Mateo 9 - VIKAʼV IYOL QUBʼAAL TIUXH quyolbʼalxhtuʼUvaʼs ibʼant quBʼaal Jesuus bʼaʼn val u vinaq uvaʼ tzeʼuʼxich kuxh itxhiʼoʼl taʼn yaabʼil Kuxh 2.1-12 ; Luk 5.17-26 1 Qʼaʼvetz vet ok Jesuus inpaqte tuul u vaarko, tul antxh aqʼbʼik Jesuus jala ok u mam aʼ t-vitenam Kapernauum. 2 Yaʼne iqʼol tzaan val u vinaq vatz Jesuus uvaʼ xoklich viʼ val u txʼatxh tzeʼ. Tan tzeʼuʼxich kuxh itxhiʼoʼl t-yaabʼil. Tiletz vet Jesuus uvaʼ kʼuqlichxh ikʼuul inqʼa txhelen tetz u yaabʼ, tiʼ uvaʼ laʼich ibʼan Jesuus bʼaʼn u yaabʼ, tul ech tal Jesuus te u yaabʼ s-eche: —Tij axh abʼana, txa. Tan kuypiy vet inqʼa apaʼv, —xeʼt Jesuus. 3 Atichetz jolol inqʼa txhusul tetz ibʼekʼbʼal inqʼa tij imam Israeel, inqʼa ech nikich motx titzʼa t-taanima s-eche: —Nik kuxh teesa naq uvaʼe iqʼij Tiuxh, tan nik kuxh ibʼan naq ivatzil Tiuxh tiʼ ikuyux paʼv, —chichichaq t-taanima. 4 Naletz kuxh ibʼen u titzʼabʼal inqʼa vinaq te Jesuus. Tul ech tal Jesuus s-te s-eche: —¿Kam s-tiʼil nik etitzʼa u yeʼbʼaʼn tetaanima? 5 Atz ¿jabʼisteetz uvaʼ yeʼ laʼ oleʼv in s-tiʼ nik etitzʼa? ¿Maq, tiʼ uvaʼ?: «Kuypiy vet vapaʼv,» Atz ¿maq, tiʼ uvaʼ?: «Lakpen. Tul iqʼo vatxʼatxh tzeʼ. Tul quxh tavotzotz,» chaq in te u yaabʼ. 6 Pet toq inbʼan u yaabʼ bʼaʼn, echetz laʼ ibʼene sete uvaʼ at viqleʼm taʼn quBʼaal Tiuxh tiʼ ikuyux ipaʼv inqʼa xaol tzitza vatz u txʼavaʼ, in, u Kʼaola uvaʼ qat bʼen in s-alam aanima, —xeʼt Jesuus. Tul ech tal Jesuus te u yaabʼ s-eche: —Lakpen. Iqʼo vatxʼatxh tzeʼ. Tul quxh tavotzotz, —xeʼt Jesuus. 7 Iletz kuxh u yol nikich tal Jesuus, tul lakp vet u vinaq. Tul bʼen vet t-totzotz. 8 Tiletz vet inqʼa xaol u bʼaʼnil uvaʼ ibʼan Jesuus, tul kaayaqichxh vet taanima s-tiʼ. Atz motx toksa vet inqʼa xaol iqʼij quBʼaal Tiuxh, tiʼ uvaʼ taqʼ quBʼaal Tiuxh tiqleʼm Jesuus tiʼ ibʼanax bʼaʼn inqʼa xaol. Uvaʼs talt quBʼaal Jesuus itxhʼuyeʼv Tio s-tiʼ Kuxh 2.13-17 ; Luk 5.27-32 9 Eletz kuxh vet ul Jesuus tu otzotz tal uvaʼ ibʼanvat u vinaq bʼaʼn, uvaʼ tzeʼuʼxich kuxh itxhiʼoʼl, tul til Jesuus val u vinaq uvaʼ Tioich ibʼij. Kʼuqlich ok vatz val u meexha tiʼ imolox puaq tetz Rooma. Tul ech tal Jesuus s-te s-eche: —Txhʼuyeʼven s-viʼ, —xeʼt Jesuus. Tul txakp vet Tio. Atz ok vet bʼen Tio tiʼ Jesuus. 