Johan 6 - Angami Naga CL (Re-edited) Bible (BSI)Jisu Mia Nyie Pengou Vachükeshü ( Mat 14:13-21 ; Mark 6:30-44 ; Luk 9:10-17 ) 1 Süsie Jisu tuo Galil Dzükezha, Tiberia Dzükezha ü reiyakezhatsa vota. 2 Mu mia krodi puoe puo siemedzi tuo, puoe kechükenyüko gei zasi chükeshüko uko bu nguwaketa la. 3 Jisu kijüthou puo gei kho di pethakelieko ze balie. 4 Süki Ciekevo, Judako nyi teiu penuota. 5 Jisue themia krodi puo puo ki vorkezhü ngulie, süla puo Filip ki, “Úko themia hako pete vachülieketuo la kirapuo nu kecüca khrülie vituo ga?” 6 Puoe hau puo dojüshüketuo la kepu zo, puo thuo zowe kedipuo chütuo shicü si phre ba. 7 Filip puo ki, “Mia puo bu keduoyopuopuo cütuo ürei uko la niekhrüda denari krie kenie ma rei za vo tsolie lho,” sita. 8 Puoe pethakelieko mia puo Andria, Simon Pitor siezeue sie, 9 “Haki thepfunuomia yopuo barli niekhrüda pengou mu khuo kenie se tuo, derei süko se themia hadepuo la kedipuo chülietuo dimu?” 10 Sitse Jisu sie, “Themiako bu ke baliecie,” sishü. Thechü süki nha rei ba phi, süla themiako ke balie, mu süko mia nyie pengou mese. 11 Süsie Jisu niekhrüda süko chü pielie di Ukepenuopfü tsheshü, di khapie ke bakelieko tsü phreshü, süsütuoi khuonie gei rei sishü, mu uko pete cü kenyü de cülie. 12 Uko cü pevü phrelieta tse puo puoe pethakelieko ki, “Puo rei pekawa molieketuo la kepeshako pete pa laliecie,” sishü. 13 Süla uko barli niekhrüda pengou cü di cü peshakelieko pfhüpie khopenuo kerekenie tshulie. 14 Jisue zasi chükeshü hau ngu di themiako sie, “Themia hau kijü nu vortuo üketuo siedzekesiu touta zo,” sita. 15 Süla Jisue themiako vor puo kemvü chü di puo tepie puo bu uko kedi chütuoü baketa si di tuo rüdei kijüthou gei vota. Jisu Dzü Mho Chatuokecü ( Mat 14:22-23 ; Mark 6:45-52 ) 16 Süsie thevatieta tse, puoe pethakelieko tuo dzükezha nu keta, 17 sidi rou puo nu lelie di thuse dzükezhau cie Kapernaumtsa vota. Süki teizeita, derei Jisu uko ki vor moluo. 18 Mu teikhrie khriedi puo vor di dzü hepie kemerie chüta. 19 Uko rou thu maildo se dia mese nu volie tse Jisu dzü mhonu tuo rouu penuo vorzhücü ngulie di uko michie phita. 20 Derei Jisu uko ki “Michie hiecie, a zolie.” 21 Sitse uko puo bu rouu nu ler uko ze tuo nyüta, süsie mezemo uko votuo ükezhü thechüu tsolie. Themia Jisu Pfhükecü 22 Süsienhie themia krodiu dzükezha khie kekreitsa baketakoe rou puo rübei süki keba ngu. Mu uko Jisue puo pethakelieko ze rou nu lecü ngu mo, derei puoe pethakelieko thuo uko rübei tuoketa ngu. 23 Sirei Tiberiatsatie nu rou kekreiko rei vor dzükezha khie Niepuu niekhrüdako se Ukepenuopfü tsheshü di cükecü chüu tsolie. 24 Süki krodiu Jisu mu puoe pethakelieko tuo moketa ngulie, süla uko rouko nu le balie di Jisu pfhü Kapernaum nu vota. Jisue Kerhei Niekhrüdau zo 25 Themia vor dzükezha khie kekreitsa nu puo ngulie tse sie puo ki, “Kepethau, no kedikechükipuo hanu vorta ga?” 26 Jisu uko ki, “A nieko ki pu toushütuo, nieko zasiko kengu la monyü niekhrüda cü pevüketuo la a pfhükezha zo. 27 Kaüjütaketuo kecüca pfhü hieü, kechachie rheilieketuo cau pfhüliecie, süu Themia Nuou thuo pie nieko tsütuo, Puou Ukepenuopfü thuo puo geinu zasiu vüwaketa la.” 28 Süla uko sie puo ki, “Ukepenuopfü mhathoko chülieketuo la hie bu kedipuo chülie morosuo ga?” 29 Jisu uko die kela di sie, “Ukepenuopfü mhatho-u sü, nie bu puoe ketsekeshüu pelekelieu zo,” sishü. 30 Süla uko sie puo ki, “Hie bu ngu di pelelieketuo la no zasi kikecüpuo chüshütuo ga? No kedipuo mhatho chüshüya ga? 31 Hie puonuoko rayha nu Manna cü, süu dze thupie kezhü, ‘Puo uko bu cüketuo la teigei nu niekhrüda khashü,’ isi ze.” 32 Sitse Jisu uko ki, “A nieko ki ketho-u puya, teigei nu khapie nie ketsü niekhrüdau Mosa monyü a Puou thuo teigei nu niekhrüda ketho-u khapie nie tsüya. 33 Kekreilamonyü teigei nu vor di kerhei khapie kijüu tsüyakezhau sü Ukepenuopfü niekhrüdau zocü la.” 34 Süla uko puo ki, “Kepethau, niekhrüda hau pie hie tsücie,” sishü. 