Mateo 22 - VIKAʼV IYOL QUBʼAAL TIUXH quyolbʼalxhtuʼUvaʼs txumbʼalimal itxhusun quBʼaal Jesuus tul tiqʼo tzaan vitzʼalon val vikʼaol val u mam iqʼesal tuulbʼal viyol 1 Yaʼne ech vaʼt u yol uvaʼ txumbʼalimal talt Jesuus te inqʼa iqʼesal, atz te inqʼa fariseeo s-eche: 2 —Tan eela vibʼant quBʼaal Tiuxh iqʼesalil, tuchʼ vaʼq u mam iqʼesal uvaʼ ibʼan val u nimla qʼij tiʼ itzʼalonsal ikʼaol. 3 Tul itxhaq bʼen u mam iqʼesal inqʼa taqʼonvil tiʼ tiqʼol inqʼa xaol, inqʼa maʼtich ibʼekʼex vet tiʼ u tzʼaloʼm. Poro yeʼ isaʼ inqʼa xaol taqʼbʼeʼ. 4 Yaʼne itxhaq bʼen u mam iqʼesal jolt inqʼa taqʼonvil. Tul ech tal bʼen s-tiʼ s-eche: «Ech bʼen etal te inqʼa xaol, inqʼa bʼekʼel vet vaʼn s-eche: –Koʼvaq veteʼ, nik tal u mam iqʼesal. Tan qat iyatzʼl vet inqʼa iyakʼa vaʼk, atz qat iyatzʼl vet jolt inqʼa tavan, inqʼa oqxh itzaqʼe. Tul qat bʼaʼnixiy vet inqʼa txʼix. Pet koʼvaq etil u tzʼaloʼm, –chaq ex te inqʼa xaol,» chaq u mam iqʼesal. 5 Poro tira yeʼl inqʼa xaol motx qeon tiʼ taqʼbʼeʼ. Pet vaʼl, aʼl ibʼen aqʼonvoq titxʼavaʼ. Atz vaʼt, aʼl ibʼen tiʼ tilix ikʼaʼy. 6 Jolt, aʼl ixeʼt tiʼ ichʼixvisal inqʼa taqʼonvil u mam iqʼesal, tul tetxhal motx iyatzʼeʼl inqʼa aqʼonvil. 7 Tabʼietz vet u mam iqʼesal kam uvaʼ ulbʼel inqʼa taqʼonvil, tul tira lakp iviʼ s-tiʼ. Yaʼne itxhaq bʼen u mam iqʼesal inqʼa isol tiʼ iyatzʼax el inqʼa xaol, inqʼa yatzʼon el inqʼa taqʼonvil u mam iqʼesal. Tul tira tzʼeʼsal ka vitenam. 8 Yaʼne ech tal vet u mam iqʼesal te jolt inqʼa taqʼonvil s-eche: «Bʼaʼnixyetz vet inqʼa kam tiʼ u tzʼaloʼm. Pet aʼe tan, jit bʼakxh bʼaʼnla xaol inqʼa qat qubʼekʼ tiʼ u tzʼaloʼm. 9 Pet bʼenoq ex t-inqʼa qʼeʼtxaq bʼey tuulbʼal u tenam. Tul iqʼovaq tzaan jatvaʼlxh xaol laʼ eleqa. Tul aʼ vet inqʼa xaol toq ul ilon u tzʼaloʼm,» xeʼt vet u mam iqʼesal. 10 Bʼenetz vet inqʼa aqʼonvil t-inqʼa qʼeʼtxaq bʼey, tul ex imol vet jatvaʼl xaol ex ileqeʼ. Atz kam kuxh xaolil, s-bʼaʼn s-yeʼbʼaʼn. Tul mamala xaol ikʼul vet tibʼ tiʼ u tzʼaloʼm. 11 Yaʼne okaʼp vet u mam iqʼesal tiʼ tilix inqʼa xaol, inqʼa ex imol tzaan inqʼa aqʼonvil. Tul til vet u mam iqʼesal val u vinaq uvaʼ yeʼl toksaʼm tetz tzʼaloʼm atich ok taʼn. 12 Tul ech tal u mam iqʼesal te u vinaq s-eche: «Txa, ¿keʼch qat avukuʼl tzitza? Tan yeʼl avoksaʼm tetz tzʼaloʼm atoʼk,» xeʼt vet u mam iqʼesal s-te. Tul tira memt u vinaq vatz u mam iqʼesal.