, tsiu thezhokepethako ketsepie nie ki shüya, mu nieko süko huomia dukhrituo siro gouwatuo, tsiu kekreiko sinagogko nunu vütuo, mu whuopie rünaüko nu shütuo. 35 Sidi Abel kemiatho-u zie nunu vo rüsuoki nu mu ruosuobanie donu nie puo dukhrikewa Barakia nuo Zakaria zie ketso kijü hau nu kemiathoko pete zie bu nie tsü gei vortuo. 36 A nieko ki pu toushütuo, mha süko pete tsie phou hau gei vortuo. Jisu Jerusalem Khriekecü ( Luk 13:34-35 ) 37 “Jerusalem, Jerusalem, siedzekesiko dukhri mu ketsie pie n ki kevor dieliemiako vawayakezha nadiu! Vükrüe puo nuonuo kekopie puo shü khro shülieyakezha tuoi a va kitsuokide n nuonuoko kie kengulie nyüsie ga? Sirei no mvüte! 38 Süla n kiu bu ruota di khapie n tsütuo. 39 Kekreilamonyü a nieko ki pushütuo, nieko sie, ‘Niepuu za se kevor-u thejakepfüthowe,’ idi pu kemochie mhakipuorei nieko a ngulie lhote.” |
The Bible Society of India
© 2023, Used by permission. All rights reserved. More
Bible Society of India