Matyê 8 - Kaa ShwîYěso ghʉ cǒ ngaŋə-tsóʼ-páp shwítə ( Mks 1.40-45 ; Lks 5.12-16 ) 1 Yěso pôu ngí fú ndəu ləkôr shíʼ, ə lâʼ tsə̂ʉ nzəm zʉ́ mənou mə́nou lâʼ tə nzáa tsə̂ʉ nzəm zʉ́. 2 Cǒ ngaŋə-tsóʼ-páp tô ńkʉ́ʼtə́ mbi zʉ́, ə́ ndǎʼ ngô: «Ə Nde, m mə̌ njǐ ńgó o lə̌i nkôŋ, mə́i o kuʼ lə̂ ngʉ́ n shwítə.» 3 Yěso zûʼ, ə́ ncághʼə́ pô yé, ə́ kə̌u yé, ə́ ndǎʼ lə́ zʉ́ ngô: «Məŋ n nkoŋ yə́rə́, shwítə́!» Tsóʼ-páp lêi-lěi mé lə́ zʉ́, a shwítə́. 4 Yěso lâʼ lə́ zʉ́ ngô: «Páa lə̂ nkʉ́ʉ tə ŋuu zûʼ, lə́ wo nyarə́ mbəʉ zô, ə́ mbó nuŋu-poʼ Sê, ə́ mbǒu ŋə́ zə̂u yi ləpə̌ʉ* Mə̌usə̂i pə́ ntúŋu mbó ŋuu yi tsóʼ-páp mě lə́ zʉ́ ńgó â ŋə́, ńjí ńgó pye pə́tsəm jí ńgó o shwítə̂.» Yěso ghʉ môu cǒ tə́-ndə̂ pəlwóʼó-ntso Pəlóma shwítə ( Lks 7.1-10 ; Jâŋ 4.43-54 ) 5 Yěso lə̂r tə nkə́u túsoŋ Kapérnawûm, cǒ tə́-ndə̂ pəlwóʼó-ntso pəlóma* záʼa yé, ə́ sʉ́ʉtə́ yé, 6 ə́ ndáʼ ngô: «Ə Nde, môu ghâa nûŋ ndə̂, mə́i pwóʼtə́ ghou yé, a pə́ mə́u ə́ njwô ngwôʼ gháʼate.» 7 Yěso lâʼ lə́ zʉ́ ngô: «N ngwǒ ghʉ̌ â shwítə.» 8 Lə́ tə́-ndə̂ pəlwóʼó-ntso pwôr ngô: «Ə Nde, n nzaŋə́ ŋuu yi mboʼ o kə̂u ndə̂ məŋ. Tə́ʉ pə́ gháʼá lə́, ə́ ntsətə́ lə̂ ntsʉ ghô, môu ghâa shwítə́. 9 Məŋ ndâʼ gháʼá ə́ mbə́ zâa nzəm ŋuu, ə́ mə́ nzûʼ ntsʉ yé, ə́ nkə́ ngwô zâa pəlwóʼó-ntso nzəm məŋ, gháp pə̂ nzûʼ ntsʉ ghâa. N ndə̌i ndâʼ lə̂ cǒ tâʼ ngô: “Lər!” a lə̂r, ə́ ndǎʼ lə̂ cǒ ngô: “Tô!” a tô, ə́ mbou ndáʼ lə́ ngaŋə-faʼ ghâa ngô: “Ghʉ̌ gháʼa!” a ghʉ̂.» 10 Yěso zûʼ yo tsâr yi ə́ kwǎr ntsʉ tə́-ndə̂ pəlwóʼó-ntso lə̂, ə́ fə́tə́ yé, ə́ shərə́ ńdáʼ lə́ lâʼ yi pə́ nzəm zʉ́ ngô: «Məŋ ndâʼ wéi, kwaʼ lə́nə́ʉ, tə mbaa cər ngoŋ pye Ísə́lahêl*, n nkə́ jwô ghâa cǒ ŋuu yi a cǒghʼ ntə̂ʉ lə́ məŋ ghíʼ zʉ́. 