10 Tul yekich vet Jesuus txʼaʼon t-totzotz Tio tuchʼ inqʼa nikich itxhus tibʼ s-kʼatza. Tul vaʼl txʼaʼonk Jesuus tuchʼ jolol inqʼa molol puaq tetz Rooma, inqʼa aqʼbʼ t-totzotz Tio, atz tuchʼich jolt inqʼa xaol, uvaʼ aj paʼvomich vatz u tenam. 11 Tiletz vet inqʼa fariseeo uvaʼ vaʼl nikich txʼaʼonk vet Jesuus tuchʼ inqʼa xaol inqʼae, tul ech motx tal vet inqʼa fariseeo te inqʼa nikich itxhus tibʼ kʼatz Jesuus s-eche: —¡Kam talaxeʼ uvaʼ vaʼl nik txʼaʼonk naq u txhusul etetz tuchʼ txhaqnaq inqʼa molol puaq tetz Rooma, atz tuchʼ txhaqnaq inqʼa aj paʼvom! —xeʼtaqe. 12 Tabʼietz vet Jesuus u yol uvaʼ tal inqʼa fariseeo, tul txumbʼalimal talt Jesuus vaʼt u yol. Tul ech tal Jesuus s-eche: —Jankʼalxh inqʼa xaol uvaʼ bʼaʼn ikʼuul, tan yeʼl tzʼakvil nik isaʼon s-te. Pet taʼnxh inqʼa yaabʼ nik isaʼon tzʼakvil s-te.{*} 13 Pet bʼenoq etxhus etibʼ tiʼ u yol uvaʼ tzʼibʼamal ka tuul viyolbʼal quBʼaal Tiuxh uvaʼ ech nik tal s-eche: «Aʼ nik insaʼeʼ uvaʼ laʼ enima vinbʼekʼbʼal tiʼ etxumt ivatz emol. Pet jit taʼn kuxh nik insaʼeʼ uvaʼ laʼ etzʼeʼsa ok inqʼa txoo s-jaqbʼal kuya sinvatz,» chich u yol. Qatetz tzaj in tu amlikaʼ, poro jit aʼ ulk in tiʼ talax titzʼat tibʼ inqʼa xaol uvaʼ yeʼl ipaʼv nik inatxheʼ. Pet aʼ ulk in tiʼ talax titzʼat tibʼ inqʼa xaol uvaʼ at ipaʼv vatz quBʼaal Tiuxh nik inatxheʼ, —xeʼt Jesuus. Uvaʼs talt quBʼaal Jesuus inuqul kam s-tiʼil yeʼ nikich imaq tibʼ quBʼaal Jesuus tiʼ itxʼaʼon tiʼ inatxhax Tiuxh Kuxh 2.18-22 ; Luk 5.33-39 14 Yaʼne aqʼbʼ kaʼl inqʼa kʼatz Jesuus, inqʼa nikich itxhus tibʼ kʼatz Xhun. Tul ech tal te Jesuus s-eche: —¿Kam s-tiʼil yeʼ nik motx imaq txhaqnaq itxʼaʼon tiʼ inatxhax Tiuxh, inqʼa nik motx itxhus tibʼ sakʼatza? Pet ech koq oʼ, inqʼa nik qutxhus qibʼ kʼatz Xhun tuchʼ inqʼa nik itxhus tibʼ kʼatz inqʼa fariseeo, tan bʼiitxhaqul tuul nik qumaq qutxʼaʼon tiʼ inatxhax Tiuxh, —xeʼtaqe. 15 Yaʼne ech tal Jesuus s-eche: —¿Maqetz laʼ kuxh txumun inqʼa xaol, inqʼa bʼekʼel vet tuulbʼal u tzʼaloʼm, oq uvaʼ ant atil naq u aj tzʼaloʼm s-xoʼl? Yeʼ laʼ utxhi. Pet opoon nal val u qʼij uvaʼ laʼ eesal el naq u aj tzʼaloʼm, yaʼnetze laʼ utxh imaqt vet inqʼa xaol itxʼaʼon tiʼ inatxhax Tiuxh.