{*} 13 Yaʼne ech tal u mam iqʼesal te inqʼa taqʼonvil s-eche: «¡Qitzvaq iqʼabʼ naq uvaʼe; atz qitzvaq toq naq! Tul ¡palsavaq el naq tu mam tokto tal uvaʼ laʼ utxhk mam oqʼel! Tul tzitzi laʼ ikʼuxivat tibʼ tej viʼ txhoʼm,» xeʼt vet u mam iqʼesal. 14 Echetz nik valte sete uvaʼ mamala xaol laʼ isaʼ quBʼaal Tiuxh ibʼant iqʼesalil t-taanima, poro jolol kuxh xaol laʼ saʼon, —xeʼt Jesuus. Uvaʼs tabʼil val u yol te quBʼaal Jesuus tiʼ itxhojt inqʼa xaol u tatineʼ Kuxh 12.13-17 ; Luk 20.20-26 15 Yaʼne bʼen vet inqʼa fariseeo tiʼ ibʼant eela iyol tuchʼ jolt xaol, tiʼ itxhokox txumbʼal tiʼ tiltaʼ tal laʼich elk Jesuus t-bʼey tiʼ inimal inqʼa bʼekʼbʼal. 16 Tul itxhaq vet bʼen inqʼa fariseeo kaʼl inqʼa nikich itxhus tibʼ s-kʼatza tuchʼ jolt inqʼa eenich tiʼ Eroodes. Tul echaq ex tal te Jesuus s-eche: —Txhusul qetz, qootzaqle uvaʼ aʼxh vinuqul nik aaleʼ. Atz nik atxhus inqʼa xaol tiʼ u jikla bʼey, u tetz quBʼaal Tiuxh. Atz vaʼl kuxh aqʼabʼ tiibʼa inqʼa xaol; tan jit aʼ nik eel kam tatin inqʼa xaol. 17 Pet al s-qe ¿kam avitzʼabʼal tiʼ u yol uvaʼ toq qabʼi see? ¿Niketz kol ikuy u qubʼekʼbʼal uvaʼ laʼ qutxhoj qatin te u mam iqʼesal, uvaʼ een tu Rooma? Pet ¿maq yeʼle? —xeʼtaq te Jesuus. 18 Poro yekich bʼen te Jesuus u yeʼbʼaʼn uvaʼ itzʼamich taʼn inqʼa vinaq. Tul ech tal Jesuus s-eche: —Ex uvaʼ bʼan vatz kuxh nik ebʼaneʼ, ¿kam s-tiʼil nik etxhok txumbʼal tiʼ veesal t-bʼey? 19 Aqʼtaq tzaan vaʼq u puaq, u tetz txhojbʼal atinchil te u mam iqʼesal. Tul toq vileʼ, —xeʼt Jesuus. Tul exaq taqʼoʼk val u puaq denaario te Jesuus. 20 Tul ech tal Jesuus s-eche: —¿Jaʼletz ivatzibʼale? Atz ¿jaʼletz ibʼije uvaʼ atoʼk tiʼ u puaq uvaʼa? —xeʼt Jesuus. 21 Yaʼne ech tal inqʼa vinaq te Jesuus s-eche: —Ivatzibʼal naqe u mam iqʼesal uvaʼ tu Rooma, —xeʼtaqe. Yaʼne ech tal Jesuus s-eche: —Nimavaq u mam iqʼesal; tul aqʼvaq s-te jankʼal u puaq nik ijaqeʼ. Tul nimavaq quBʼaal Tiuxh; tul aqʼvaq te quBʼaal Tiuxh jankʼal uvaʼ nik ijaqeʼ, —xeʼt Jesuus. 