35 Jisu sie uko ki, “A sü kerhei niekhrüdau zo. Themia kehoupuorei a ki kevormia merütalie lho, mu kehoupuorei a pelekezhamia terhüta lho zo. 36 Derei nieko a nguwata zorei pele moketa a nie ki pushüwate. 37 Puoue khapie a ketsü kheko a ki vor phretuo, mu kehoupuorei a ki kevormia a sümia khawalie lho; 38 kekreilamonyü a teigei nu vorkecü a thuo a medo chütuo üdi monyü a ketsekeshüu medo-u chüketuo la kevor zo. 39 Siro a ketsekeshüu medo-u sü, puoe khapie a ketsü peteko puorei pejüwa mo di thelanhie süko pete phoupie kerhei nu shülieketuou zo. 40 Kekreilamonyü kehoupuorei Themia Nuou meho di puo pelekeliemia kechachie kerhei ngulieketuo a Puou medota zocü la; mu a thelanhie uko phoupie kerhei nu shülietuo,” sishü. 41 Puo sie, “A teigei nu keker niekhrüdau zo,” iketa dieu la Judamiako puo gei panyata. 42 Süla uko sie, “Themia hau, Josef nuou, hie puo puo mu puo zuo kesiu Jisu mo me? Siüro puo tsie kiüdi, ‘A teigei nu kerwe,’ ikecü puya ga?” 43 Sitse Jisu uko ki, “Nieko panya zo tha hie. 44 A ketsekeshü Puou thuo ze vorshü kemosie miapuorei a ki vorlie kenjü; mu a thelanhie süu phoupie kerhei nu shülietuo. 45 Siro ‘Ukepenuopfü thuo uko pethalietuo,’ isikecü siedzekesi leshüko nu tuo zo. Kehoupuorei Puou die rünyülie di süu sikeliemia a ki vorya. 46 Ukepenuopfü kinu kevor-u rübei zo kemosie miapuorei Puou ngu mo; puoe Puou nguwate. 47 A nieko ki pu toushütuo; kehoupuorei pelekelieu kechachie kerhei bate: 48 A kerhei niekhrüdau zo. 49 Nie puonuoko rayha nu ketuo ki Manna cü, derei uko siate. 50 Hau teigei nu keker niekhrüdau mu kehoupuorei süu kecümia siatalie lho. 51 A teigei nu keker niekhrüdau zo. Kehoupuorei niekhrüda hau cü ro kechachie rhei tuotatuo, mu kijüu bu kerhei ngulieketuo la khakeshü niekhrüdau sü a chü zo.” 52 Sitse Judako thuo keprüli di huoniehuo üse, “Themia hauha kikidi puo chü pie u bu cülie vi ta?” sita. 53 Süla Jisu sie uko ki, “A nieko ki pu toushütuo, nieko Themia Nuou chü cü mu puo zie krie kemosie, nieko nou kerhei jü zo. 54 Kehoupuorei a chü cü mu a zie kriekezhamia kechachie kerhei bate, mu thela nhie a sümia phoupie kerhei nu shülietuo; 55 Kekreilamonyü a chüe mia ca ketho mu a zie rei mia bu krieyakezhapfü ketho zo. 56 Kehoupuorei a chü cü mu a zie kriekezhamia a nou baya mu a rei sümia nou baya. 57 Rhei tuoyakezha Puou a ketsekeshü tuoi, mu Puou la a rei rhei ketuo zo, süla kehoupuorei a chü cükezhamia a la rheilie zotuo. 58 Hau teigei nu keker niekhrüdau zo; nie puonuokoe cülie di siaketau mhie mo. Derei niekhrüda hau kecü kehoupuorei kechachie rheituotatuo.” 59 Puo Kapernaum nu keba ki sinagog nunu die hako pie mia pethashü. Kechachie Kerhei Dieko 60 Puoe pethakelieko kekra die hau si di, “Die hau die kere puota zo, supuonie süu rünyülie vi ta?” ita. 61 Derei Jisue pethakelieko panya tuoketa silie di sie, “Die hau la nieko nou kekrüte me? 62 Mhanuü nieko Themia Nuou thiedzü puo bau nu la khoketa ngu ro kita? 63 Kerhei khashüyakezhau sü Ukepenuopfü Ruopfüu zo; u chüüphou we kemethuo zo. A nieko ki pukeshü dieko ruopfü mu kerhei zo. 64 Derei nieko huomia peleya mo.” Jisue sietsenu puo pele kemvüko suomia shi mu puo tepie mia dzie nu shüketuou supuo shicü si tuota zocü la. 65 Sidi puo sie, “Hau la a nieko ki: Puou thuo mia bu vorlie kevi chüshü kemosie miapuorei a ki vorlieya mo ücü pushüwata zo.” 66 Hau la puoe pethakelieko kekra pesie lata mu puo ze tuo sa mota. 67 Süla Jisue kerekenieko ki, “Nieko rei lata nyüya me?” 68 Sitse Simon Pitor puo ki, “Niepuu, hie bu supuo ki vo ta? No kechachie kerhei dieko ba. 69 Mu hie tsie we noe Ukepenuopfü kinu kevor Kemesau ükecü si mu pelete.” 70 Sitse Jisu sie uko ki, “A nieko mia kerekenie kedalie mo üme? Sirei nieko mia puo satan zo.” 71 Puo Simon Iskariot nuou Judas, kerekenieko donu mia puo, puo teshütuoü kebau dze kepu zo. |
The Bible Society of India
© 2023, Used by permission. All rights reserved. More
Bible Society of India