{*} 16 Tan yeʼ laʼ utxhi uvaʼ laʼ inyuj inqʼa bʼaʼnla txhaq yol uvaʼ nik valeʼ tuchʼ inqʼa yol uvaʼ jeqbʼamal kuxh tzaan taʼn inqʼa kʼuy mam, eche ikʼoal ok invaʼq akʼla kʼoj tiʼ invaʼq u oʼtla bʼuʼq. Tan aʼl laʼ inimx vet ilitxʼm u oʼt bʼuʼq uvaʼs laʼ ikʼoal ok u akʼla kʼoj s-tiʼ. 17 Atz jitoq laʼ isaʼa uvaʼ laʼ qʼuʼux kuʼ taʼl uuva tuul invaʼq oʼtla tzʼuʼm, u tatibʼ aʼ. Tan oq sebʼt vet iqʼuʼt tibʼ u taʼl uuva tuul u oʼtla tzʼuʼm, tul sebʼtetz vet ichʼij vixev s-tuul. Echetz laʼ irinpe u oʼtla tzʼuʼm taʼn. Tan yeʼl vet u oʼtla tzʼuʼm nik iyuʼkʼeʼ. Tul laʼ motxeʼl u taʼl uuva s-tuul. Tul jitoq laʼ bʼanbʼel vet u oʼtla tzʼuʼm. Pet aʼ laʼ qʼuʼuxik kuʼ u taʼl uuva tuul akʼla tzʼuʼm. Echetz yeʼ laʼ itzʼeqxe u taʼl uuva, atz jitoq u tzʼuʼm laʼ rinpi. Echetz tuulbʼal uvaʼ at in xoʼl inqʼa nik intxhuseʼ, tul yeʼ laʼ utxhi laʼ motx imaq tibʼ tiʼ itxʼaʼoneʼ, —xeʼt Jesuus te inqʼa nikich itxhus tibʼ kʼatz Xhun.{*} Uvaʼs ibʼant quBʼaal Jesuus bʼaʼn val u ixoq uvaʼ kanon viqinkin txhas oksaʼm quBʼaal Jesuus, tuchʼ titzʼeʼvsat quBʼaal Jesuus vimeʼal Jaairo Kuxh 5.21-43 ; Luk 8.40-56 18 Tuulbʼaletz uvaʼ sebʼtich iyolbʼet Jesuus inqʼa nikich itxhus tibʼ kʼatz Xhun, tul aqʼbʼ val u vinaq vatz Jesuus uvaʼ Jaairoich ibʼij; val uvaʼ nikich iqʼon iviʼ xoʼl inqʼa tij imam Israeel. Tul ijoqbʼa kuʼ tibʼ vatz Jesuus. Tul ech tal te Jesuus s-eche: —Bʼan bʼaʼnil s-ve. Tul koʼ t-votzotz, tan il val vinmeʼal yaʼnxh kamya. Tul koʼ aaqʼ jaʼ aqʼabʼ s-tiibʼa. Tul laʼ ul taanima inpaqte, —xeʼt te Jesuus. 19 Tul yekich ok vet bʼen Jesuus tuchʼ inqʼa nikich itxhus tibʼ s-kʼatza tiʼ u vinaq. 20-21 Sebʼtichetz ixaon bʼen Jesuus tiʼ bʼey, tul yeʼ kuxh taqla ok bʼen val u ixoq tiʼ iqul Jesuus uvaʼ oybʼaliche, kabʼlavalich vet yaʼbʼ itxhaqp vitxaqʼo. Echetz nikich tal u ixoq t-taanima s-eche: —Kʼuxh taʼn kuxh bʼen inkan itziʼ viqinkin toksaʼm Jesuus, uvaʼ txhasel ok s-tiʼ, tul yek toq inbʼan bʼaʼne tu yaabʼil, —chichich u ixoq. Yaʼne ijetxh vet ok tibʼ u ixoq tiʼ iqul Jesuus. Tul ex ikan u ixoq vitziʼ viqinkin oksaʼm Jesuus, uvaʼ txhasich ok s-tiʼ. 22 Tul sutxhqʼ vet Jesuus tiʼ iqul. Atz isaqi vet Jesuus u ixoq. Tul ech tal Jesuus te u ixoq s-eche: —Tij axh abʼana, ixoq. Tiʼ uvaʼ qat akʼuqbʼa akʼuul s-viʼ tiʼ abʼant bʼaʼn, tul bʼaʼn vet axh, —xeʼt Jesuus. Tul yekich ibʼan vet u ixoq bʼaʼn. 