22 Tabʼietz kuxh vet inqʼa vinaq u yol uvaʼ tal Jesuus, tul tira motx kaj taanima s-tiʼ. Tul elaq vet el vatz Jesuus. Tul bʼenaq veteʼ. Uvaʼs itzaqʼbʼet Jesuus kaʼl inqʼa saduseeo tiʼ val u yol uvaʼ tabʼi te quBʼaal Jesuus Kuxh 12.18-27 ; Luk 20.27-40 23 Antichetzxh tuulbʼal u qʼij uvaʼe, tul aqʼbʼ inqʼa saduseeo, inqʼa aʼ nikich iqej uvaʼ yeʼl inqʼa kamnaʼq laʼ itzʼeʼvi. 24 Tul echaq tal te Jesuus s-eche: —Txhusul qetz, ech val u yol itzʼibʼa ka Moisees s-eche: «Oq laʼ kam invaʼq u vinaq, uvaʼ yeʼnaq nitxaʼinoq, tul laʼ kaj u tixqel, laʼetz isaʼa uvaʼ antxh u itzʼina, laʼ iqʼon tixqel u atzika. Tul aʼetz vet u itzʼina laʼ nitxaʼin tuchʼ u ixoq. Echetz yeʼ laʼ isotz talax vet vibʼije u atzika,» xeʼt ka Moisees. 25 Pet atich juqvaʼl inqʼa vinaq uvaʼ titzʼinich tibʼ. Tzʼalonetz u bʼaxa atzika, tul yeʼ nitxaʼin tuchʼ u tixqel. Tul kam veteʼ. Aʼetz vet u bʼaxa itzʼina iqʼon u ixoq. 26 Tul echat kuxh ibʼan u bʼaxa itzʼinae. Tan yeʼ nitxaʼin tuchʼ u ixoq. Tul kam veteʼ. Atz echat kuxh ibʼan vikaʼv, atz vitoxv itzʼinae, tetxhal tiqʼot ixoq s-juqvaʼl. Tul tira yeʼl invaʼq inqʼa vinaq nitxaʼin tuchʼ u ixoq. Kametz vet inqʼa vinaq s-juqvaʼl, 27 atz kam vet u ixoq inpaqte. 28 Oqetz ayaʼlxh juqvaʼl vinaq iqʼon u ixoq, ¿jabʼisteetz vet vinaq s-te laʼ alax sitzumel u ixoq uvaʼs laʼ titzʼeʼv inqʼa kamnaʼq? —xeʼt inqʼa saduseeo. 29 Yaʼne ech tal Jesuus s-eche: —¡Tira bʼak elnaʼql ex t-bʼey! Tan tira yeʼ nik ibʼen sete kam talax viyolbʼal quBʼaal Tiuxh, uvaʼ tzʼibʼamal ka. Atz yeʼetz bʼak nibʼen sete uvaʼ yeʼxhkam invaʼq tzaʼl vatz quBʼaal Tiuxh. 30 Tan yeʼ vet tzʼaloʼm, atz yeʼ vet txhejchil laʼ ibʼana uvaʼs laʼ titzʼeʼv inqʼa kamnaʼq. Pet ech vet tatin inqʼa xaol laʼ ibʼana, eche tatin inqʼa iaanxel quBʼaal Tiuxh s-kʼatza. 31 Echetze u yol tiʼ titzʼeʼv inqʼa kamnaʼq, tan ¡yeʼetzebʼ nik ibʼen sete uvaʼ nik esikʼle! Tan ech nik tal quBʼaal Tiuxh s-eche: 32 «Aʼ ine, u Tiuxh uvaʼ nik inatxhkʼuula Avraʼaam. Atz aʼ ine, u Tiuxh uvaʼ nik inatxhkʼuula Isaak. Tul aʼ ine, u Tiuxh uvaʼ nik inatxhkʼuula Jakoov,» chich u yol. Tan itzʼlel Avraʼaam, Isaak, Jakoov vatz quBʼaal Tiuxh, kʼuxh kamnaʼql sevatz. Echetz jit iTiuxh kamnaʼq u quBʼaal Tiuxh, pet iTiuxh inqʼa itzʼlele, —xeʼt Jesuus te inqʼa saduseeo. 