11 N ngwo yǎa kə́ cí lǎʼ wéi ngô: Pye tə nzáa táa fú məsʉ̂ məsʉ̂ ndəu ndesé, ə́ tó kə́u cər Ləfou Sê* tʉ̌-lə́pû, gháp pə Ábələhâm, lə́ Ísaghʼ, tə mbaa Yokôp tə́mtə́ ə́ nzʉ́ lətsei. 12 Pəghəʉ cʉ́ʼ ngí pə́ wó pə́ tsěi, mə́i pə́ kwarə́ mə́ pôu-ntôʼ ńŋə́ pěi cər mou-nzə̌m. Gháp pə́ wó, ə́ mə́ ndâa, pəlóŋ páp pə́ kóʼ.» 13 Yěso pôu ndáʼ lə́ tə́-ndə̂ pəlwóʼó-ntso ngô: «Pə̌ʉ lə̂ nzeʼ gho! Ghíʼ o cǒghʼ ntə̂ʉ lə́ məŋ lə̂, zə̂u yi o tsǎa zěi, wo pə́ yə́rə́.» Ə́ ndǎʼ yə́rə́, môu tə́-ndə̂ pəlwóʼó-ntso kə̂ ntóghʼ shwítə́ pə̂ mpfu wêi, mpfu wêi. Yěso ghʉ mə́kʉʼ Pyêh shwítə ( Mks 1.29-34 ; Lks 4.38-41 ) 14 Yěso fû yʉʼ wó ńgwó ndə̂ Pyêh, ə́ nkə́u wó ńjwó mə́kʉʼ Pyêh nûŋ, nə̂r pə̂ lə́ zʉ́. 15 Yěso ghwô pô yé, nə̂r mê. A tsuŋu məzʉ̂ ńdaghʼ ńdí yé. 16 Ə́ pou mbə́ mpfu-ngwʉ̂, pə́ laghʼ pye tə nzáa pi məzəghʼə tə́poŋ* pə́ ngaghʼə gháp ńtó mbi Yěso, a kə̂ ndâʼ no pə́ tâʼ mpfu moʼ, məzəghʼə tə́poŋ* fû lə́ pye ńkwátə́, pəghou fû shwítə́. 17 Ə́ pə̂ yə́rə́, ə́ ndaghʼ ḿbə̂utə lə̂ no yi Esǎya ntsətə-nkəʉ Sê* lə lǎʼ ngô: «Zʉ́ lə́ lə khwǒr məlǒʼ* mághʼə ḿbyêʼ, ə́ nkə́ ncí fú ndəu paghʼə ńkwárə́ məghou mághʼə ḿbyêʼ.» Mbə̂u lə̂ ndághʼ ńtsə́ʉ nzəm Yěso ( Lks 9.57-62 ) 18 Yěso jwô ghíʼ lâʼ kəitə mbəʉ zʉ́ tə nzáa, ńdǎʼ lə́ ngaŋə ku* yé ńgó gháp pə pǎp tə́u ńdə́r lə̂ cǒ njʉŋə́ nci. 19 Cǒ nkeʼtə-ləpə̌ʉ* Mə̌usə̂i cʉ́ŋə mbáatə́ yé, ə́ ndâʼ lə́ zʉ́ ngô: «Cícye, o lə̌i ńdə́r pə́ lə̂ ghó, mə́i n ngwo kə́ pə́ pə́ nzəm gho.» 20 Yěso pwôr lə́ zʉ́ ngô: «Pəmə́lʉŋ ghwo məngwʉ̂ máp, pəshʉ̌ŋ pou ngwô mənkaa máp. Lə́ Môu Ŋuu* káa ghwô yé yʉʼ yi mboʼ a zə̂tə wó.» 21 Cǒ tâʼ lə́ pye pi ə́ lə́ pə́ nzəm zʉ́ lâʼ lə́ zʉ́ ngô: «Ə́ Nde cʉ́ʼ n ntsə̌mbi ngwó ntʉ́ŋ tə́ ghâa.» 22 Yěso pwôr lə́ zʉ́ ngô: «Kə́ mbə́ pə́ nzəm məŋ, nyér pəpfû tʉ́ŋ pəpfû páp.» Yěso ghʉ fə̂m gháp nci nâʼ ( Mks 4.35-41 ; Lks 8.22-25 ) 23 Yěso kə̂u cər kənyúʼ, ngaŋə-ku* yé