23 Aqʼbʼetz vet Jesuus t-totzotz Jaairo, uvaʼ nikich iqʼon iviʼ xoʼl inqʼa tij imam Israeel, tul til vet Jesuus inqʼa xaol, inqʼa sebʼtich vet ixulit aj tiʼ ibʼitzlel u kamnaʼq. Atz tilat vet Jesuus uvaʼ vavunyichxh vet inqʼa xaol. 24 Tul ech tal Jesuus s-eche: —Bʼanvaq bʼaʼnil, tul bʼenoqvaq el ex sekaqaayil. Tan yeʼl u ixvaak kamnaʼqle. Pet aʼ kuxhte vatya, —xeʼt Jesuus. Tul aʼl kuxh ipaʼltzil Jesuus taʼn inqʼa xaol. 25 Tukiletz vet el inqʼa xaol tu otzotz, tul pal vet ok Jesuus kʼatz u kamnaʼq. Tul itxey vet Jesuus iqʼabʼ u ixvaak. Tul yekich lakp veteʼ. 26 Yaʼne yekich paxin vet itziulal u yol xoʼl inqʼa tenam tiʼ u mam bʼaʼnil uvaʼ ibʼan Jesuus. Uvaʼs ibʼant quBʼaal Jesuus bʼaʼn kaʼvaʼl inqʼa tzot 27 Eletz vet bʼen Jesuus tal uvaʼ itzʼeʼvk u ixvaak, tul txhʼuyeʼv bʼen kaʼvaʼl inqʼa tzot tiʼ Jesuus. Tul sichʼiʼmxh nikich motx ibʼaneʼ. Tul ech nikich motx tal s-eche: —¡Axh u Tij Imam Daviid, u mam iqʼesal, [axh u Kʼaola uvaʼ bʼen s-alam aanima,] oybʼa quvatz! Tul ¡bʼan bʼaʼnil s-qe! —chichichaq isichʼineʼ. 28 Aqʼbʼetz vet Jesuus tu otzotz tal uvaʼ kʼaqich taʼn, tul aqʼbʼat vet inqʼa tzot vatz Jesuus. Yaʼne ech tal Jesuus te inqʼa tzot s-eche: —¿Nik eqejeʼ uvaʼ laʼ oleʼv in tiʼ ebʼant bʼaʼn? —xeʼt Jesuus. Tul ech tal inqʼa tzot s-eche: —Ee. Nik quqejeʼ, quBʼaal, —xeʼtaq te Jesuus. 29 Yaʼne ikan Jesuus bʼaqʼ ivatz inqʼa tzot. Tul ech tal Jesuus s-te s-eche: —Tiʼ uvaʼ qat ekʼuqbʼa ekʼuul s-viʼ, echetz toq inbʼante kam uvaʼ nik ejaq s-ve, —xeʼt Jesuus. 30 Tul yekich saqin vet inqʼa tzot. Yaʼne itiila bʼekʼu Jesuus inqʼa tzot, inqʼa ilon veteʼ. Tul ech tal Jesuus s-te s-eche: —Abʼivaq uvaʼ toq valeʼ. Yeʼxhabʼil invaʼq laʼ bʼen etal s-te tiʼ vebʼant bʼaʼn, —xeʼt Jesuus. 31 Poro ech koqe. Tan taʼnxh el tzaan inqʼa tzot, inqʼa ilon veteʼ, tul motx xeʼt vet tiʼ ipaxsal el u yol tuulbʼal inqʼa tenam tiʼ u mam bʼaʼnil uvaʼ ibʼan Jesuus s-te. Uvaʼs ibʼant quBʼaal Jesuus bʼaʼn val u mem 32 Iletz kuxh inqʼa tzot, inqʼa ilon veteʼ, nikich motx teleʼl, tul il bʼak vet val u mem nikich tiqʼol ok vatz Jesuus uvaʼ atich ok demoonio t-taanima. 