33 Tabʼietz vet inqʼa xaol itzaqʼbʼet Jesuus inqʼa saduseeo, tul tira kaj taanima inqʼa xaol tiʼ u txhusuʼm uvaʼ nikich tal Jesuus. Uvaʼs talt quBʼaal Jesuus inimal inqʼa bʼekʼbʼal uvaʼ palnaʼq viʼ jolt inqʼa bʼekʼbʼal Kuxh 12.28-34 34 Tabʼietz inqʼa fariseeo uvaʼ tira yeʼ tzaqʼbʼ vet inqʼa saduseeo tiʼ u yol uvaʼ tal Jesuus, yaʼne motx imol vet tibʼ inqʼa fariseeo tiʼ Jesuus. 35 Vaʼletz u fariseeo, uvaʼ nikich txhusun ibʼekʼbʼal inqʼa tij imam Israeel, txokon txumbʼal tiʼ tiltaʼ tal laʼich elk Jesuus t-bʼey tiʼ inimal inqʼa bʼekʼbʼal. Tul ech tal te Jesuus s-eche: 36 —Txhusul qetz, ¿jabʼisteetz vibʼekʼbʼal quBʼaal Tiuxh s-te uvaʼ palnaʼql viʼ jolt inqʼa bʼekʼbʼal? —xeʼte. 37 Yaʼne ech tal Jesuus s-eche: —Laʼ asaʼ u quBʼaal Tiuxh tuchʼxh avaanima tuchʼxh avaanxelal, atz tuchʼxh avitzʼabʼal. 38 Aʼetz u bʼaxa bʼekʼbʼale uvaʼ palnaʼq viʼ jolt inqʼa bʼekʼbʼal. 39 Pet vikaʼv, tan eela kuxh tuchʼ vibʼaxa. Tan ech nik tal s-eche: «Saʼ vamol, eche uvaʼ nik asaʼt eebʼ,» chiche. 40 Taʼnetzxh kaʼvaʼl inqʼa bʼekʼbʼale uvaʼ nik txeyon jolt inqʼa bʼekʼbʼal uvaʼ tzʼibʼamal ka taʼn Moisees, atz taʼn jolt inqʼa qʼexsanich tetz viyol quBʼaal Tiuxh, —xeʼt Jesuus. Uvaʼs talt quBʼaal Jesuus uvaʼ maʼtich talt Daviid u Kriisto siqʼesal Kuxh 12.35-37 ; Luk 20.41-44 41 Antetz kuxh molich tibʼ inqʼa fariseeo, tul tabʼi Jesuus val u yol s-te. 42 Tul ech tal Jesuus s-eche: —¿Kam eyol tiʼ naq u Kriisto, uvaʼ alel ka u tulebʼal taʼn quBʼaal Tiuxh? ¿Jaʼletz tij imam naq nik enatxheʼ? —xeʼt Jesuus. Yaʼne ech tal inqʼa fariseeo s-eche: —Tij Imam Daviid naq, —xeʼtaqe. 43 Tul ech tal Jesuus inpaqt s-eche: —Kʼuxhetz Tij Imam Daviid naq, poro tuchʼ viTiuxhil Tiuxh talvat Daviid ‹inBʼaal› tiʼ naq uvaʼ alel ka u tulebʼal. Tan ech tal Daviid s-eche: 44 «Ech tal quBʼaal Tiuxh te vinBʼaal s-eche: –Kuʼen tinsebʼal, tan tetxhal laʼ voksa inqʼa nik itxhiʼan seʼe taqʼabʼ, –chich quBʼaal Tiuxh te vinBʼaal,» xeʼt Daviid.{*} 45 Poro taletz Daviid tiʼ naq u Kriisto uvaʼ ‹inBʼaal,› xeʼt Daviid. Pet ¿kam s-tiʼil nik etaleʼ uvaʼ taʼn kuxh nik yaʼk u yol uvaʼ Tij Imam Daviid naq? —xeʼt Jesuus. 46 Poro tira yeʼxhabʼil vet invaʼq txʼolon itzaqʼbʼ tiʼ u yol uvaʼ tal Jesuus. Tul yeʼxhabʼil vet invaʼq abʼin invaʼtoʼq yol te Jesuus tiʼ tel Jesuus t-bʼey. |
© 2016, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.
Wycliffe Bible Translators, Inc.