Lu̍kū 2:4 - Yāu̍ Mɛ̄lɛ̄ka̍a̍4-5 Chōo̍sɛ̍, ō ndu̍ o̍o̍ dɔ̍ū ko̍ŋ Me̍ēle̍ fu̍lu̍ wo̍ yɛ̄, ndu̍ ndu̍ kɔ̄ɔ̄līmā ndūa̍ŋ ma̍ wa̍ Bɛ̍ti̍lɛ̍hɛ̄m ni̍. Kāni̍ fu̍u̍le̍, Bɛ̍ti̍lɛ̍hɛ̄m chi̍e̍e̍ lo̍ŋ fi̍nyā ndā ma̍mā Māsāa̍ Dēēve̍, ndu̍ o̍o̍ ve̍lu᷄ŋ ni̍. Le̍ he̍ī, mi̍ Chōo̍sɛ̍ cha᷄ŋ na̍a̍ o̍ wa̍ īchāli̍ Na̍a̍sa̍lūɛ̄ī o̍ bu̍ŋgɛ̄ī Kāli̍līve̍ ni᷄ŋ nda̍. Mbo̍ kūā Bɛ̍ti̍lɛ̍hɛ̄m o̍ būŋgɛ̄ī Chūdi̍a̍āve̍ ni᷄ŋ nda̍ Mēēle̍ le̍ mā kɔ̍ po̍o̍nyīāā nda̍ dīōla̍ŋ. Ndu̍yɛ̍, Mēēle̍ wa̍ a̍ yo᷄llo̍. See the chapter |