kə̂u záp cər wó, 24 ə́ mə́ ndə́r, cǒ tə́koʼ fə̂m lêsê ndəu nci, ə́ njǐ lə̂ ncʉ̂ʼ nci, ə́ fú nkhwôr nci tə mələ̂ʉ nci ji lə̂ shwə̂ghʼ kənyúʼ. Ə́ ghi pə́ Yěso pə̂ ndé. 25 Gháp tó lə́ mbəʉ zʉ́, ə́ mə́ njyê yé, ə́ ndâʼ ngô: «Ə Nde, pfû wághʼ mbó ləwʉ̂. Paghʼə kwʉ̌ tə ndə̂m!» 26 A lâʼ lə́ páp ngô: «Pei pôghʼ hó? Pə̂i-ntə̂ʉ zéi khwóghʼ gháʼate!» Ə́ ndǎʼ yə́rə́, ə́ ndésê ńsáʼ fə̂m gháp nci. Yʉʼ nâʼ ńgó ntúʼ. 27 Gháp pə́tsəm naa ndyár, ə́ ndáʼ təcər páp ngô: «Ŋuu wo gháʼa mbə́ pə̂ wǒ tə ndâʼ no ə fə̂m gháp nci zûʼ ntsʉ yé?» Yěso ghʉ pye pə́pwô pi məzəghʼə tə́poŋ pə́ lə́ páp shwítə́ ( Mks 5.1-20 ; Lks 8.26-39 ) 28 Yěso lər tə nkə́u lə̂ cǒ njʉŋə́. Ə́ pə̂ ngoŋ pye Gadazanyê, pəcó pye pə́pwô pi məzəghʼə tə́poŋ* lə kə́u mə́ lə́ páp, ə́ fû yʉʼ yi pə́ tʉ̂ŋ pye wó, ə́ nkwár ńzáʼá yé, mə́i gháp lə fəʼ mə́ məno fəʼə́ tə káa ŋuu póu mbyér ndêi wêi sʉ̂. 29 Gháp gheʼtə, ə́ ndáʼ lə́ Yěso ngô: «O lôu lə̂ ngʉ́ gháʼá lə́ paghʼ, Môu Sê? O kə tô yaʼa pə́ lə̂ nzáʼ nzʉ̂ cóghʼ wághʼ cər ngwôʼ mo?» 30 Ə́ ghi pə́ có nou pəkúnye pə̂ nkaŋ yʉʼ wó ə́ mə́ ŋáa ńkár ḿpfâr zə̂u. 31 Məzəghʼə tə́poŋ* sʉ̂ʉtə Yěso ngô: «O lə̌i nzûŋ wághʼ, o pə̂i paghʼ wô nkə́u lə̂ nou pəkúnye pi.» 32 Yěso lâʼ lə́ páp ngô: «Pei tu!» Gháp cʉ̂ʼ nkə́ fú lə́ pye pə̂ ə́ nkwátə́, ə́ ngwo nkə́utə́ lə́ pəkúnye. Pə ghi jwó, mbuŋu pəkúnye zə̂ fû nkaŋ mbâr, ə́ nkə́mə́, ə́ nzorə́, ə́ ngwó ńcwə́rə́ cər lətʉŋ-nci, ə́ nó nci ńkwʉ́tə́. 33 Ə pye pi gháp lə pápə pəkúnye pêi jwô yə́rə́, ə́ nkə́mə́ ńkhʉ̂ gháp, ə́ ngwǒ túsoŋ ḿbyétə́ zə̂u tsəm yi ə́ tə́i nděi, tə mbaa yi ə́ tə́i nděi lə́ pye pi məzəghʼə tə́poŋ* lə pə́ lə́ páp lə̂ ə́ ndǎʼ. 34 Ə lâʼ zûʼ, ə́ fú túsoŋ ə́ nǎa nkwár, ə́ ntó lə̂ njwó Yěso, ə́ nděi tə njwó yé, ə́ sʉ́ʉtə́ yé ńgó a fú láʼ páp ndə̌r. |
2019