33 Yaʼne ituki vet el Jesuus u demoonio t-taanima u mem. Tul xeʼt vet u mem yolon. Tul kaayichxh vet taanima inqʼa xaol. Tul ech motx tal vet s-eche: —Poro ¡yeʼtix qil ibʼanax invaʼq yol, eche uvaʼe tuulbʼal u qutenam, oʼ inqʼa tij imam Israeel! —chichichaq veteʼ. 34 Tiletz vet inqʼa fariseeo kam uvaʼ ibʼan Jesuus, tul ech motx tal vet tiʼ Jesuus s-eche: —Aʼ u mam iqʼesal inqʼa demoonioe, nik aqʼon tiqleʼm Jesuus, tul nik ituki el Jesuus inqʼa demoonio t-taanima inqʼa xaol, —chichichaq tiʼ Jesuus. Uvaʼs talt quBʼaal Jesuus tabʼil te quBʼaal Tiuxh itxhej jolt paxsan tetz inqʼa bʼaʼnla txhaq yol tiʼ ibʼant quBʼaal Tiuxh iqʼesalil t-taanima inqʼa xaol 35 Yaʼne bʼen vet Jesuus tiʼ isolil inqʼa tenam, atz inqʼa xaol, inqʼa jeqlich t-vitz tuulbʼal Galileea. Tul ex Jesuus txhusun tuulbʼal inqʼa kʼulbʼal tibʼ inqʼa tij imam Israeel t-junun inqʼa tenam. Tul aʼ nikich ipaxsa Jesuus inuqul inqʼa bʼaʼnla txhaq yol tiʼ vibʼant quBʼaal Tiuxh iqʼesalil t-taanima inqʼa xaol. Tul nikich ibʼan Jesuus bʼaʼn inqʼa xaol t-inqʼa yaabʼil t-junun inqʼa tenam, kʼuxh kamxh yaabʼilil, atz kamxh txhoʼmil nikich motx bʼanon. 36 Tiletz vet Jesuus inqʼa mam xaol, inqʼa atich tuulbʼal inqʼa tenam, tul itxum Jesuus ivatz jankʼal inqʼa xaol. Tan tira yeʼxhabʼil vet atich tiʼ inqʼa xaol, pet ijunalichaq kuxh veteʼ. Atz junal tzʼeqxinaʼqlich kuxhtuʼ. Tan echich kuxh tatin, eche tatin joloq karneʼl uvaʼ yeʼl xeen tetz. 37 Yaʼne ech tal Jesuus te inqʼa nikich itxhus tibʼ s-kʼatza s-eche: —Toq val sete uvaʼ il inqʼa xaol txʼebʼoʼmy kuxh tiʼ tabʼil inqʼa bʼaʼnla txhaq yol tiʼ ibʼant quBʼaal Tiuxh iqʼesalil t-taanima, eche tatin inqʼa triigo uvaʼ txʼebʼoʼmy kuxh vet al tiʼ itxhokpeʼ. Poro aʼetze tan, yeʼxhabʼil laʼ alon inuqul inqʼa bʼaʼnla txhaq yol s-xoʼl, eche tatin joloq u xaol uvaʼ yeʼxh jankʼal tatin tiʼ itxhokox ivatz u triigo uvaʼ qʼantxh veteʼ. 38 Pet jaqvaq te quBʼaal Tiuxh, tul laʼ itxhaq joltoʼq aqʼonvil xoʼl inqʼa tenam. Tan ech tatin quBʼaal Tiuxh, eche invaʼq aj etz triigo uvaʼ laʼ tzaq vet vitriigo. Tul laʼ itxhaq bʼen joltoʼq aqʼonvil tiʼ itxhokoxeʼ, —xeʼt Jesuus te inqʼa nikich itxhus tibʼ s-kʼatza. |
© 2016, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.
Wycliffe Bible Translators, Inc.